znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 256/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. P., D., zastúpeného advokátom JUDr. A. S., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 125/2008 a postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C/47/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. P. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2009 doručená   sťažnosť   R.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   21 C 125/2008   (ďalej   aj   „napadnuté   konanie“) a postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/47/2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Dňa 7. 2. 2007 sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal na Okresný súd Dolný Kubín návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 35.507,- Sk s príslušenstvom. Platobný rozkaz Okresný súd Dolný Kubín vydal dňa 13. 02. 2007. Okresným súdom Dolný Kubín bola vec postúpená na základe vznesenej námietky zo strany odporcu pre nepríslušnosť Okresného súdu Dolný Kubín v danej veci na Okresný súd Bratislava I ako miestne príslušnému súdu dňa 23. 06. 2008.

Okresný   súd   Bratislava I   doručil   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   dňa 13. 08. 2008   odpor   odporcu   proti   platobnému   rozkazu   a   poskytol   mu   10-dňovú   lehotu na podanie vyjadrenia.

Navrhovateľ   sa   k   doručenému   odporu   vyjadril   listom   zo   dňa   24. 09. 2008. Od uvedeného dňa nebolo v danej veci vytýčené pojednávanie.“

Podľa sťažovateľa je z uvedeného prehľadu zrejmé, že „už Okresný súd Dolný Kubín bol v konaní nečinný, pretože až po 16-tich mesiacoch postúpil spis miestne príslušnému súdu, hoci to účastník konania namietal už v podanom odpore, ktorý bol Okresnému súdu Dolný   Kubín   doručený   dňa   5. 3. 2007,   čím   porušil   základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I bol sťažovateľovi ako navrhovateľovi v   predmetnom   konaní   doručený   Okresným   súdom   Bratislava I   dňa   13. 08. 2008   odpor odporcu ku platobného rozkazu, hoci tento bol na Okresný súd Dolný Kubín podaný už 5. 3. 2007. Sťažovateľ sa k doručenému odporu vyjadril dňa 24. 09. 2008. Ku dňu podania sťažnosti na okresný súd Bratislava I nebolo v danej veci vytýčené žiadne pojednávanie, a to tak na Okresnom súde Dolný Kubín, ako aj na Okresnom súde Bratislava I. Termín pojednávania Okresný súd Bratislava I vytýčil na deň 3. 7. 2009, a to na základe doručenej sťažnosti. Z uvedeného taktiež vyplýva, že aj Okresný súd Bratislava I bol v konaní nečinný, čím   taktiež   porušil   základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Súdne konanie ku dňu podania sťažnosti na Okresný súd Bratislava I trvá takmer 2 a pol roka bez nariadenia jediného pojednávania v danej veci, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane sťažovateľa, čím dochádza k porušeniu jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Keďže   okresný   súd   bol   v napadnutom   konaní   nečinný,   sťažovateľ   sa   podaním z 27. mája 2009 adresovaným predsedníčke okresného súdu sťažoval na prieťahy v tomto konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   sp. zn.   Spr. 2120/09   z 9. júna 2009 konštatovala jej dôvodnosť a ďalej okrem iného uviedla:

«Dňa 17. 10. 2008 bol   predmetný   spis   predložený   zákonnému   sudcovi.   Dňa 01. 06. 2009 bol nariadený termín pojednávania na deň 03. júl 2009 o 10.00 hod. Účastníci konania boli predvolaní na nariadený termín pojednávania. Dňa 04. 06. 2009 súd vyzval odporcu na doručenie dokladov na nariadený termín pojednávania.

S   poukazom   na   jednotlivé   úkony   musím   konštatovať,   že   predmetné   konanie poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho   súdneho   úradníka,   zákonného   sudcu,   ako   aj   nedostatočným   personálnym obsadením   sudcov   na   civilnom   úseku   tunajšieho   súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad v oddelení „21 C" a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení „21 C“ sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.»

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   v závere   svojho   vyjadrenia   ospravedlnila sťažovateľovi   za   vzniknuté   prieťahy   v predmetnom   konaní,   oznámila   mu,   že   prijala opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu, a prisľúbila, že vec bude priebežne sledovať tak, aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nedochádzalo.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné   právo   sťažovateľa   R.   P.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/47/2007   a postupom   Okresného   súdu   Bratislava I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 21 C 125/2008.

