znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 254/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., P., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 R/1/2006 a jeho uznesením z 9. augusta 2007 v spojení s postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 13 CoKR/10/2007 a jeho uznesením z 5. októbra 2007, a tiež porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru Bratislava   I,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM   a jeho   uznesením   z 13.   augusta   2008   a postupom Okresnej   prokuratúry   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Pn 574/08   a jej uznesením z 18. septembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 R/1/2006 a jeho uznesením z 9. augusta 2007   (ďalej   aj „namietané uznesenie okresného   súdu“)   v spojení s postupom   Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 CoKR 10/2007 a jeho uznesením z 5. októbra 2007 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“), a tiež porušenia   svojho   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Bratislava   I,   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM   a jeho   uznesením   z 13.   augusta   2008   (ďalej aj „namietané   uznesenie   okresného   riaditeľstva“)   a postupom   Okresnej   prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 574/08 a jej   uznesením   z 18.   septembra   2008   (ďalej   aj   „namietané   uznesenie   okresnej prokuratúry“).

Zo   sťažnosti   a z   pripojených   príloh   okrem   iného   vyplýva,   že   okresný   súd na základe návrhu sťažovateľky uznesením sp. zn. 4 R/1/2006 z 9. augusta 2007 potvrdil „reštrukturalizačný   plán   dlžníka   R.,   a. s.,   so   sídlom...   v znení   schválenom   veriteľským výborom dlžníka dňa 28. 6. 2007 a prijatom schvaľovacou schôdzou zo dňa 23. 7. 2007“. Ďalším   výrokom   označeného   uznesenia   okresný   súd   ukončil   reštrukturalizáciu   dlžníka obchodnej spoločnosti R., a. s.

V odôvodnení   namietaného   uznesenia   okresného   súdu   sa   poukazuje   najmä na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   o konkurze   a reštrukturalizácii“), „a to   konkrétne § 133   ods. 1,   § 151   ods. 1,   § 153   ods. 1,   § 154   ods. 1,   § 119   ods. 1-3 a po oboznámení   sa   v   nevyhnutnom   rozsahu   s   doloženými   listinami   uviedol,   že nezistil podstatné porušenie zákonných ustanovení, upravujúcich náležitosti plánu, postup pri príprave plánu, hlasovanie o pláne, alebo iných ustanovení týkajúcich sa plánu, ktoré by mali nepriaznivý dopad na niektorého z účastníkov plánu. Negatívny dopad   rozhodnutia   správcu,   dlžníka,   veriteľského   výboru   a   v   konečnom   dôsledku schvaľovacej   schôdze   o   odpredaji   časti   podniku   dlžníka   záujemcovi   Mesto   R.   na spoločnosť T., s. r. o., sa jej nedotýka ako účastníka plánu (veriteľa prihlásenej a nepopretej   pohľadávky),   ale   len   ako   záujemcu   o   kúpu   časti   podniku   dlžníka. Rovnako   tak   nebola   súdu   preukázaná   existencia   podvodného   konania,   prípadne poskytnutia   osobitných   výhod   niektorému   alebo   niektorým   účastníkom   plánu,   v dôsledku   čoho   by   došlo   k   prijatiu   plánu.   Vzhľadom   na   schválenie reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou dňa 23. 7. 2007 a vyššiu mieru uspokojenia veriteľov ako pri predaji časti podniku dlžníka spoločnosti T., s. r. o., súd   nezistil   existenciu   skutočností   vymedzených   v   § 154   ods. 1   z. č. 7/2005   Z. z., preto   v   zmysle   § 153   ods. 1   citovaného   zákona   rozhodol   o   potvrdení reštrukturalizačného   plánu   dlžníka   schváleného   veriteľským   výborom   dlžníka   dňa 28.   6.   2007   a   schvaľovacou   schôdzou   dňa   23.   7.   2007   a   zároveň   o   skončení reštrukturalizácie.   V   poučení   okresný   súd   uviedol,   že   proti   tomuto   uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podľa § 198 ods. 1 z. č. 7/2005 Z. z.“.

