znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 253/09-36

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí 8. októbra 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily Gajdošíkovej   a zo sudcov   Jána Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti E. Č., B., zastúpenej advokátom Mgr. P. L., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 262/2004, za účasti Okresného súdu Zvolen, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Zvolen   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15 C 262/2004   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Zvolen   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 262/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. Č.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € [slovom päťsto eur (15 063 Sk)], ktoré jej   j e   Okresný súd Zvolen   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Zvolen je povinný uhradiť E. Č. trovy konania v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet jej právneho zástupcu Mgr. P. L., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č. k. IV. ÚS 253/09-24 z 9. júla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť E. Č. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 262/2004 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 2. decembra 2004 okresnému súdu návrh,   ktorým   sa   ako   navrhovateľka   v 1. rade   domáhala   zrušenia   podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a pozemkom.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola jej právna vec právoplatne skončená.

Okrem toho, že sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   zároveň   požadovala   tiež prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 € (602 520 Sk) a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 765/09 doručeným ústavnému súdu 22. júna 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Pokiaľ sťažovateľka poukázala na prieťahy v konaní od 22. 9. 2005 do 4. 1. 2007 t. j. v období rozhodnutia súdu o prerušení konania a v období od 4. 1. 2007 do 12. 8. 2008, išlo   v zmysle   § 117   ods.   1   O.   s.   p.   o právomoc   sudcu,   ktorú   nie   som   oprávnená preskúmavať.

Dňa   12.   8.   2008   sudkyňa   uznesením   nariadila   znalecké   dokazovanie.   Jeho nariadenie   patrí   do   rozhodovacej   právomoci   sudkyne.   Uznesenie   bolo   po   opakovanom doručovaní doručené znalkyni 2. 10. 2008. Znalecký posudok znalkyňa napriek 2 urgenciám zo strany súdu nepodala.

V tejto časti je sťažnosť E. Č. odôvodnená. V ostatných častiach ju nepovažujem za odôvodnenú.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 22. septembra 2009, v ktorom stručne uviedla, že „na podanej sťažnosti trváme v pôvodnom rozsahu“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Hodnotením priebehu napadnutého konania do 28. augusta 2006 sa už ústavný súd zaoberal vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 347/06 z 31. októbra 2006, ktorým sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 15 C 262/2004 ústavný súd zistil v období po 28. auguste 2006 tento priebeh a stav konania:

- právna zástupkyňa sťažovateľky 30. septembra 2006 prevzala zásielku doručovanú okresným súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 133/2006 zo 7. augusta 2006 o odmietnutí dovolania),

- okresný súd uznesením zo 4. januára 2007 rozhodol o pokračovaní v konaní, ktoré bolo   prerušené   v   súvislosti   s   konaním   vedeným   pod   sp. zn.   13   C   14/05,   ktoré   bolo právoplatne skončené,

- okresný súd 12. januára 2007 nariadil pojednávanie na 6. marec 2007, ktoré bolo odročené na 24. apríl 2007 s tým, že majú byť k spisu „pripojené spory, ktoré prebiehajú alebo v minulosti prebiehali medzi účastníčkami konania“,

- pojednávanie uskutočnené 24. apríla 2007 okresný súd odročil na 3. júl 2007 s tým, že účastníci konania v lehote 10 dní nahlásia mená a adresy svedkov, ktorých navrhujú vo veci vypočuť,

- z úradného záznamu z 2. júla 2007 vyplýva, že „pojednávanie určené na deň 3. 7. 2007 sa ruší z osobných dôvodov zákonnej sudkyne“, pričom účastníci konania boli o tejto skutočnosti telefonicky informovaní,

- pojednávanie uskutočnené 30. októbra 2007 okresný súd odročil na 31. január 2008 z dôvodu vypočutia ďalších svedkov,

- okresný súd prípisom z 21. decembra 2007 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby   v   lehote   10   dní   oznámila,   v   čom   sťažovateľka   vidí   zaujatosť   konajúcej   sudkyne v súvislosti so sťažovateľkiným vyjadrením z 12. novembra 2007,

- právna zástupkyňa sťažovateľky podaním doručeným okresnému súdu 22. januára 2008 oznámila, že písomnosť sťažovateľky z 12. novembra 2007 nemá byť chápaná ako vznesenie   námietky   zaujatosti   voči   zákonnej   sudkyni,   ale   iba   ako   sťažovateľkin   pocit z doterajšieho priebehu konania,

