znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 255/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť S. K., M., zastúpeného advokátkou Mgr. H. F., N., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12 C 41/06-30 z 31. októbra 2006 a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 46/2007-60 z 29. júna 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2012 doručená sťažnosť S. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. H. F., N., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práv   podľa   čl.   8   ods.   1   a   čl.   13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 C 41/06-30 z 31. októbra 2006   (ďalej   aj   „namietaný   rozsudok“)   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len „krajský   súd“)   č.   k.   9   Co   46/2007-60 z 29.   júna 2007   (ďalej   aj „namietané uznesenie krajského súdu“).

Zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom z 21. apríla 2006 domáhal rozvodu   manželstva s odporkyňou. Okresný súd namietaným rozsudkom   manželstvo   rozviedol.   Proti   rozsudku   súdu   prvého   stupňa   podal   sťažovateľ odvolanie,   ktoré   odôvodnil   okrem   iného „tým,   že   súd   prvého   stupňa   vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď príčinu rozvratu vzťahov zistil u obidvoch účastníkov   v   rozdielnosti   názorov   a   pováh.   Ja   som   nebol   príčinou   rozvratu   nášho manželstva, práve naopak moja povaha a názory boli príčinou, že naše manželstvo vydržalo do dospelosti nášho syna.“.

O   odvolaní   sťažovateľa   rozhodol   namietaným   uznesením   krajský   súd   tak,   že „... návrhu na opravu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. októbra 2006, č. k. 12 C 41/2006-30 nevyhovuje“ (z citovaného výroku a tiež odôvodnenia namietaného uznesenia   vyplýva,   že   krajský   súd   posúdil   odvolanie   sťažovateľa   ako   návrh   na   opravu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, pozn.).

V   ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   formuluje   svoje   výhrady   k   namietanému rozsudku okresného súdu a namietanému uzneseniu krajského súdu a sumarizujúc svoju argumentáciu zdôrazňuje, že „... Okresný súd v Nových Zámkoch a Krajský súd v Nitre pri rozhodovaní   o rozvode   môjho   manželstva   v   odôvodnení   svojich   rozhodnutí   o   príčinách rozvratu medzi manželmi vychádzali z nesprávneho zistenia skutkového stavu, keď uviedli, že aj ja znášam podiel na rozvrate manželstva, čo nie je pravda...“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:«Rozsudkom   Okresného   súdu   v   Nových   Zámkoch   z   31.   01.   2006 (z   priloženej dokumentácie vyplýva, že správne má byť „31. 10. 2006“, pozn.) číslo 12 C 41/06-30 a Uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   z   29.   06.   2007   číslo   9   Co   46/2007-60   právo sťažovateľa S. K., bytom M., priznané článkom 19 ods. 1, ods. 2, článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 8 ods. 1 a článkom 13 Európskeho dohovoru pre ľudské práva porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Nitre 29. 06. 2007 číslo 9 Co 46/2007-60 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 8 ods.   1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 12 C 41/06-30 z 31. októbra 2006 a uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 46/2007-60 z 29. júna 2007.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 13 dohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 12 C 41/06-30 z 31. októbra 2006

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   môže domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa   §   201   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   účastník   môže napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   odvolaním,   pokiaľ   to   zákon   nevylučuje.   Ak z právneho   predpisu   vyplýva   určitý   spôsob   vyrovnania   vzťahu   medzi   účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 202 ods. 4 OSP odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa   §   165   ods.   1   OSP   pokiaľ   nemá   odôvodnenie   rozsudku   podklad   v   zistení skutkového   stavu,   môže   účastník   pred   tým,   ako   rozsudok   nadobudne   právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.

Podľa § 165 ods. 2 OSP súd prvého stupňa rozhodne o návrhu na opravu do 30 dní od   jeho podania.   Ak   súd   prvého   stupňa   nevyhovie   návrhu,   predloží   vec   do   30   dní   od podania návrhu odvolaciemu súdu, ktorý o oprave rozhodne do 60 dní od predloženia veci.

Sťažovateľ   mal   právo   domáhať   sa   návrhom   podľa   §   165   ods.   1   OSP   opravy odôvodnenia namietaného rozsudku okresného súdu a v prípade, ak tomuto jeho návrhu okresný súd nevyhovie,   bol o takomto jeho návrhu oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o oprave odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 165 ods. 2 OSP v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 13 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 46/2007-60 z 29. júna 2007

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že namietané uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. augusta 2007, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť až 7. mája 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012