znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 258/09-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ch., B., a M. P., B., ktorou namietajú porušenie svojich základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   a   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 81/02, rozsudkom Okresného   súdu   Bratislava   III   sp.   zn.   23   Cb   221/03   z   31.   októbra   2005   a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob 122/06 z 30. mája 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ch. a M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra 2008   doručená   sťažnosť   J.   Ch.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   a M.   P.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“,   spolu   ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou   namietajú   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 81/02, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Cb 221/03 z 31.   októbra   2005   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 4 Cob 122/06 z 30. mája 2007.

Prílohou   sťažnosti   bola   aj   žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu z radov   advokátov   na   konanie   pred   ústavným   súdom.   Podaním   z   10.   februára   2009 ústavnému   súdu   doručeným   18.   februára   2009   sťažovateľ   svoju   žiadosť   doplnil o potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch.

Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že návrhom na začatie konania z 18. februára 2002 sa obchodná spoločnosť C., a. s., B. (ďalej len „žalobca“), domáhala pôvodne na Okresnom súde Čadca voči sťažovateľom uhradenia sumy 1 221,80 € (36 808 Sk)   s príslušenstvom.   Žalovaná   pohľadávka   vznikla   zo   zmluvy   o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 2602654 z 10. apríla 2001, na základe ktorej žalobca poskytol sťažovateľke   úver   na   nákup   tovaru   v sume   1 128,26   €   (33   990   Sk).   Sťažovateľka   sa zaviazala   poskytnuté   peňažné   prostriedky   zaplatiť   žalobcovi   v dvanástich   mesačných splátkach   po   112,83   €   (3   399   Sk)   splatných   vždy   k   15.   dňu   v kalendárnom   mesiaci, počítajúc dňom 15. mája 2001. Žalobca 10. apríla 2001 uhradil za sťažovateľku nákup spotrebného tovaru v sume 1 128,26 € (33 990 Sk), avšak sťažovateľka žalobcovi tieto poskytnuté peňažné prostriedky nezaplatila formou dohodnutých splátok, čím sa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku.

Po   začatí   súdneho   konania   sťažovateľka   žalobcovi   sčasti   uhradila   svoj   záväzok, a preto žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 829,85 € (25 000 Sk) späť. Z tohto dôvodu okresný súd, ktorému bola vec postúpená ako súdu miestne príslušnému, potom, ako na základe odporu podaného sťažovateľkou bol platobný rozkaz Okresného súdu Čadca sp. zn. 1 Rob 81/02 z 8. marca 2002 zrušený, v tejto časti rozsudkom sp. zn. 23 Cb 221/03 z 31. októbra   2005   konanie   zastavil,   pričom   vo   zvyšku   zaviazal   obidvoch   sťažovateľov spoločne a nerozdielne (zmluvu o úvere podpísal aj sťažovateľ) zaplatiť žalobcovi sumu 391,95 € (11 808 Sk) s príslušenstvom a trovami konania.

Sťažovatelia   sa   proti   označenému   rozsudku   okresného   súdu   v časti,   v ktorej   boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 391,95 € (11 808 Sk) spolu s príslušenstvom, v zákonnej lehote odvolali. Vzhľadom na to, že sťažovateľka neuhradila súdny poplatok za podané odvolanie   (sťažovateľ   bol   oslobodený   od   súdneho   poplatku   uznesením   okresného   súdu sp. zn. 23 Cb 221/03 zo 4. augusta 2006), bolo odvolacie konanie proti nej zastavené. Na odvolanie   sťažovateľa   krajský   súd   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   23 Cb 221/03 z 31. októbra 2005 v napadnutej časti rozsudkom sp. zn. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007 potvrdil   a   sťažovateľov   zaviazal   uhradiť   žalobcovi   spoločne   a nerozdielne   trovy odvolacieho konania v sume 181,22 € (5 459,50 Sk).

Podľa   tvrdenia   sťažovateľov „rozhodnutie   z odvolacieho   súdu   pod   sp.   zn. 4 Cob 122/06 bolo doručené na adresu 1. – 2. sťažovateľa dňa 12. 8. 2008 exekútorským úradom v B., Mgr. J. M., B. spolu s upovedomením o začatí exekúcie, teda odvolací súd svojím nezákonným spôsobom doručenia obsielky, zamedzil právo na mimoriadny opravný prostriedok – dovolania“.

