znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 258/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2008 predbežne prerokoval   sťažnosť   M. P.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2008 doručená sťažnosť M. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/03.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   v predmetnom   konaní   už   ústavný   súd   nálezom č. k. III. ÚS 220/07-45   z   11.   decembra 2007   vyslovil   porušenie   označených   práv sťažovateľa a prikázal okresnému súdu, aby v ňom konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ poukazuje, že označený nález bol okresnému súdu doručený 13. februára 2008, pričom „Prešlo viac ako 5 mesiacov, no v danej veci nič sa nedeje, preto žiadam Ústavný súd SR:

1. Vzhľadom   nato,   že   Okresný   súd   Bratislava   I   naďalej   porušuje   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aj keď mám Nález Ústavného súdu, aby ÚS priznal dodatočne v môj prospech finančné zadosťučinenie 100.000,- Sk (sto tisíc).

2. Čo sa týka nerešpektovania Nálezu ÚS, to postih nechávam na rozhodnutie ÚS.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/03.

1.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   v   období   do nadobudnutia právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 220/07-45 z 11. decembra 2007Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   220/07-45   z 11.   decembra   2007,   ktorý   nadobudol právoplatnosť   13.   februára   2008.   Týmto   nálezom   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených práv sťažovateľa a prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 7 C 42/03 konal bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie označených práv v období do nadobudnutia právoplatnosti   nálezu   č.   k.   III.   ÚS   220/07-45   z 11.   decembra   2007,   t.   j.   v období   do 13. februára 2008,   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu neprípustnosti.

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   v   období   po nadobudnutí právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 220/07-45 z 11. decembra 2007Za   účelom   posúdenia   opodstatnenosti   sťažnosti   v období   po   nadobudnutí právoplatnosti   nálezu   č.   k.   III.   ÚS   220/07-45   z 11.   decembra   2007,   t.   j.   v období po 13. februári 2008, si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu spis sp. zn. 7 C 42/03 a zistil:

Okresný súd uznesením č. k. 7 C 42/03-77 z 18. marca 2008 vyzval odporcu, aby sa vyjadril k podaniu sťažovateľa z 31. októbra 2007, ktorým žiadal zmenu petitu. V ten istý deň okresný súd uznesením č. k. 7 C 42/03-78 z 18. marca 2008 pripustil zmenu petitu.

Sťažovateľ doručil 20. mája 2008 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Odporca doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu sťažovateľa 10. júna 2008.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v období po 13. februári 2008 okresný súd v namietanom konaní nebol nečinný, ako uvádza sťažovateľ, pretože na základe návrhu sťažovateľa prijal 18. marca 2008 uznesenia, ktoré boli v danom čase potrebné na ďalší plynulý priebeh konania, pričom až následne v namietanom konaní nekonal. Ústavný súd v tejto súvislosti zohľadnil, že na ďalší plynulý postup v predmetnej veci bolo treba počkať, kým odporca okresnému súdu doručí svoje vyjadrenie k návrhu sťažovateľa.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa   stabilizovanej judikatúry   ústavného súdu   možno hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred   orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   opakovane   vyslovil, že ak   sťažovateľ   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   základného   práva, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry a svojich zistení ústavný súd dospel k záveru,   že   postup   okresného   súdu   v období   od   13.   februára   2008   do   20.   júna   2008 (keď bola   ústavnému   súd   doručená   sťažnosť   sťažovateľa)   síce   nemožno   aj   vzhľadom na nález č. k. III. ÚS 220/07-45 z 11. decembra 2007 považovať za optimálny, ale na druhej strane ide o príliš krátke obdobie na to, aby ústavný súd mohol opätovne vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa, a preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   vyzývať sťažovateľa,   aby   doplnil   svoju   sťažnosť   o chýbajúce   náležitosti   (napr.   nepredloženie splnomocnenia na svoje zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom).

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   odmietnutie   sťažnosti neznamená, že sťažovateľ v ďalšom období nebude môcť namietať porušenie označených práv postupom okresného súdu v namietanom konaní, a to v prípade, ak okresný súd bude v tomto   konaní   aj   naďalej   nečinný,   resp.   jeho   činnosť   nebude   efektívne   smerovať k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2008