znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 257/09-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   25.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti RNDr. J. P., B., zastúpenej advokátom JUDr. D. P.,   B.,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného   súdu   Piešťany   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PN 6 C 144/08,   za   účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo RNDr. J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného súdu   Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. PN 6 C 144/08   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. PN 6 C 144/08 konal bez zbytočných prieťahov.

3. RNDr.   J.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 500 €   [slovom tisícpäťsto eur (45 189 Sk)], ktoré jej   j e   Okresný súd Piešťany   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany   j e   p o v i n n ý   uhradiť RNDr. J. P. trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. D. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 257/09 z 23. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   RNDr.   J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. PN 6 C 144/08 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľka   podala   13.   januára 2004   okresnému   súdu návrh   na   určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti.   Sťažovateľka   uviedla,   že   ku   dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jej právnej veci právoplatne skončené. Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   zároveň   požadovala   tiež   prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala, aby jej bolo priznané aj finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (150 630 Sk) a náhrada trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 565/2009 doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Z obsahu spisu a listinných dôkazov priložených k návrhu je preukázané, že dňa 13. 01. 2004 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (na čl. 1). Na čl. 2-29 navrhovateľka doložila listinné dôkazy k návrhu. Advokátka   navrhovateľky   (ďalej   len   A   z   čl. 1)   doručila   na   OS   Piešťany   dňa 12. 11. 2004 urgenciu na konanie vo veci. (čl. 30)

A z čl. 1 doručila dňa 1. 4. 2005 na OS Trnava sťažnosť na prieťahy v konaní. (čl. 31)

Vyššia   súdna   úradníčka   OS   Trnava   vyzvala   dňa   13.   4.   2005   navrhovateľku na oznámenie ceny nehnuteľností, ku ktorým vlastnícke právo žiada určiť a A z čl. 1 ju prevzala dňa 27. 4. 2005. (čl. 32)

Podpredsedníčka OS Trnava sa dňa 15. 4. 2005 vyjadrila k sťažnosti. (čl. 33) A z čl. 1 doručila súdu dňa 11. 5. 2005 žiadosť o predĺženie lehoty na doloženie požadovaných   informácií   žiadaných   vyššou   súdnou   úradníčkou   na   čl. 32,   a   to do 20. 5. 2005. (čl. 34)

A   z   čl. 1   doručila   dňa   9.   6.   2005   na   OS   Trnava   znalecký   posudok   č. 09/2004 a oznámenie o cene sporných nehnuteľností. (čl. 35,36)

Od 23. 6. 2005 bol opatrením spis pridelený na rozhodnutie sudcovi JUDr. M. S. (čl. 37)

Sudca vz. 4a vyzval dňa 13. 7. 2005 navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Výzvu prevzala A z čl. 1 dňa 4. 8. 2005 a navrhovateľka dňa 8. 8. 2005. (čl. 39, 40) Dňa 9. 8. 2005 bol zaplatený súdny poplatok v sume 2.085 Sk. (čl. 41) Navrhovateľka   doručila   dňa   21.   11.   2005   na   OS   Trnava   žiadosť   o   urýchlené vytýčenie konania. (čl. 42)

OS Trnava vydal uznesenie č. k. PN-12 C 7/04-43 zo dňa 23. 11. 2005, ktorým vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu + podľa § 115 a OSP. Zároveň sudca vytýčil termín pojednávania   na   27.   1.   2006.   Predmetné   uznesenie   a   predvolanie   na   T   prevzala navrhovateľka 19. 12. 2005, A z čl. 1 dňa 20. 12. 2005 a I z čl. 1 dňa 22. 12. 2005. (čl. 43) A z čl. 1 doručila dňa 8. 12. 2005 súdu urgenciu na konanie vo veci. (čl. 46) Dňa 3. 1. 2006 sa vyjadrila podpredsedníčka OS Trnava JUDr. H. k výzve riaditeľa odboru právnych analýz a expertíz I. - kanc. Verejného ochrancu práv. (čl. 47)...