- na pojednávaní uskutočnenom 31. januára 2008 sťažovateľka na otázku súdu, aby sa bližšie vyjadrila ku svojej sťažnosti, uviedla, „že má pocit, že žije 15 rokov v neprávnom štáte   a   že   sudcovia   Okresného   súdu   Zvolen   sa   vedome   rozhodli   svojím   konaním   resp. nekonaním   ma   utýrať   a   uštvať   k   smrti...   Ja   si   myslím,   že   toto   pojednávanie   je   iba vypočúvaním   svedkov   aby   sa   urobili   nejaké   úkony   a   aby   nedošlo   zo   strany   súdu k prieťahom. Súd sa vôbec nezaoberá podstatou veci...“. Okresný súd pojednávanie odročil na   neurčito   z   dôvodu   predloženia   spisu   Krajskému   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti   sudcov   okresného   súdu.   Spis   bol krajskému súdu predložený 14. marca 2008.

- 17. apríla 2008 bol okresnému súdu spis vrátený bez meritórneho rozhodnutia, pretože nebol daný dôvod   na procesný   postup podľa   § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),

- pojednávanie uskutočnené 15. júla 2008 bolo odročené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie „z odboru oceňovania nehnuteľností spolu so znalcom z odboru stavebníctva“,

- okresný súd uznesením z 12. augusta 2008 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby, odhadu hodnoty nehnuteľností a   znalkyni   uložil „vyhotoviť   znalecký   posudok   spolu   s   vyúčtovaním   znalečného v 3 vyhotoveniach v lehote 3 mesiacov od prevzatia uznesenia“,

- sťažovateľka a jej právna zástupkyňa 19. augusta 2008 dohodou ukončili dohodu o splnomocnení uzavretú na zastupovanie sťažovateľky v napadnutom konaní,

- 2. októbra 2008 sa na okresný súd dostavila ustanovená znalkyňa a prevzala súdny spis spolu s uznesením o nariadení znaleckého dokazovania z 12. augusta 2008,

- 16. januára 2009 bol daný pokyn na urgenciu predloženia znaleckého posudku a vrátenia súdneho spisu,

- z úradného záznamu z 20. januára 2009 na okresnom súde vyplýva, že ustanovená znalkyňa   osobne   potvrdila,   že   súdny   spis   spolu   s   vypracovaným   posudkom   doručí okresnému súdu do polovice februára 2009,

-   okresný   súd   prípisom   z   27.   februára   2009   urgoval   vrátenie   súdneho   spisu ustanovenou znalkyňou a predloženie znaleckého posudku,

- podaním doručeným okresnému súdu 6. marca 2009 ustanovená znalkyňa požiadala okresný súd o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku s tým, že „právny zástupca navrhovateliek“ jej má doručiť „relevantné podklady potrebné k vypracovaniu“,

-   okresný   súd   prípisom   z   20.   apríla   2009   opakovane   urgoval   predloženie zapožičaného spisu a znaleckého posudku,

-   ustanovená   znalkyňa   listom   z   20.   mája   2009   oznámila   okresnému   súdu,   že „obhliadka nehnuteľnosti za účasti obidvoch strán bola uskutočnená dňa 13. 2. 2009“, a ďalej uviedla, že „koncom marca obdržala ešte jeden podklad od právneho zástupcu odporkyne   a   že   vo   finálnej   fáze   spracovania   znaleckého   posudku   došlo   ku   kolapsu výpočtovej techniky a následnému neštandardnému získavaniu dát“. Z uvedených dôvodov súdna   znalkyňa   požiadala   okresný   súd   o   predĺženie   lehoty   na   predloženie   znaleckého posudku do 8. júna 2009,

- v úradnom zázname z 10. júna 2009 je uvedené, že ustanovená znalkyňa oznámila, že znalecký posudok bude okresnému súdu doručený najneskôr do konca júna 2009,

- ústavný súd na okresnom súde zistil, že znalecký posudok bol okresnému súdu predložený 22. júna 2009 a vo veci bol nariadený termín pojednávania na 15. október 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky (v preskúmavanom   konaní   navrhovateľky   v 1. rade),   ktorým   sa   domáha   zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (rodinný dom a pozemky). Ústavný   súd   konštatuje,   že   vzhľadom   na   rozsah   dokazovania   vyplývajúci   zo   samotnej povahy   veci,   ako   aj   z   konkrétnych   skutkových   okolností   daného   prípadu   (nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania) možno vysloviť názor, že predmetnú vec je potrebné kvalifikovať ako skutkovo zložitú. Zároveň je však potrebné uviesť, že doterajšiu dĺžku konania nemožno pripísať na vrub skutkovej zložitosti veci. Právne toto konanie zložité nie je; je súčasťou štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdneho konania.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné v súvislosti so zbytočnými prieťahmi pripísať na ťarchu sťažovateľky.