Sťažovateľka doručila 17. septembra 2007 okresnému súdu podanie označené ako „Návrh na preskúmanie postupu súdu vo veci spoločnosti R., a. s., so sídlom... k sp. zn. 4 R/1/2006“, v ktorom   poukázala   na   to,   že „hoci   zákon   č. 7/2005   Z. z.   takýto   postup neobsahuje,   obchodná   spoločnosť   T.,   s. r. o.,   bola   toho   názoru,   že   závažnosť   zistení porušenia   zákona   v priebehu   a samotnom   procese   prípravy   plánu   reštrukturalizácie   je takého charakteru, ktorý si vyžaduje preskúmanie nadriadeným súdom...“.

Krajský súd posúdil uvedené podanie sťažovateľky ako odvolanie proti namietanému uzneseniu okresného súdu a následne postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) toto odvolanie odmietol uznesením sp. zn. 13 CoKR/10/2007 z 5. októbra 2007 podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP, pretože vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru, že išlo o odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   uvádza,   že podaním   z 28. februára   2008   sa obrátila   na   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky   s podnetom   na   podanie „mimoriadneho   dovolania v   súvislosti   s   reštrukturalizačným   konaním   vedeným na Okresnom   súde   Žilina   pod   spisovou   značkou:   4 R 1/2006   vo   veci   úpadcu:   R., a. s.   Sťažovateľ   podrobne   v   podnete   uviedol   skutkový   stav   o   priebehu reštrukturalizačného   konania,   pričom   konkretizoval   a   v   časovom   slede   uviedol postup účastníkov najmä z pohľadu nezákonného postupu Okresného súdu v Žiline a Krajského   súdu   v   Žiline   v   sťažovateľom   namietanom   nerovnakom   postavení účastníkov   v   reštrukturalizačnom   konaní   spôsobenom   konajúcim   správcom. Generálny   prokurátor   podnet   prijal   a   postúpil   na   ďalšie   konanie   Krajskej prokuratúre v Žiline.

Listom   zo   dňa   07. 04. 2008   pod   číslom   07-04-2008-LV   doplnenom   podaním zo dňa 30. 04. 2008 a 05. 05. 2008 sme podali na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky   podnet   na   podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu   v   súvislosti s reštrukturalizačným   konaním   vedeným   na   Okresnom   súde   Žilina   pod   spisovou značkou:   4 R 1/2006   vo   veci   úpadcu:   R.,   a. s.   Sťažovateľ   podrobne   v   podnete uviedol   skutkový   stav   o   priebehu   reštrukturalizačného   konania,   pričom konkretizoval   a   v   časovom   slede   uviedol   postup   účastníkov   najmä   z   pohľadu trestno-právnej   zodpovednosti.   Generálny   prokurátor   podnet   prijal   a   postúpil   na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Žiline.

Vo veci oznámenia na správcu konkurznej podstaty pre podozrenie z trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania podľa § 242 trestného zákona, resp. trestného činu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266   trestného   zákona   obdržal   sťažovateľ   upovedomenie   Krajskej   prokuratúry Bratislava   zo   dňa   23. 05. 2008   o   odovzdaní   veci   na   vybavenie   Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave.

Napokon vo veci konal porušovateľ v 1. rade, ktorý vo veci vydal uznesenie číslo   ČVS: ORP-680/OEK-BI-2008-MM   zo   dňa   13. 08. 2008.   Týmto   rozhodnutím náš podnet odmietol ako nedôvodný.

S   rozhodnutím   porušovateľa   v   1.   rade   sme   nesúhlasili   a   podali   sme   proti nemu   riadny   opravný   prostriedok   -   sťažnosť.   O   opravnom   prostriedku   rozhodol porušovateľ v 2. rade, ktorý uznesením číslo: 1 Pn 574/08-8 zo dňa 18. 09. 2008 náš opravný prostriedok zamietol ako nedôvodný.“.