Dňa 24. 1. 2006 bolo súdu doručené vyjadrenie JUDr. V. B., advokáta zastupujúceho odporcu 1 z čl. 1 (ďalej len B z čl. 1) + doložil listinné dôkazy. (čl. 50-55)

Dňa 27. 1. 2006 sa konalo na OS Trnava pojednávanie, prítomní boli 1 z čl. 1, A z čl. 1, I z čl. 1, B z čl. 1. Účastníci boli oboznámení s písomnými vyjadreniami protistrán. Súd odročil pojednávanie na 17. 3. 2006 za účelom predvolania svedkov uvedených na čl. 56 - druhá strana za účelom, aby navrhovateľka do budúceho pojednávania predložila súdu geometrický plán resp. reálny stav zapísaných pozemkov k r. 1947 a vyžiadania LV č. 330 z katastra. (čl. 56)

A z čl. 1 doručila dňa 9. 2. 2006 súdu návrh na pristúpenie účastníka do konania podľa § 92 ods. 1 OSP. (čl. 66, na čl. 58 je sprievodný list k návrhu + listinné dôkazy doložené spolu s návrhom)...

Navrhovateľka dňa 13. 3. 2006 doručila súdu doplnenie žaloby. (čl. 72 + na čl. 73- 104 doložila listinné dôkazy)

Dňa 17. 3. 2006 sa konalo pojednávanie na súde. Boli prítomní účastníci; 1 z čl. 1, A z čl. 1, I z čl. 1, B z čl. 1. a predvolaní svedkovia: Ing. M. D., JUDr. V. J., E. P., M. P., prítomný nebol svedok M. P. zo zdravotných dôvodov. Všetci účastníci boli k predmetu sporu vypočutí. (čl. 108)

Sudca JUDr. S. dňa 17. 3. 2006 na pojednávaní odročil pojednávanie na neurčito s tým, že súd zváži ďalšie znalecké dokazovanie a bude rozhodnuté o pristúpení ďalšieho účastníka konania. Zároveň predložil spis vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie uznesenia o pribratí znalca a pripustení ďalších účastníkov konania. (čl. 113, 114) Dňa   22.   3.   2006   doručila   A   z čl. 1   podanie   označené   ako  ,,Návrh   na   doplnenie dokazovania“ pribratím znalca do konania. (čl. 115)

OS Trnava uznesením č. k. PN-12 C 7/2004-116 zo dňa 22. 5. 2006 pripustil vstup ďalších účastníkov do konania. (čl. 116)

OS Trnava uznesením č. k. PN-12 C 7/2004-117 zo dňa 22. 5. 2006 ustanovil znalca Ing. L. G. na podanie znaleckého posudku. (čl. 117 )

B z čl. 1 doručil súdu dňa 7. 6. 2006 listinné dôkazy.

OS Trnava zaslal dňa 26. 6. 2006 znalcovi spis na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec Ing. G. vrátil súdu dňa 25. 9. 2006 spis s odôvodnením, že už nie je zapísaný do zoznamu znalcov. Následne sudca urobil dňa 28. 10. 2006 úpravu pre vyššieho súdneho úradníka,   aby   uznesením   pribral   do   konania   iného   znalca.   OS   Trnava   uznesením   č. k. PN-12 C 7/2004-125 zo dňa 5. 10. 2006 ustanovil znalca Ing. R. W. na podanie znaleckého posudku (čl. 122-125).

Na čl. 130 je úprava sudcu (zo dňa 20. 1. 02006) na opätovné doručovanie zásielok tým účastníkom, ktorým sa nepodarilo listiny zasielané súdom doručiť, t. j. zásielky sa vrátili ako nedoručené.

Znalec Ing. W. doručil súdu dňa 20. 11. 2006 žiadosť o preddavok v sume 2.200 Sk. (čl. 132)...