2. Okresnému   súdu   Bratislava I   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   21 C 125/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi R. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20.000 €, (slovom: dvadsaťtisíc   eur),   z   ktorých   10.000,-   €   /slovom:   desaťtisíc   eur/   je   povinný   mu   vyplatiť Okresný súd Dolný Kubín do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu a 10.000,- € /slovom: desaťtisíc eúr/ je povinný mu vyplatiť Okresný súd Bratislava I do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi R. P. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva významnú   preventívnu   funkciu   ako   účinný   prostriedok   na   to,   aby   sa   predišlo   zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní   týchto   práv   ďalej   nepokračovalo   (m. m.   IV. ÚS 225/05,   III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti ústavnému   súdu   využil   možnosť   postupu   podľa   § 62   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a podaním doručeným   predsedníčke   okresného   súdu   1.   júna   2009   sa   sťažoval   na   prieťahy v napadnutom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ   právo   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona   o súdoch,   sa   v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný právny prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii   a ktorý   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   aj   úspešne využil. Predsedníčka   okresného   súdu   na   sťažnosť   odpovedala   prípisom   sp. zn.   Spr. 2120/09 z 9. júna   2009,   v ktorom   uznala,   že   sťažnosť   je   dôvodná, a   ubezpečila   sťažovateľa,   že konanie   v danej   veci   z hľadiska   rešpektovania   čl. 48   ods. 2   ústavy   bude   pravidelne sledovať, tak aby k prieťahom v konaní zo strany okresného súdu už nemohlo dochádzať. Bezprostredne po podaní sťažnosti okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. júl 2009, ktoré sa za prítomnosti sťažovateľa aj uskutočnilo a bolo odročené na 29. september 2009. Z uvedeného vyplýva, že podaná sťažnosť sa prejavila ako účinný prostriedok nápravy, keď okresný súd začal vo veci konať.

Následne   po   doručení   odpovede   predsedníčky   okresného   súdu   sťažovateľovi (16. júna 2009) bola ústavnému súdu doručená sťažnosť (26. júna 2009), ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ako   aj   práva   na prerokovanie   svojej   záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju doterajšiu stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový   priestor   na   prijatie   opatrení   s cieľom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu zapríčineného jeho prípadnou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07).

Ústavný   súd   v nadväznosti   na   svoje   zistenia   konštatuje,   že   sťažnosť   na prieťahy v konaní   adresovaná   predsedníčke   okresného   súdu   ako   účinný   prostriedok   nápravy namietaného   porušovania   práv   zrejme   splnila   svoj   účel,   pretože   z procesných   úkonov okresného súdu vykonaných po jej podaní je zrejmé, že okresný súd v namietanom konaní už koná, t. j. jeho postup v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu smeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Čo sa týka zvyšnej časti sťažnosti – vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/47/2007, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti vychádzal zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa (I. ÚS 24/03,   IV. ÚS 232/03).   Zároveň   zo   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označených práv vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 dohovoru) ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému   súdu   podaná   v čase,   keď   k namietanému   porušovaniu   práva   ešte   mohlo dochádzať   a nečinnosť   orgánu   verejnej   moci   v tom   čase   ešte   mohla   trvať   (napr. m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07, IV. ÚS 263/08, I. ÚS 28/08).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vec vedená Okresným súdom Dolný Kubín pod   sp. zn.   7 C/47/2007   bola   z dôvodu   odporcom   vznesenej   námietky   miestnej nepríslušnosti   postúpená   okresnému   súdu   ako   súdu   miestne   príslušnému,   o čom   sa sťažovateľ   dozvedel   z upovedomenia   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   z 23.   júna   2008. Predmetná   sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   23. júna   2009,   teda   v čase,   keď k porušovaniu   označených   práv   postupom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   už   nemohlo dochádzať.

Postúpením   veci   okresnému   súdu   Okresný   súd   Dolný   Kubín   vykonal   všetky zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty sťažovateľa.   Ďalšie   úkony   alebo   postupy   už   v dôsledku   postúpenia   veci   nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha Okresného súdu Dolný Kubín pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľa skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Vo veci samej už Okresný súd Dolný Kubín po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože spis sa v tom čase nachádzal už na okresnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj o tejto časti sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať, že prípadná nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu konania by mohla spôsobiť   porušenie základného   práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (čo platí,   aj   pokiaľ   ide   o čl. 6   ods. 1   dohovoru), čo nevylučuje, aby sťažovateľ v takomto prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu, a to už bez toho, aby musel opäť podať ďalšiu sťažnosť proti nečinnosti orgánu štátnej správy súdu.

Z dôvodu   odmietnutia   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   sťažovateľom uplatnenými nárokmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009