znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 252/2020-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia ľudských práv príkazom na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody vydaným v konaní vedenom Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 22 T 278/2008 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho ľudských práv súdom nariadeným príkazom na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 22 T 278/2008.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 28. februára 2020 na základe rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 22 T 278/2008 zadržaný políciou a dodaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica na vykonanie trestu v dĺžke 1 mesiaca a 21 dní. Na základe európskeho zatýkacieho rozkazu bol vo Frankfurte nad Mohanom, kde žije, 27. septembra 2018 zatknutý a dodaný do väzby, odkiaľ bol 27. februára 2020 vydaný na Slovensko dokončiť trest v dĺžke 11 mesiacov a 21 dní. Malo ísť o trest kvôli neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení z výkonu trestu. Zároveň bol zahladený trest v dĺžke 1 mesiaca a 21 dní „sp. zn. 22 T 278/2008 OS-Lučenec – ktorému to nariadilo GRZVJS“. Sťažovateľ bol prepustený 27. augusta 2018 „na koniec trestu“. Po 6 mesiacoch bol sťažovateľ zatknutý kvôli vykonaniu zvyšku trestu v dĺžke 1 mesiaca a 21 dní. Toto rozhodnutie vydal ten istý okresný súd, ktorý tento trest odňatia slobody zahladil. Dodnes sťažovateľovi nebolo doručené uznesenie ani trestný rozkaz. Okresný súd mal svojím nariadením odňať sťažovateľovi osobnú slobodu a vzhľadom na to, že bol riadne prepustený na slobodu, a nie na podmienečné prepustenie, porušil zákon, resp. pochybil. Je neprípustné byť vo väzení za zahladený skutok, resp. vykonávať už vykonaný trest, a preto sťažovateľ žiadal o urgentné riešenie.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

3. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné údaje navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

8. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

9. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je jeho nespokojnosť s príkazom na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody vydaným okresným súdom, ktorý viedol k jeho zatknutiu a vykonávaniu trestu, ktorý mu bol zahladený.

13. Ústavná sťažnosť obsahuje formálne nedostatky, chýba viacero všeobecných náležitostí (označenie bydliska navrhovateľa, odôvodnenie návrhu, označenie, akého rozhodnutia sa domáha, navrhované dôkazy, plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom) a väčšina osobitných náležitostí návrhu na začatie konania (označenie toho, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, nezameniteľné označenie napadnutého rozhodnutia, konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd, nebola pripojená kópia právoplatného rozhodnutia).

14. Sťažovateľ nie je zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a nežiadal o jeho ustanovenie. Namieste by preto mohol byť postup podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzvaním na doplnenie odstrániteľných nedostatkov podania, prípadne jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonných náležitostí a § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie podmienky povinného právneho zastúpenia. Za určitých okolností však môžu prevážiť hľadiská procesnej efektívnosti a rýchlosti konania a ústavný súd rozhodne o podanej ústavnej sťažnosti aj bez odstránenia nedostatkov podania. Je tomu tak v prípade, keď ústavný súd dospeje k záveru, že ani doplnenie ústavnej sťažnosti by za žiadnych okolností nebolo spôsobilé privodiť sťažovateľovi úspech pri predbežnom prerokovaní jeho ústavnej sťažnosti.

15. Obsah ústavnej sťažnosti už v predloženej podobe považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnený. Sťažovateľ vytýka okresnému súdu správnosť rozhodnutia vydaného v trestnom konaní nachádzajúcom sa vo vykonávacom štádiu. Príkaz predstavuje jeden zo spôsobov, ktorým rozhoduje súd v trestnom konaní [§ 162 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)]. Príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody je využitím tohto spôsobu rozhodnutia okrem iného na účel zabezpečenia vykonania právoplatne uloženého trestu v prípade dobrovoľného nenastúpenia do výkonu trestu (§ 408 ods. 4 Trestného poriadku).

16. Ústavný súd považuje samotné odôvodnenie ústavnej sťažnosti za zmätočné, pretože opisované udalosti nezapadajú do jasnej časovej postupnosti a podstatné okolnosti zostali neuvedené, a preto si v rámci zabezpečenia podkladov pre rozhodnutie vyžiadal v ústavnej sťažnosti chýbajúce údaje od okresného súdu. Ten mu medzi inými podkladmi zaslal aj príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody z 2. decembra 2019 (ďalej len „namietaný príkaz na dodanie“), ktorý je odôvodnený tým, že sťažovateľ výzvu na nástup trestu neprevzal a v určenej lehote nenastúpil na výkon trestu. Trest (resp. zvyšok trestu odňatia slobody) vo výmere 1 mesiaca a 21 dní z pôvodne 2-ročného trestu odňatia slobody uloženého okresným súdom trestným rozkazom sp. zn. 22 T 278/2008 z 13. marca 2009 a celý trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov uložený rozsudkom okresného súdu sp. zn. 22 T 234/2011 z 19. januára 2012, z výkonu ktorých bol sťažovateľ podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 23 PP 33/2013 z 2. mája 2013, mu ten istý súd nariadil vykonať uznesením zo 4. novembra 2014, právoplatným 9. decembra 2014. Po dobrovoľnom nenastúpení na výkon trestu bol 10. septembra 2018 na sťažovateľa okresným súdom vydaný európsky zatýkací rozkaz. Na jeho základe bol sťažovateľ dodaný na výkon trestu uloženého v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 234/2011. Pre uplatnenie zásady špeciality bol na výkon zvyšku trestu odňatia slobody uloženého v konaní vedenom pod sp. zn. 22 T 278/2008 vyzvaný až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Do výkonu uvedeného trestu vo výmere 1 mesiaca a 21 dní bol dodaný 28. februára 2020 príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec a trest vykonal 18. apríla 2020.

17. Vzhľadom na vznesené námietky a zistený skutkový stav nemôže byť namietaný príkaz na dodanie považovaný za porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa, osobitne pokiaľ ide o jeho (právo na) osobnú slobodu. K tvrdeniu o zahladení odsúdenia okresným súdom sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazné prostriedky (len odkázal na spisovú značku okresného súdu). Nepreukázané tvrdenie sťažovateľa nie je spôsobilé vyvrátiť prezumpciu správnosti a zákonnosti rozhodnutia, teda aj ústavnej súladnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci. Sťažovateľ pravdepodobne vyvodzoval zahladenie z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii, ktorou sa odpúšťali v nej uvedené tresty. Táto amnestia sa na sťažovateľa nevzťahuje, ako podrobne uviedol Okresný súd Martin v uznesení sp. zn. 23 PP 33/2013 zo 4. novembra 2014, ktorým mu nariadil vykonať výkon trestu odňatia slobody.

18. Vzhľadom na predložené východiská a závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže ani po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by nebolo ani potenciálne možné dospieť k názoru o porušení sťažovateľom označených ústavných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav Duriš

predseda senátu