OS Trnava zaslal dňa 8. 1. 2007 celý spis znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku. Vypracovaný znalecký posudok č. 5/07 bol doručený súdu dňa 19. 3. 2007 spolu s vyúčtovaním znalca. (135-149)

Sudca dňa 23. 3. 2007 zaslal spis znalcovi späť s dotazmi na niektoré skutočnosti + dal pokyn pre kanceláriu o zaslanie znaleckého posudku účastníkom konanie s výzvou na vyjadrenie sa k ZP. (čl. 150, 151)...

Dňa 12. 9. 2007 bola spísaná zápisnica o výsluchu, pričom boli prítomní ako všetci účastníci   konania   tak   i   znalec   Ing.   W.   Účastníci   boli   oboznámení   s tým,   že   znalec do 1 mesiaca   doručí   súdu   dodatok   k   znaleckému   posudku   spolu   s   novo   vypracovaným plánom. Účastníci proti tomu nie nenamietali. (čl. 160)

Znalec   doručil   dňa   31.   10.   2007   vyhotovený   dodatok   k   znaleckému   posudku + vyúčtovanie. (čl. 165)

Sudca dňa 6. 11. 2007 urobil pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. ( čl. 179)...

Na čl. 184 sa nachádza potvrdenie OS Piešťany, že dňa 23. 6. 2005 bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci navrhovateľky 1 z čl. 1 proti odporcovi 1 z čl. 1 o určenie vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   a   vec   bola   pridelená   na   rozhodnutie   sudkyni Mgr. Ing. Š....

Na čl. 186 je potvrdenie, že vec bola pridelená na vybavenie sudkyni JUDr. C. dňa 1. 4. 2008.

Na čl. 188 je potvrdenie, že vec bola v rámci rozvrhu práce pridelená dňa 25. 6. 2008 na vybavenie JUDr. O. K.

A z čl. 1 doručil dňa 14. 7. 2008 na OS Trnava urgenciu na vytýčenie pojednávania. Urgencia bola dňa 18. 7. 2008 doručená na OS Piešťany. (čl. 188)...

A z čl. 1 doručil dňa 13. 10. 2008 tun. súdu urgenciu na vytýčenie pojednávania a dňa 3. 11. 2008 doručil vyjadrenie sa k doplnenému znaleckému posudku. (čl. 190, 191).»

Ďalej sa vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti uvádza:„V zmysle opatrenia 1 Spr R/9/2009 zo dňa 13. 7. 2009 bola vec vedená na súde pod sp. zn.   6 C/144/2008   (pôvodne   pod   sp. zn.   12 C/7/2004)   pridelená   zákonnej   sudkyni JUDr. V. S. ku dňu 16. 7. 2009. S touto vecou jej ako novovymenovanej sudkyni v rámci rozvrhu práce bolo prerozdelených ďalších cca 381 spisov (252 z agendy C - z toho 9 návrhov na ochranu osobnosti, 38 určovacích žalôb, 10 návrhom na vyporiadanie BSM po rozvode,   7   návrhov   na   zapretie   otcovstva,   32   návrhov   na   rozvod,   13   návrhov na vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   atď.,   79   z agendy Cb   a   51   z   agendy   P), pričom   v   tejto   veci   sa   už   dňa   28.   7.   2009   vyjadrovala   k   sťažnosti   odporcu   1   z   čl. 1 na prieťahy v konaní.