3.   Napokon   ústavný   súd   z hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.

Na   inom   mieste   tohto   nálezu   ústavný   súd   poukázal   na   to,   že   časť   priebehu napadnutého   konania od   jeho   začiatku   (2.   decembra   2004)   až do   28.   augusta   2006   už vyhodnotil vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 347/06 z 31. októbra 2006, ktorým sťažnosť sťažovateľky   namietajúcej   porušenie   jej   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy z dôvodu   zbytočných   prieťahov   prieťahy   v napadnutom   konaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú,   keď   v odôvodnení   okrem   iného   uviedol,   že   „okresný   súd   vo   veci sťažovateľky   konal, pričom   doterajší   priebeh   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp. zn. 15 C 162/04 nemožno hodnotiť ako taký, ktorý by svedčil o nečinnosti okresného súdu alebo o prieťahoch, ktoré majú povahu zbytočných prieťahov v jeho postupe, pričom zistil,   že rozhodnutie najvyššieho   súdu   zo 7.   augusta   2006, ktorým   tento   súd   odmietol dovolanie sťažovateľky, sa od 28. augusta 2006 doručuje právnej zástupkyni sťažovateľky“.

Námietky poukazujúce na prieťahy v napadnutom konaní vyplývajúce z rozhodnutia okresného   súdu   z 22.   septembra   2005   o prerušení   konania   ústavný   súd   považoval za irelevantné, pretože táto skutočnosť bola podrobená preskúmaniu ústavným súdom už v jeho rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 347/06 z 31. októbra 2006, kde k nej zaujal stanovisko, ktoré nemá dôvod prehodnocovať.

Ústavný   súd   akceptuje   názor   sťažovateľky   o „neodôvodnenom   rozhodovaní o námietke   zaujatosti,   ktorá   nebola   vznesená“,   v súvislosti   s čím   došlo   k spomaleniu priebehu konania, pretože krajský súd vrátil okresnému súdu ním predložený súdny spis bez rozhodnutia, keďže podľa jeho názoru „nebol daný dôvod na procesný postup podľa § 16 ods. 1 OSP“.

Ústavný   súd   vyhodnotil   ako   neefektívnosť   v postupe   okresného   súdu   najmä skutočnosť,   že znalecký posudok, vypracovaním ktorého bola poverená súdna znalkyňa na základe uznesenia okresného súdu z 12. augusta 2008, bol okresnému súdu predložený až 22.   júna   2009,   teda   takmer   po   roku   od   nariadenia   znaleckého   dokazovania,   pričom okresný súd znalkyni vôbec neurčil trojmesačnú lehotu, v ktorej mala posudok vypracovať a predložiť mu ho spolu s vyúčtovaním znalečného.

Pokiaľ sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala neefektívnosť postupu okresného súdu vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu nariadenému uznesením z 12. augusta 2008, túto časť sťažnosti považuje za opodstatnenú aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 22. júna 2009.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel   k názoru, že doterajším   postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   15 C 262/2004   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € (602 520 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Okrem iného poukázala aj na   to,   že „v   roku   2003   sa   na   svoj   prípad   snažila   upozorniť   hladovkou.   Neúspech v konaní, resp. ich trvanie ju naozaj silno traumatizujú. Situácia je pre sťažovateľku silne stresujúca   a spôsobuje   jej   stály   psychický   nátlak.   Neustále   hľadá   spôsoby,   ako   by   sa legálnym spôsobom dostala k úžitku zo svojho dedičstva, avšak dosiaľ neúspešne.“.Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom najmä na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 262/2004 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci prebiehajúce už takmer 5 rokov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   500 €   (15 063 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky, ktoré   jej   vznikli   v   dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom advokátom Mgr. P. L. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41   € (20   949,92   Sk).   Úhradu   priznal za   dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 2 x 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x,95 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 245,70 € (7 401,96 Sk).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009