znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 255/04-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Evy Vančovej, K; Ing. Olivera Vanča, K, a Petra Vanča, K, zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1326/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Evy Vančovej, Ing. Olivera Vanča a Petra Vanča   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2004 doručená sťažnosť Evy Vančovej (ďalej len „sťažovateľka“), Ing. Olivera Vanča a Petra Vanča (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva ne prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu   Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1326/99.

Zo sťažnosti vyplýva, že:

-   12. októbra   1999   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   vo   veci   zaplatenia 806 000 Sk s príslušenstvom na základe nároku, ktorý jej vznikol z potvrdenia o uznaní dlhu odporcami v 1. a 2. rade;

- 7. decembra 1999 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. január 2000, ktorého termín bol na základe žiadosti odporcov okresným súdom 10. januára 2000 zrušený;

-   12.   januára   2000   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   3.   február   2000,   ktoré   bolo z dôvodu predvolania svedka a vykonania ďalšieho účastníkmi navrhovaného dokazovania odročené na neurčito;

-   1. marca 2000 okresný súd nariadil   pojednávanie na 23.   marec 2000,   ktoré bolo pre neprítomnosť   účastníkov   konania   a z dôvodu   ich   opätovného   predvolania,   ako   aj opätovného predvolania svedkov odročené na 13. apríl 2000;

- 13. apríla 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po vypočutí účastníkov konania z dôvodu opätovného predvolania odporkyne v 2. rade odročené na 12. máj 2000;

- 12. mája 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo pre neprítomnosť oboch odporcov odročené   na   8.   jún   2000   z dôvodu   ich   opätovného   predvolania   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty;

- 8. júna 2000 za prítomnosti všetkých účastníkov bolo pojednávanie odročené na 12. jún 2000 za účelom vyhlásenia rozhodnutia;

-   12.   júna 2000   bolo   pojednávanie odročené   na neurčito   z dôvodu,   že právny zástupca sťažovateľky   (v   konaní   pred   okresným   súdom   v postavení   navrhovateľky)   oznámil okresnému súdu, že sťažovateľka žiada o jeho odročenie, pretože chce upraviť návrh tak, aby do konania na jej strane vstúpili jej dvaja synovia;

-   19.   septembra   2001   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   11.   október   2001,   pričom sťažovateľka   predložila   okresnému   súdu   opravený   návrh   a pojednávanie   bolo   pre neprítomnosť   odporcov   z dôvodu   ich   opätovného predvolania   a z dôvodu   rozhodnutia   o zmene návrhu a pripustení vstupu ďalších osôb do konania odročené na neurčito;

- 20. mája 2003 okresný súd uznesením rozhodol o zmene návrhu a o pripustení vstupu ďalších osôb do konania;

- od 12. mája 2003 (dopyt na Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici) do 15. augusta 2003, keď okresný súd uznesením ustanovil odporcom opatrovníka pre ich neznámy pobyt, zisťoval okresný súd miesto pobytu odporcov;

- 8. apríla 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. máj 2004, na ktorom rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. augusta 2004.

Pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   podala   sťažovateľka   19.   apríla   2002 predsedovi   okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý ju kvalifikoval listom sp. zn. Spr. 2064/02 z 19. júna 2002 ako dôvodnú, pretože zo strany súdu vznikol prieťah od 12.   júna   2000   do   9.   augusta   2001.   Sťažovateľka   28.   apríla   2003   poslala   Ministerstvu spravodlivosti   Slovenskej   republiky „Podnet   na   prešetrenie   postupu   Okresného   súdu Košice - okolie v právnej veci pod č. k.: 16 C 1326/99“, ktorý bol postúpený na vybavenie okresnému súdu. Okresný súd v liste sp. zn. Spr. 2083/03 z 9. júna 2003 konštatoval, že pretože opätovne došlo k prieťahom v konaní, považuje sťažnosť za dôvodnú.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne okolnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo sťažovateľov v 1. až 3. rade, t. j. Evy Vančovej, Ing. Olivera Vanča a Petra Vanča, všetci trvale bytom K., štátni občania SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov (Ústava SR) a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice -   okolie,   spisová značka 16 C 1326/99 postupom Okresného súdu Košice - okolie porušené.

2)   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou 16 C 1326/1999 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3)   Ústavný   súd   sťažovateľom   v 1.   až   3.rade,   t.   j.   Eve   Vančovej,   Ing. Oliverovi Vančovi   a Petrovi   Vančovi,   všetci   trvale   bytom   Košice,   štátni   občania   SR   priznáva primerané   zadosťučinenie   vo   výške   300.000,-   Sk,   a to   spoločne   a nerozdielne,   ktoré   je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.

4) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh   predbežne   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   zisťuje,   či   sťažnosť   spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo (...) v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...)“.

Pokiaľ ide o porušovanie označených práv v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn. 16 C 1326/99, ústavný súd pripomína, že okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom zo 7. mája 2004.

Je potrebné zdôrazniť, že sťažovatelia doručili sťažnosť ústavnému súdu 10. júna 2004, t. j.   po vyhlásení rozsudku okresného súdu (7. mája 2004). V čase jej podania už nemohlo   zo   strany   okresného   súdu   dochádzať   k porušovaniu   sťažovateľmi   označených základných práv.

Predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 3. augusta 2004.

Ako už bolo uvedené, okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom zo 7. mája 2004. Vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej. Pretože proti rozsudku   okresného súdu nebolo podané odvolanie, predmetný rozsudok   bol konečným rozhodnutím vo veci samej.

Z uvedeného vyplýva, že tvrdené porušovanie základného práva podľa č. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom skončilo skôr, než bola podaná sťažnosť ústavnému súdu, t. j. pred 10. júnom 2004.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (m.   m.   I. ÚS   77/02,   I. ÚS   213/03) ochrana základného práva vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase   uplatnenia   tejto   ochrany   porušenie   základného   práva   ešte   trvalo.   Podľa   tvrdení obsiahnutých v sťažnosti v danej veci nejde o takýto prípad, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2004