Sťažovateľka si uplatnila aj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia v sume jeden milión slovenských korún s tým, aby ústavný súd uložil zaplatiť túto sumu všetkým ňou   označeným   porušovateľom   jej   práv „rukou   spoločnou   a nerozdielnou“. Pokiaľ   ide o odôvodnenie   tohto   nároku,   sťažovateľka   odkazuje   na   svoj   list   zaslaný   Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky z 30. januára 2008, ktorý pripojila k svojej sťažnosti.

Sťažovateľka žiadala ústavný súd, aby takto rozhodol:«základné právo sťažovateľa: T., s. r. o., na súdnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy „domáhať   sa svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde   a   v iných prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   SR“   bolo   porušené   v reštrukturalizačnom konaní 4 R 1/2006

-súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod spisovou značkou 4 R 1/2006,

-súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod spisovou značkou 13 CoKR/10/2007,

základné   právo   sťažovateľa:   T., s.   r. o.,   na   ochranu   zakotvené   v   článku   46 ods. 1   Ústavy   „domáhať   sa   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v iných prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR“ bolo porušené,

- v   trestnom   konaní   vedenom   Okresným   riaditeľstvom   PZ   v Bratislave 1, Úradom   justičnej   a   kriminálnej   polície,   odborom   ekonomickej   kriminality, Sasinkova 23, Bratislava pod ČVS: ORP-680/OEK-B1-200S-MM,

- v   trestnom   konaní   vedenom   prokurátorom   Okresnej   prokuratúry Bratislava 1 pod číslom konania 1 Pn 574/08,

keď obaja porušovatelia   svojimi rozhodnutiami   uvedenými vyššie   porušili   Trestný poriadok,   a   tým   vo   vzťahu   k   našej   obchodnej   spoločnosti   aj   základné   právo na právnu ochranu,

základné   právo   sťažovateľa:   T.,   s. r. o.,   na   ochranu   zakotvene   v   článku   46 ods. 3   Ústavy   „každý   má   právo   domáhať   sa   škody   spôsobenej   nezákonným rozhodnutím   súdu“   (Okresný   súd   Žilina   a   Krajsky   súd   Žilina)   keď   obaja porušovatelia   svojimi   rozhodnutiami   vo   vyššie   uvedených   konaniach   porušili základné   právo   sťažovateľa   na   nezávislé,   nestranné   a   rovnoprávne   postavenie v reštrukturalizačnom konaní.

Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhujeme, aby ústavný súd v zmysle ust. § 20 ods. 3, § 52 ods. 1, § 56 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom a účinnom znení rozhodol o tejto našej sťažnosti nálezom, ktorým určí:

1. uznesenie   Okresného   riaditeľstva   PZ   v   Bratislave   I,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície, odboru ekonomickej kriminality, Bratislava I, Sasinkova 23, ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM zo dňa 13. 08. 2008 sa zrušuje,

2. uznesenie   vydané   prokurátorom   Okresnej   prokuratúry   Bratislava   číslo konania   1 Pn 574/08-8   zo   dňa   18.   septembra   2008   sa   zrušuje   a   vec   sa   vracia Okresnému   riaditeľstvu   PZ   v   Bratislave,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície, Bratislava I, Sasinkova 23, na nové konanie a rozhodnutie.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V sťažnosti je oddelený návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit) od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania.   Viazanosť   ústavného   súdu   návrhom   sa   vzťahuje   zvlášť   na   návrh   výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

1.   Sťažovateľka   v konaní   pred   ústavným   súdom   (kvalifikovane   zastúpená advokátom) namietala okrem iného porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   4 R/1/2006   a jeho   uznesením z 9. augusta   2007   v spojení   s postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 13 CoKR/10/2007 a jeho uznesením z 5. októbra 2007.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že označené konanie vedené okresným súdom pod   sp. zn.   4 R/1/2006   bolo   právoplatne   skončené   16.   augusta   2007,   keď   nadobudlo právoplatnosť   namietané   uznesenie   okresného   súdu.   Zo   zistení   ústavného   súdu   ďalej vyplýva, že označené konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 13 CoKR/10/2007 bolo právoplatne   skončené   6.   novembra   2007   nadobudnutím   právoplatnosti   namietaného uznesenia krajského súdu.