Sťažovatelia namietajú, že:„1. Okresný súd v Čadci v konaní pod č. 1 Rob 81/02 konal prieťahy aj napriek námietke na miestnu príslušnosť súdu vo vykonávaní procesných vecí.

2. Okresný súd Bratislava III. v rozsudku 23 Cb 221/03 pochybil tým, že konal bez účasti odporcov 1. a 2. rade aj napriek riadnemu ospravedlneniu, tým porušil základné právo na spravodlivý a nestranný proces pred súdom.

3.   Krajský   súd   v Bratislave   v rozsudku   4   Cob   122/06   pochybil   tým,   že   potvrdil rozsudok súdu I. stupňa a nezaslal rozsudok na adresu odporcov 1. a 2., čím porušil právnu ochranu mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania.“

Podľa   názoru   sťažovateľov   uvedeným   postupom   označených   súdov   došlo k porušeniu „1)   základného   práva   na   postup   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde, zaručeného   čl.   46   ods.   1   Ústavy   SR,   2)   základného   práva   v príslušnosti   súdov   ako   aj prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy SR“.

V súvislosti s uvedeným sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„1.   Rozsudok   Okresného   súdu   Bratislava   III.   pod   č.   23   Cb   221/03   bol   v plnom rozsahu zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave 4 Cob 122/06 bol v plnom rozsahu zrušený a konanie v právnej veci navrhovateľa: C. a. s., B. proti odporcom: 1. J. Ch., B., 2. M. P., B., o zaplatenie 36 808,- Sk s príslušenstvom nanovo prejednať.

2. Okresný súd v Čadci za prieťahy v konaní pod č. 1 Rob 81/02 je povinný uhradiť 50.000 Sk sťažovateľom,

3.   Okresný   súd   Bratislava   III.   za pochybenie v konaní   23 Cb 221/03   je povinný uhradiť 50.000 Sk sťažovateľom,

4. Krajský súd v Bratislave za potvrdenie nesprávneho rozsudku 4 Cob 122/06 je povinný   uhradiť   50.000   Sk   sťažovateľom,   a to   všetko   uhradiť   do   dvoch   mesiacov   od správoplatnenia tohto nálezu.“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané nikým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   ako   aj   z vyžiadaných   spisov   okresného   súdu   sp.   zn. 23 Cb 221/03   a   Okresného   súdu   Čadca   sp.   zn.   4   Er   493/2007   ústavný   súd   zistil,   že v predmetnej veci okresný súd rozsudkom sp. zn. 23 Cb 221/03 z 31. októbra 2005 zaviazal sťažovateľov   spoločne   a nerozdielne   zaplatiť   žalobcovi   sumu   391,95   €   (11 808   Sk) s príslušenstvom a trovami konania. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že toto rozhodnutie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu sp. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007 nadobudlo   právoplatnosť   (resp.   okresný   súd   vyznačil   právoplatnosť)   2.   júla   2007 a vykonateľnosť   6.   júla   2007.   Z predmetného   spisu   taktiež   vyplýva,   že   okresný   súd rozhodnutie odvolacieho súdu doručil sťažovateľovi prostredníctvom ustanovenej právnej zástupkyne z radov advokátov JUDr. T. B., B. (28. júna 2007). Sťažovateľke bolo uznesenie okresného súdu o zastavení odvolacieho konania zo 4. augusta 2006 doručené 11. augusta 2006. Keďže tá rozhodnutie odvolacieho súdu formou doporučenej zásielky do vlastných rúk v odbernej lehote na pošte neprebrala, okresný súd uplatnil fikciu doručenia tak, ako to ustanovuje   Občiansky   súdny   poriadok   [§ 47   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj „OSP“)].

Na   základe   uvedeného   exekučného   titulu   (rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn. 23 Cb 221/03   z 31.   októbra   2005   v spojení   s rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007) po podaní návrhu na exekúciu oprávneným 10. septembra 2007 a vydaní poverenia na výkon exekúcie Okresným súdom Čadca z 24. októbra 2007, upovedomil poverený súdny exekútor Mgr. J. M., Exekútorský úrad B., B. (ďalej len „súdny exekútor“), účastníkov konania o začatí exekúcie prípisom sp. zn. EX 920/07 z 8. augusta 2008.

