znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 250/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť P. F., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv   podľa   čl.   12   ods.   4   a čl.   20   ods.   1   a 3   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21 C 74/03 z 3. októbra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. F. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2007   doručená   sťažnosť   P.   F.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 C 74/03 z 3. októbra 2005.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako jeden z viacerých navrhovateľov podal   okresnému   súdu   návrh   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 21 C 74/03 (v sťažnosti je nesprávne uvedená sp. zn. tohto konania ako 21 C 74/06; pozn.). Z priloženého rozsudku z 3. októbra 2005   vyplýva,   že   podaný   návrh   sťažovateľa   o zrušenie   a   vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam okresný súd zamietol a žiadnemu z účastníkov tohto konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

V predmetnom konaní podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd rozhodol bez toho, aby   vykonal   čo   i len   jedno   pojednávanie.   V rozsudku   okresného   súdu   je   podľa   neho „doslova   a písmena   napísané   množstvo   nepravdivých   údajov,   ktoré   môžem   predložiť dôkazovými listinami v rozsudku o podaní Návrhu, že tu sa jedná o vysporiadaní dedického majetku D 1078/77 súd ani nespomína... opisuje staré a nové p. č., ktoré potom pretáča a spomína ich 139 krát.

V rozsudku 21 C 74/06 súd spomína právne neekzistujúci dom postavený na čierno, na   3-och   pozemkoch   inných   vlastníkov,   bez   stavebného   povolenia   kolaudačného rozhodnutia a súpisného čísla, takýto dom si chcel odporca pomocou súdu skolaudovať, súd však vo veci nerozhodol.

Odporca   je   s rozsudkami   21   C   74/06   OS   Lúčenec   a rozsudkom   KS   v B.   Bystrici 17 Co   372/05   nadmier   spokojný,   nakoľko   mu   umožňujú   bez   nároku   naďalej   užívať bezplatne cudzí majetok a nebytové priestory na podnikanie z čoho poberá značné financie a to je dôvod prečo súd trval 10 rokov.

Odporca za dobu 10 rokov trvania nepredložil súdu žiaden úradný doklad avšak bol v konaní úspešný v celom rozsahu, lebo mal právnika.

Dôkazové   listiny   podávané   navrhovateľom   ktoré   sú   overené   notárom,   súdom a katastrom, boli pre súd neprijateľné, neprejednané zo spisu odoberané“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby rozhodol nasledovne:

„ a) Sťažovateľ P. F. žiadá podľa §-u 31a zák., aby v konaní pred ústavným súdom tento súd ustanovil advokáta, ktorého si sám budem finančne hradiť, osobne ho na Štúrovej ul. navštivým a predložím mu ďalšie dôkazové dokumenty.

B)   Ďalej   žiadám,   aby   ÚSTAVNÝ   SÚD   SR.   podaný Návrh   v roku 1996   ukončený rozsudkom   21   C   74/06   OS   Lúčenec,   ktorý   je   v pochybení...   aby   rozsudok   21   C   74/06 vynesený OS Lúčenec bol ústavným súdom vrátený späť na OS Lúčenec na prepracovanie.“

V závere   sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti,   ktorá   nespĺňala   zákonom   predpísané   náležitosti namietal, že k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 4 a čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy došlo rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21 C 74/03 z 3. októbra 2005.

V zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v zákonom   stanovenej   lehote   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu č. k. 21 C74/03 z 3. októbra 2005   v   spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   17   Co   372/05 z 15. marca 2006 nadobudol právoplatnosť 27. marca 2006.

Sťažnosť   sťažovateľa   z 24.   septembra   2007   bola   daná   na   poštovú   prepravu 24. septembra 2007 a ústavnému súdu bola doručená 25. septembra2007.

Sťažovateľ sa teda ochrany svojich označených práv domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú a vzhľadom k tejto   skutočnosti   bolo   už   ďalej   bezpredmetné   rozhodovať   o sťažovateľovej   žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 4. októbra 2007