znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 258/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť K. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. T., P., ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného súdu   Poprad   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1274/2000, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. apríla 2012 doručená sťažnosť K. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. T., P.,   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Poprad   (ďalej   len „okresný   súd“)   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C 1274/2000   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   s   príslušenstvom. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza aj to, že v namietanom konaní bolo porušené aj jeho právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré však v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu (v petite)   neuviedol.   Podľa   §   20   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne uvedených   v   tomto   zákone,   a preto   ústavný   súd   posudzoval   sťažnosť   sťažovateľa   len z hľadiska namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy označeným postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Dňa 18. 12. 2000 bola proti sťažovateľovi na Okresnom súde v Poprade podaná žaloba   na   vyporiadanie   BSM   jeho   bývalou   manželkou   E.   K.   Konanie   bolo   vedené   na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 9C/1274/2000. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené až po vyše 10 rokoch od jeho začatia rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 a to dňa 21. 3. 2011. Sťažovateľ podal proti rozsudku Krajského súdu Prešove pod sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 dovolanie dňa 18. 4. 2011....

Predmetom vyporiadania BSM medzi sťažovateľom a jeho bývalou manželkou p. E. K.   boli   okrem   bežných   hnuteľných   vecí   aj   nehnuteľnosť   -   rodinný   dom   súp.   č.   2863 postavený na parcele č. 626 o výmere 362 m2 zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 712 pre obec P., k. ú. S. a tak isto aj dlh z pôžičky v Slovenskej sporiteľni č. 618570752 v zostatkovej hodnote ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške 4.712,90,- €.

Keďže konanie na Okresnom súde v Poprade nebolo ukončené ani po štyroch rokoch od jeho začatia,   tak sťažovateľ podal dňa 13.   5.   2004 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní,   ktorú   adresoval   Ministerstvu   spravodlivosti   SR,   v   ktorej   popísal   dôvody   svojej sťažnosti a žiadal, o čo najrýchlejšie vyriešenie konania o vyporiadanie BSM. Dňa 4. 6. 2004 bola sťažovateľovi doručená odpoveď, v ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR túto sťažnosť postúpilo predsedovi Okresného súdu v Poprade....

Sťažovateľ dňa 19. 5. 2006 podal na Okresnom súde v Poprade opätovne sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní pod č. k. 9C 1274/2000, v ktorej okrem iného uviedol, že na Okresný súd v Poprade v mesiaci február 2004 podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní pri riešení kauzy pod sp. zn. 9C/1274/2000, na ktorú dostal odpoveď od predsedu súdu, že tento   nezistil   také   závažné   skutočnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   jej   vyhodnotenie   ako dôvodnej. Zároveň poznamenal, „že vzhľadom k množstvu agendy, ktorá napadla na tunajší súd a zaťaženosť jednotlivých senátov, nebolo možné zabezpečiť včasnejšie prejednanie veci“. Túto svoju sťažnosť zaslal aj Ministerstvu spravodlivosti SR.

Na túto v poradí už druhú sťažnosť odpovedal Okresný súd v Poprade a to listom zo dňa 12.   6.   2006 s tým, že opätovne nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhodnotenie sťažnosti ako dôvodnej.

Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 6. 6. 2006 túto sťažnosť postúpilo Okresnému súdu v Poprade....

Na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   zo   dňa   22.   6.   2006   adresovanej   Ministerstvu spravodlivosti SR, ho Ministerstvo spravodlivosti SR svojím prípisom zo dňa 7. 7. 2006 odkázalo na podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom Okresného súdu na predsedu Krajského súdu v Prešove. Sťažovateľ teda dňa 13. 7. 2006 podal sťažnosť na prieťahy   v   konaní   a   postup   predsedu   Okresného   súdu   v   Poprade   podľa   zákona č. 757/2004   Z.   z..   Prevzatie   tohto   listu   -   sťažnosti   sťažovateľa   Krajský   súd   v   Prešove potvrdil (doručením dňa 19. 7. 2006). Predseda kolégia Krajského súdu v Prešove vo svojej odpovedi zo dňa 13. 9. 2006 popísal jednotlivé úkony Okresného súdu v Poprade, ako aj Krajského súdu v Prešove a konštatoval, že v predmetnej veci neboli zistené subjektívne prieťahy a odpoveď zo strany vedenia Okresného súdu v Poprade považoval za adekvátnu stavu vybavenia veci a že zákonný sudca konal bez akýchkoľvek prieťahov....