Proti   predmetnej   exekúcii   podali   sťažovatelia   28.   augusta   2008   námietky.   Ich obsahom bola okrem iného aj argumentácia totožná s argumentáciou uvedenou v sťažnosti doručenej ústavnému súdu spočívajúca v tom, že rozsudok krajského súdu z 30. mája 2007 im bol doručený až pri výkone exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora 13. augusta 2008. Súčasne podaním z 27. augusta 2008 sťažovateľka požiadala v uvedenej exekučnej veci o odklad exekúcie pre nepriaznivú finančnú situáciu a zároveň navrhla spôsob úhrady dlžnej čiastky [199,16 € (6 000 Sk) mesačne po dobu 30 mesiacov].

Ústavný súd zistil, že o námietkach sťažovateľov proti exekúcii rozhodol Okresný súd Čadca uznesením sp. zn. 4 Er 493/2007 z 12. júna 2009 tak, že ich zamietol a súčasne návrh na odklad exekúcie sťažovateľky nepovolil. Zo spisu exekučného súdu vyplýva, že proti   rozhodnutiu,   ktoré   vydal   vyšší   súdny   úradník,   je   prípustné   odvolanie.   Predmetné uznesenie v súčasnosti ešte nie je právoplatné.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom Okresného súdu Čadca v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Rob   81/02,   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 23 Cb 221/03 z 31.   októbra   2005   a rozsudkom   krajského súdu   sp.   zn.   4 Cob   122/2006 z 30. mája 2007 v konaní o zaplatenie sumy 1 221,80 € (36 808 Sk) s príslušenstvom došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 81/02

V okolnostiach   prípadu   v prvom   rade   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 81/02. Podstata ich námietok spočíva v tom, že „Okresný súd v Čadci   v konaní   pod   č.   1   Rob   81/02   konal   prieťahy   aj   napriek   námietke   na   miestnu príslušnosť súdu vo vykonávaní procesných vecí“. Podľa názoru sťažovateľov Okresný súd Čadca „v   konaní   o námietke   po   14   mesiacoch   prieťahov   v konaní,   odstupuje   vec   pod č. 11 Cb 100/02 dňa 18. 6. 2003 na ďalšie konanie miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III., čím porušil ust. čl. 48 ods. 1 a 2) Ústavy SR“.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   96/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 212/06, IV. ÚS 103/07) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušovanie   práva   označeným   orgánom   verejnej   moci (v tomto   prípade   Okresným   súdom   Čadca)   ešte   mohlo   trvať.   Z uvedeného   vyplýva,   že ústavný súd pri skúmaní porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov zohľadňuje aj to, či u sťažovateľov objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v ich veci,   pretože   len   v takom   prípade   možno   uvažovať   o porušení   tohto   základného   práva (IV. ÚS 226/04).

Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (IV. ÚS 103/07).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   je   podanie   sťažnosti   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,   pričom   táto   lehota   sa   pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa sťažovatelia   mohli   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (napr.   I.   ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy treba posudzovať z hľadiska počítania lehoty pre včasnosť podania sťažnosti ako „iný zásah“ (m. m. I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).Tento   skutkový   a právny   stav   bol   so   zreteľom   na   obsah   sťažnosti,   ako   aj s prihliadnutím na obsah a účel čl. 48 ods. 2 ústavy základom rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti sťažovateľov ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v čase,   keď   bola   sťažnosť   sťažovateľov   doručená ústavnému   súdu,   t.   j.   15.   októbra   2008,   už   bol   odstránený   stav   ich   právnej   neistoty. V danom   prípade   označené   konanie,   v ktorom   po   postúpení   veci   z dôvodu   miestnej príslušnosti (8. septembra 2003) ďalej už konal a rozhodoval okresný súd, skončilo 2. júla 2007   nadobudnutím   právoplatnosti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   23   Cb   221/03 z 31. októbra 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007. Navyše, k namietaným zbytočným prieťahom v konaní Okresného súdu Čadca už odo dňa postúpenia veci okresnému súdu nemohlo zo strany Okresného súdu Čadca dochádzať. Sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť 15. októbra 2008, teda v čase, keď Okresný súd Čadca už svojím postupom nemohol porušovať ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne IV. ÚS 211/07, IV. 300/07).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľov v tejto časti za zjavne neopodstatnenú a navyše aj za oneskorene podanú, preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Rob   81/02 a základného   práva   podľa čl.   46   ods.   1 ústavy   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 23 Cb 221/03   z   31.   októbra   2005,   ako   aj rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007

Ústavný súd   rozhoduje podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   o sťažnostiach   týkajúcich   sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný   súd.   Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   nezakladá automaticky   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovatelia sa ochrany základného práva alebo slobody môžu domôcť využitím im dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).

