znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 259/08-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 4 T 24/2007 zo 16. júna 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. júla 2008 doručené podanie J. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorom žiada „o prešetrenie môjho prípadu, kde boli porušené ústavné práva a práva p. sudkyne voči mojej osobe“. V ďalšej časti podania sťažovateľ formuluje konkrétne výhrady proti rozsudku Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) zo 16. júna 2008, ktorý ho „uznal   vinným   z poskytnutia   pomoci   inému   pri   spáchaní   tr.   činu,   ako   aj   z úmyselného navádzania iného na spáchanie tr. činu“ a „v bode 9. z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona z toho, že v dobe od 1. 7. 2007 do 12.00 hod. dňa 11. 10. 2007 v P. som sa bez   povolenia pomocou   el.   kábla   mimo   riadneho   merania pripojil   na el.   rozvádzač a v stanovenom obdoby som takto neoprávnene odoberal el. energiu“.

Vychádzajúc z obsahu ústavný súd posudzoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa   čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom okresného súdu sp. zn. 4 T 24/2007 zo 16. júna 2008.

Sťažovateľ ďalej vo svojom podaní uvádza:„Musím uviesť, že voči rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 16. 6. 2008 som sa už odvolal v zákonnej lehote.

Dňa 7. 7. 2008 som sa taktiež zúčastnil na hlavnom pojednávaní konanom v inom prípade,   pre   ktorý   som   bol   vzatý   do   väzby.   Na   tomto   pojednávaní   som   bol   sudcom prepustený na slobodu. V priebehu tohto pojednávania prišla p. sudkyňa A. G. a požiadala ma aby som jej podpísal papier. Neskôr som zistil, že sa jednalo o zrušenie odvolania, ktoré som podával voči jej rozsudku... Neviem, čo p. sudkyňu viedlo k takémuto počínaniu no domnievam sa, že tak urobila účelovo v snahe správoplatniť jej rozsudok a tým zabrániť tomu,   aby   som   bol   prepustený   na   slobodu,   ako   aj   zakryť   procestné   chyby,   ktoré   sa v priebehu   vyšetrovania,   ako   aj   samotného   súdneho   procesu   vyskytli   a na ktoré   som v mojom pôvodnom odvolaní aj poukazoval.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že ak existuje všeobecný súd, ktorý má v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ústavy zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, tak ústavný súd zásadne nie je oprávnený   prijať   sťažnosť   na   ďalšie   konanie.   Prijatie   takejto   sťažnosti   totiž   vylučuje nedostatok právomoci ústavného súdu vyplývajúci z citovaného znenia čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 130/02).

Podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

Z § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa môže odvolaním napadnúť aj obžalovaný, t. j. v danom prípade sťažovateľ.

Podľa § 312 ods. 2 Trestného poriadku osoba, ktorá podala odvolanie, môže ho výslovným   vyhlásením   vziať   späť,   a to   až   do   doby,   než   sa   odvolací   súd   odoberie na záverečnú poradu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   sťažovateľ   mal   v danom   prípade   právo   podať   proti namietanému rozsudku okresného súdu odolanie ako riadny opravný prostriedok, o ktorom je   oprávnený   a aj   povinný   rozhodnúť   miestne   príslušný   krajský   súd.   Táto   skutočnosť vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať   o jeho   sťažnosti,   ktorej   predmetom je namietané   porušenie   základných   práv   a slobôd   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 4 T 24/2007 zo 16. júna 2008. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sťažovateľ najprv odvolanie proti tomuto rozsudku podal a neskôr ho vzal späť (ako vyplýva zo sťažnosti, pozn.).

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Sťažnosť   sťažovateľa   v predloženom   znení   neobsahovala   všetky   náležitosti ustanovené   zákonom   o ústavnom   súde.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá, nebolo už potrebné vyzývať sťažovateľa na jej doplnenie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2008