Pokiaľ ide o namietaný postup okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 574/08 a jej uznesením z 18. septembra 2008, z prezentačnej pečiatky sťažovateľky na namietanom uznesení vyplýva, že toto jej bolo doručené 23. septembra 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   časovo   obmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti,   ako   aj   s prihliadnutím   na   uvedené   dátumy právoplatného   skončenia   označených   konaní, resp. na   dátum   doručenia   namietaného uznesenia   okresnej   prokuratúry   sťažovateľke   a dátum   podania   sťažnosti   na   poštovú prepravu (12. decembra 2008), ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v časti smerujúcej proti okresnému   súdu,   krajskému   súdu   a proti   okresnej   prokuratúre   bola   podaná   po uplynutí dvojmesačnej   lehoty   ustanovenej   v § 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   na podanie sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III. ÚS 315/05, III. ÚS 81/06, I. ÚS 442/08). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno   odpustiť,   ústavný   súd   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   ako podanú   oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

2. Z   petitu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   aj   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   postupom   okresného   riaditeľstva   v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-680/OEK-B1-2008-MM a jeho uznesením z 13. augusta 2008, ako aj postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 574/08 a jej uznesením z 18. septembra 2008.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   poskytnutie   ochrany   konkrétnemu právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten, kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecným súdom (IV. ÚS 201/04). Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd, tak ako sú uvedené v druhej hlave ústavy, totiž nezakladá bez ďalšieho aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich (napr. I. ÚS 42/00).

Uvedené právne názory vychádzajú z princípu subsidiarity, na ktorom je založená právomoc   ústavného   súdu   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy.   Princíp   subsidiarity   právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť   ústavnému   súdu,   musí   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd zistí, že sťažovateľ mal pred podaním sťažnosti možnosť uchádzať sa o ochranu svojich práv na inom orgáne verejnej moci, sťažnosť odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

V   danom   prípade   mala sťažovateľka   možnosť   podať proti   namietanému postupu a uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť, o ktorej bola oprávnená a povinná rozhodnúť okresná   prokuratúra.   Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľka   podala 28. augusta 2008 proti označenému uzneseniu okresného riaditeľstva sťažnosť a, ako už bolo   uvedené,   okresná   prokuratúra   o nej   rozhodla   uznesením   sp. zn.   1 Pn 574/08 z 18. septembra 2008 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla.

Skutočnosť, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva postupom a uznesením okresného riaditeľstva, proti ktorému mala k dispozícii opravný prostriedok (sťažnosť), bola dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   sťažovateľka   mala   v okolnostiach   daného   prípadu možnosť   domáhať   sa   nápravy   proti   označenému   rozhodnutiu   okresnej   prokuratúry postupom   ustanoveným   v prvom   oddiele   4.   časti   (vybavovanie   podnetov)   zákona č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o prokuratúre“). Zo sťažnosti však nevyplýva, že by bola túto možnosť využila.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   § 31   ods. 2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (mutatis mutandis IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03). Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať,   vybaviť   ho   a spôsob   vybavenia   oznámiť podnecovateľovi.

Využitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a teda i podmienkou konania vo veci   individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05).

Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si orgán verejnej moci, ktorý mu má poskytnúť ochranu   označených   porušení   základných   práv.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že sťažovateľka   na   jednej   strane   namieta,   že   okresná   prokuratúra   porušila   ňou   označené základné práva, ale pritom nevyužila (hoci mohla a mala využiť) tie právne prostriedky, ktoré jej zákon o prokuratúre na ochranu týchto práv účinne poskytuje. Ústavný súd preto uzavrel, že iba v prípade ich vyčerpania by mohla prípadne vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).Vychádzajúc z týchto právnych názorov a skutkového stavu ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože   oneskorenosť   podania   sťažnosti   a nedostatok   právomoci   ústavného   súdu na jej   prerokovanie   sú   dôvodmi,   ktoré   nemožno   odstrániť,   ústavný   súd   sa   už   ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009