znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 252/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. H., T., zastúpeného advokátkou Mgr. H. H., T., vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 28/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. H. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2007 doručená sťažnosť Ing. K. H., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. H. H., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 28/04.

Na základe výzvy ústavného súdu z 29. mája 2007 sťažovateľ podaním zo 6. júna 2007 doručeným ústavnému súdu 12. júna 2007 predložil splnomocnenie pre advokátku na zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   upravil   odôvodnenie   svojej   sťažnosti a návrh na rozhodnutie ústavného súdu.

Z obsahu sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ podal 8. januára 2004 Okresnému súdu Trnava „Návrh na začatie konania o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a nesprávnym úradným postupom“ proti Slovenskej republike - Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky.   Okresný   súd   Trnava   25. marca   2004 postúpil vec sťažovateľa z dôvodu príslušnosti Okresnému súdu Bratislava I, ktorý viedol konanie o návrhu sťažovateľa pod sp. zn. 12 C 28/04.

Sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu domáhal „náhrady nemajetkovej ujmy   vo   výške   1 000 000,- Sk,   ktorá   mu   bola   spôsobená   nezákonnými   rozhodnutiami a nesprávnymi úradnými postupmi Krajského súdu v Bratislave pri prejednávaní ďalšej jeho veci - náhrady škody“.

Z obsahu   príloh   sťažnosti   a pripojeného   súdneho   spisu   je   možné   ustáliť, že ide o konanie vedené Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. Z-2 33 Cb 270/95   pôvodne   vedené   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp. zn.   9 C 69/93, v ktorom sa sťažovateľ domáha náhrady škody z neplatného zrušenia členstva v družstve.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Krajský súd v Bratislave pri prejednávaní náhrady škody... okrem vydania viacerých nezákonných rozhodnutí spôsobil svojimi nesprávnymi úradnými   postupmi   také   prieťahy   v konaní,   že   Ústavný   súd   vo   svojom   Náleze   ÚS   SR I. ÚS 10/00   zo   dňa 22.   2.   2001   a Európsky   súd   pre   ľudské práva   vo svojom   Rozsudku k sťažnosti č. 47804/99 zo dňa 22. 10. 2002 museli konštatovať porušenie sťažovateľovho základného práva ustanoveného v čl. 48 odst. 2 Ústavy a práva ustanoveného v čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento spor nie je i napriek vyššie uvedeným rozhodnutiam Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva do dnešného dňa právoplatne skončený.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   základných   práv   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 28/04 sťažovateľ v doplnení sťažnosti zo 6. júna 2007 uviedol: «Posledný úkon,   ktorý Okresný súd Bratislava I v sťažovateľovej veci...   urobil, bolo vyžiadanie si vyššie citovaných rozhodnutí Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské   práva   dňa   28.   7.   2004.   Žiadosti   súdu   sťažovateľ   vyhovel   dňa   5.   8.   2004.   Od uvedeného uplynuli takmer tri roky a okresný súd za toto obdobie neurobil žiadny úkon, ktorým by sa vec riešila vrátane toho, že dosiaľ ani nevytýčil prvé pojednávanie t. j. od podania   žaloby   vo   veci   ešte   ani   nezačal   konať.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   takmer trojročná lehota na začatie riešenia veci je protiústavná a nečinnosťou súdu tak vznikli zbytočné prieťahy v konaní...

Sťažovateľ je tohto názoru,   že táto jeho vec nie je právne a fakticky tak zložitá (i s poukazom   na   to,   že už Ústavný súd   a   Európsky   súd pre   ľudské   práva „potvrdili“, že Krajský   súd   v   Bratislave   nesprávne   postupoval),   že   by   súd   potreboval   na   prípravu pojednávania resp. na začatie riešenia veci takmer trojročnú lehotu.»

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   označiť   právne   prostriedky,   ktoré   využil na ochranu svojich základných práv označených v sťažnosti prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,   uviedol: „Sťažovateľ   bol   v   konaní   doposiaľ   aktívny,   vyhovel   výzvam   súdu a spolupracoval s ním za účelom riešenia veci. V súčasnom štádiu súdneho konania nemá sťažovateľ   k dispozícii   žiadne   opravné   prostriedky   ani   iné   právne   prostriedky,   ktoré by mu umožňovali dosiahnuť odstránenie prieťahov v konaní. Sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava I sťažovateľ podal dňa 5. 6. 2007.

Sťažovateľ   navrhol   ústavnému   súdu,   aby   nálezom   vyslovil   porušenie   jeho označených základných práv postupom okresného súdu, prikázal mu konať vo veci a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).

Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v rámci   svojej   ustálenej   judikatúry   (I. ÚS 21/99,   I. ÚS 20/05, IV. ÚS 74/05)   zdôrazňuje,   že účelom   práva   účastníka   konania   pred   všeobecným   súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého všeobecného súdu [podľa § 17 ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 80/1992   Zb.   o   sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) platného do 31. marca 2005 a s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7   a   §   62   ods. 1   a nasl.   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a o   zmene   a   doplnení niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon   č.   757/2004   Z. z.“)]   je   poskytnutie   príležitosti tomuto súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený nesprávnym postupom   alebo svojou   nečinnosťou.   Preto   ústavný súd   o sťažnosti,   ktorou je namietané porušenie   základného   práva   zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   ústavy,   koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov a od 1. apríla 2005 právne prostriedky podľa zákona č. 757/2004 Z. z., alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní podľa § 17 ods. 1   zákona   o   štátnej   správe   súdov   a   od 1. apríla 2005   sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. treba považovať za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi   v súdnom   konaní   potvrdzuje   aj   znenie   zákona   č. 385/2000   Z.   z.   o   sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu   konať   bez zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 citovaného zákona).

Ako vyplýva z doplnenia sťažnosti, sťažovateľ podal písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní   predsedovi   okresného   súdu   až   5. júna 2007,   teda   po   piatich   mesiacoch od doručenia sťažnosti ústavnému súdu (12. januára 2007).

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona č.   757/2004 Z.   z. považuje za vyčerpanie účinného prostriedku   nápravy   v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti dospel k názoru, že sťažovateľ nevyužil pred podaním sťažnosti ústavnému súdu účinný právny prostriedok ochrany proti zdĺhavému konaniu okresného súdu a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde),   pričom   existenciu   takýchto   dôvodov   nemožno   vyvodiť ani z obsahu   sťažnosti   a jej   doplnenia,   a   preto   nie   sú   splnené   podmienky   na   prijatie sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   posúdení   sťažnosti   a oboznámení   sa   s obsahom spisu okresného   súdu   prihliadol   zároveň   aj   na   skutočnosť,   že   vo   veci   bolo   potrebné zabezpečiť pripojenie spisov Okresného súdu Trnava sp. zn. 9 C 142/91 a krajského súdu sp. zn. Z-2 33 Cb 270/95 (pôvodne spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 9 C 69/93), na ktoré sťažovateľ vo svojom návrhu poukazoval, pričom ako to vyplýva z obsahu spisu okresného súdu   k pripojeniu   týchto   spisov,   napriek   priebežným   žiadostiam   okresného   súdu, z objektívnych dôvodov došlo až v septembri 2006. Uvedené nasvedčuje tomu, že nesporne dlhé obdobie prípravy prerokovania veci (od podania návrhu v januári 2004 do septembra 2006) bolo zapríčinené aj objektívnymi okolnosťami.

Na základe uvedených zistení ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti (napr.   príkaz   okresnému   súdu   v predmetnej   veci,   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia atď.).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007