Ak sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 81/02 (neskôr pod sp. zn. 11 Cb 100/2002), ktorý podľa nich nebol príslušný vo veci konať, ústavný súd konštatuje,   že   v odpore   proti   platobnému   rozkazu   Okresného   súdu   Čadca   sp.   zn. 1 Rob 81/02   z 8. marca   2002   sťažovateľka   namietla   miestnu   nepríslušnosť   vo   veci konajúceho   súdu.   Okresný   súd   Čadca   vykonal   šetrenie   vo   veci   trvalého   bydliska sťažovateľov (odporcov) a po zistení, že sťažovatelia bývajú v B. na ulici..., podľa § 105 ods. 1 a 2 OSP postúpil vec miestne príslušnému okresnému súdu.

Rovnako ústavný súd podľa údajov uvedených v sťažnosti a jej prílohách, ako aj v súvisiacom súdnom spise, dospel k názoru, že sťažovatelia mali v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na dosiahnutie nápravy porušenia svojich práv,   ktoré   boli   podľa   ich   názoru   porušené   aj   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn. 23 Cb 221/03   z   31.   októbra   2005.   Týmto   účinným   prostriedkom   bolo   odvolanie,   ktoré sťažovatelia   podali   proti   rozsudku   prvostupňového   súdu   (aj   keď   z dôvodu   nezaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie bolo odvolacie konanie proti sťažovateľke zastavené uznesením okresného súdu zo 4. augusta 2006).

Využitie   uvedenej   zákonnej   možnosti   účinnej   ochrany   základného   práva sťažovateľov   vylučuje   prijatie   sťažnosti   ústavným   súdom   v časti   smerujúcej   proti označenému   postupu   Okresného   súdu   Čadca,   ako   aj   rozsudku   okresného   súdu,   keďže ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovatelia nemali inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   „Ak   o závažných   procesných pochybeniach,   ktorými   sa   porušujú   aj   niektoré   zo   základných   práv   alebo   slobôd,   je oprávnený   a povinný   rozhodnúť   všeobecný   súd   na   základe   riadnych   a mimoriadnych opravných   prostriedkov   upravených   v príslušnom   procesnom   poriadku,   je   právomoc ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená“ (IV. ÚS 10/02).

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie nimi označených základných práv postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Rob 81/02 a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 23 Cb   221/03   z   31.   októbra   2005 v súlade   s § 25 ods.   2 zákona   o ústavnom   súde   pre nedostatok svojej právomoci.

Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne   konanie   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   aj   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007 tvrdiac, že krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,   pričom   rozsudok   odvolacieho   súdu   im   nebol   doručený   na   ich   adresu,   ale „rozhodnutie   z odvolacieho   súdu   pod   sp.   zn.   4   Cob   122/06   bolo   doručené   na   adresu 1.   –   2.   sťažovateľa   dňa   12.   8.   2008   exekútorským   úradom   v B.,   Mgr.   J.   M.,   B.   spolu s upovedomením o začatí exekúcie“, čím im zamedzil právo podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   sťažovatelia   namietajú   porušenie označeného   základného   práva   uvedeným   rozsudkom   krajského   súdu   práve   z dôvodu hroziacich negatívnych dôsledkov (trovy exekúcie, súdny poplatok za podané námietky) nútenej realizácie exekučného titulu oprávneným, t. j. proti nim vedenej exekúcii.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že voči exekúcii podali sťažovatelia námietky, ktorými sa zaoberal exekučný súd – Okresný súd Čadca, pričom predmetom jeho skúmania bola aj sťažovateľmi namietaná nevykonateľnosť exekučného titulu (nedoručenie na adresu sťažovateľov), ako aj návrh sťažovateľky na odklad exekúcie. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovatelia ako povinní mali a stále majú podľa Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie krajským súdom namietali predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy (ak sa sťažovatelia domnievajú, že proti nim vedená exekúcia je neprípustná, sú oprávnení podať aj návrh na jej zastavenie, čo doteraz nevyužili), čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity   vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne konať   a rozhodovať   o uplatnených   námietkach   porušenia   označených   základných   práv (IV. ÚS 40/02, IV. ÚS 30/03).

Keďže právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, a pretože v tomto prípade je daná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné návrh na začatie konania aj v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009