Sťažovateľ   sťažnosťou   podanou   dňa   2.   7.   2008   a   doručenou   Okresnému   súdu v Poprade dňa 3. 7. 2008 podal opäť sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn. 9C/1274/2000. Pričom tu už Okresný súd v Poprade vo svojej odpovedi zo dňa 17. 7. 2008 čiastočne uznal, že v prejednávanej veci sú prieťahy a uviedol že sťažnosť sťažovateľa je čiastočne dôvodná. Okresný súd v Poprade uviedol, že znalec nepredložil v ním stanovenej lehote znalecký posudok, a že v prípade ak znalec nepredloží znalecký posudok do 31. 7. 2008, bude voči znalcovi uplatnené poriadkové opatrenie. Sťažovateľ dňa 26. 5. 2009 podal opäť sťažnosť na prieťahy v konaní na znalecký posudok   vedenom   na   Okresnom   súde   v   Poprade   sp.   zn.   9C/1274/2000   kde   uviedol,   že uznesením   Okresného   súdu   v   Poprade   č.   9C/1274/2000-380   zo   dňa   28.   1.   2008   bolo nariadené znalecké dokazovanie na ohodnotenie rodinného domu a vzhľadom k tomu, že do dňa podania sťažnosti znalec nevykonal žiaden úkon pre znalecké ohodnotenie rodinného domu, vyjadril presvedčenie, že dochádza k zbytočným prieťahom v súdnom konaní.... Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa 10. 9. 2010 pod číslom konania: 16673/2010/51/ZT vyslovilo názor, že podnet sťažovateľa na prieťahy ohľadom súdneho znalca   bol   dôvodný   za   to,   že   bol   nečinný.   Ministerstvo   spravodlivosti   SR   uviedlo,   že „Prešetrením postupu znalca Ing. M. V. v predmetnom konaní bolo zistené, že menovaný znalec spôsobil bez vážnych dôvodov uznaných súdom prieťahy v konaní, v ktorom bol ustanovený“....

Uvedené konanie bolo právoplatne skončené až po vyše 10 rokoch od jeho začatia a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 a to dňa 21. 3. 2011.

Sťažovateľ je toho názoru, že od začatia konania odo dňa 18. 12. 2000, od kedy podala   p.   E.   K.   žalobu   proti   sťažovateľovi   o   vyporiadanie   BSM,   až   do   právoplatného skončenia veci uplynulo už viac ako 10 rokov,   súd na žiadosti a sťažnosti sťažovateľa reagoval príliš všeobecne a podľa neho nekonal tak, aby vec bola bez zbytočného prieťahu prejednaná a rozhodnutá, a to i napriek tomu, že vec podľa názoru sťažovateľa nebola právne ani fakticky zložitá (išlo o klasické súdne konanie o vyporiadanie BSM), správanie sťažovateľa   žiadnym   spôsobom   nevytvorilo   dlhodobú   situáciu,   ktorá   by   odôvodňovala prieťahy, ba naopak zbytočné prieťahy boli spôsobené pretrvávajúcou nečinnosťou, resp. sporadickou   činnosťou   Okresného   súdu   v   Poprade,   a   tento   neurobil   žiadne   potrebné opatrenia na to, aby bola vec v čo najkratšom čase prerokovaná a rozhodnutá....

Všetky možnosti zjednania nápravy boli vyčerpané, prieťahy v konaní už spôsobili nenapraviteľné nevýhody,   a preto sťažovateľ   žiada Ústavný súd SR,   aby sa sťažnosťou zaoberal. Sťažovateľ podal dňa 18. 4. 2011 mimoriadny opravný prostriedok a to dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/149/2010 a 1 Co/149/2010.»Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa K. K., nar..., bytom P., občan SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Okresným súdom Poprade pod č. k. 9C/1274/2000 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi K. K., nar..., bytom P., občan SR, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- € (slovom šesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Poprade povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Poprad   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   v   sume 261,82,- €, na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. T., vedeného v Č. a. s., č. ú.:... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. O   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide   predovšetkým   vtedy,   ak   namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená   situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   III.   ÚS   263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   môže   vyplývať   aj   z   toho,   že   porušenie uvedeného   práva   sa   namieta   v   takom   konaní   pred   všeobecným   súdom,   v   ktorom   už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniu   základného   práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je to,   že musí smerovať proti   aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci   do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo trvať   (napr.   I.   ÚS   22/01,   I.   ÚS   77/02,   I.   ÚS   116/02).   Ak   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne ako zjavne neopodstatnenú   (§   25 ods.   2   zákona o ústavnom   súde),   pretože   konanie   o   takej   sťažnosti   už   nie   je   spôsobilé   naplniť   účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   namieta   postup   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   1274/2000,   v   ktorom   podľa   neho   okresný   súd   porušil   jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 25. apríla 2012, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci nekonal, pretože jeho rozsudok č. k. 9 C 1274/2000-567 zo 4. júna 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co/149/2010, 1 Co/150/2010 zo 16.   februára   2011   nadobudol   právoplatnosť   21.   marca   2011,   a teda   k   porušovaniu označených základných práv už v uvedenom konaní nemohlo dochádzať.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodov   zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní sa už ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012