Z obsahu návrhu ako i obsahu spisu vyplýva, že nielen navrhovateľ ale i odporcovia majú   záujem   na   rozhodnutí   o   návrhu   navrhovateľa   (určenie   vlastníctva   k   sporným nehnuteľnostiam) a taktiež, že ide z hľadiska právneho o zložitú vec prihliadnuc na to, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo k nim je potrebné veľmi precízne zisťovať vykonávaním dôkazov. Keďže v konaní boli už vypočutí všetci účastníci konania i navrhnutí   svedkovia,   znalcom   bol   vyhotovený   ako   znalecký   posudok   tak   i   dodatok k znaleckému posudku,   zákonná sudkyňa dospela k záveru,   že   je   potrebné,   aby sa ešte znalec vyjadril k vyjadreniu advokátka navrhovateľky k znaleckému posudku. Následne ešte dňa 28. 7. 2009 urobila sudkyňa úpravu, aby bola urobená kópia z čl. 189 a 191 a aby boli zaslané znalcovi Ing. W. na vyjadrenie v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Zistila, že výzva bola znalcovi odoslaná poštou dňa 19. 8. 2009. Po doručení vyjadrenia znalca mieni vytýčiť v predmetnej veci pojednávanie.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 18. septembra 2009, v ktorom ho z hľadiska posúdenia prieťahov v konaní označila za irelevantné.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 24. augusta 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   tvoria   bežnú   súčasť   agendy   všeobecných   súdov a v zásade   ich   nemožno   hodnotiť   po   stránke   právnej   ani   skutkovej   ako   zložité,   čo   sa vzťahuje aj na napadnuté konanie.

Okresný   súd   vo svojom   vyjadrení uviedol,   že podľa   jeho názoru   ide   z právneho hľadiska o zložitú vec „prihliadnuc na to, že predmetom sporu sú nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo k nim je potrebné veľmi precízne zisťovať vykonávaním dôkazov“.

Ústavný   súd   akceptuje   požiadavku   nutnosti   precízneho   zisťovania   vlastníctva nehnuteľností,   ktoré   sú   predmetom   konania,   čo   aj   vzhľadom   na   nutnosť   nariadenia znaleckého dokazovania umožňuje prijatie záveru o skutkovej zložitosti preskúmavaného konania. Súčasne však zastáva názor, že uvedený dôvod nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní vyhodnotenú v ďalšej časti odôvodnenia tohto nálezu.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by z pohľadu zodpovednosti za vznik zbytočných prieťahov v napadnutom konaní mala byť pripísaná na ťarchu sťažovateľky.

3.   Napokon   ústavný   súd   z hľadiska   skúmania,   či   v napadnutom   konaní   došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

V priebehu napadnutého obdobia ústavný súd zistil tieto obdobia nečinnosti:

- od 13. januára 2004 (okresnému súdu bol doručený návrh) do 13. apríla 2005 (výzva okresného súdu), t. j. v trvaní viac ako 1 rok,

- od 6. novembra 2007 (pokyn zákonného sudcu na zaslanie dodatku k znaleckému posudku účastníkom konania) do 28. júla 2009 (pokyn zákonnej sudkyne na vyjadrenie formou ďalšieho dodatku k znaleckému posudku), t. j. v trvaní 20 mesiacov.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu konania bol okresný súd bez relevantnej zákonnej prekážky nečinný v súhrne takmer tri roky.

Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu najmä v poukazovaní na vysoký počet neskončených vecí ústavný súd nemohol akceptovať s poukazom na svoju predchádzajúcu judikatúru, v ktorej uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nemá alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie stavu právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konania spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd k tomu dodáva, že v žiadnom prípade nemožno prenášať technicko-organizačné problémy orgánov verejnej moci na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd (II. ÚS 311/06).

Na   ťarchu   okresného   súdu   je   potrebné   pripísať   tiež   opakované zmeny v rozvrhu práce,   čo   malo   za   následok,   že   právna   vec   sťažovateľky   bola   v doterajšom   priebehu napadnutého konania postupne pridelená na prerokovanie a rozhodnutie šiestim zákonným sudcom. To berúc do úvahy čas nutný na oboznámenie sa s obsahom spisu jednotlivými sudcami nepochybne taktiež spomalilo priebeh napadnutého konania.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   PN 6 C 144/08   došlo   k zbytočným prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € (150 630 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti poukazujúc najmä na to, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu nemôže v plnom rozsahu uplatňovať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, čím jej vzniká majetková ujma.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. PN 6 C 144/08, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € (45 189 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré   jej   vznikli   v dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom   JUDr.   D.   P.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola   695,41 €   (20 950 Sk).   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   v sume   2 x 115,90   €   (za   jeden   úkon   právnej   služby) a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 245,70 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009