znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 249/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   17.   októbra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti P. M., Č., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 996/2001, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 996/2001   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 9 C 996/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000 Sk   [slovom tridsaťtisíc slovenských korún (995,82 EUR)], ktoré mu je Okresný súd Čadca   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť   P.   M.   trovy   konania   v sume 6 732 Sk   [slovom   šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún   (223,46 EUR)]   na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. S., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 249/08 z 28. augusta 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a   o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   P.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 996/2001 (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 6. decembra 2001 okresnému súdu žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie právoplatne skončené.

V   sťažnosti   sa   sťažovateľ   okrem   toho,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a tiež právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, domáhal aj toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 1137/08 doručeným ústavnému súdu 25. septembra 2008, v ktorom sa okrem iného konštatuje:

„K veci uvádzam, že ide o právne zložitý spor. Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní zo strany konajúcej sudkyne JUDr. P. i Mgr. K. Prieťahy spôsobila i asistentka neskoro expedovaným rozsudkom. K prieťahom prispel i právny zástupca navrhovateľa, ktorý neskoro reagoval na výzvy súdu a dvakrát sa nedostavil na pojednávanie.“

Sťažovateľ   zaujal   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   k sťažnosti   podaním doručeným ústavnému súdu 2. októbra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Nesúhlasím s tvrdením predsedu Okresného súdu v Čadci, že ide o právne zložitý spor, nakoľko predmetom konania o vyporiadanie BSM nie sú žiadne nehnuteľnosti, aktíva obsahujú iba hnuteľné veci a v pasívach uvedené dve finančné pôžičky boli v konaní riadne preukázané   relevantnými   listinnými   dôkazmi   ako   aj   výpoveďami   účastníkov   i   svedka. Je však na mieste jeho konštatácia, že vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní zo strany konajúcej sudkyne JUDr. P., Mgr. K. ako i asistentky.

Rovnako   sa   nestotožňujem   s názorom,   že   k prieťahom   prispel i   právny zástupca navrhovateľa, ktorý neskoro reagoval na výzvy súdu, pretože pre posúdenie začatia plynutia doby na oznámenie nemožno vychádzať z dátumu referátu sudkyne v spise - ale z dátumu prevzatia výzvy súdu. Máme za to, že právny zástupca reagoval včas na obe výzvy. Pokiaľ   súd   dôvodí   prieťahy   v konaní aj neúčasťou právneho zástupcu na dvoch pojednávaniach, považujeme za potrebné poznamenať, že právny zástupca sa riadne a včas ospravedlnil, jeho klient - sťažovateľ súhlasil, aby sa pojednávalo aj v neprítomnosti jeho právneho   zástupcu,   sťažovateľ   sa   však   na   vytýčených   pojednávaniach   vždy   osobne zúčastnil a k odročeniu týchto dvoch pojednávaní nedošlo pre neúčasť právneho zástupcu sťažovateľa.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 996/2001 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 6. decembra 2001 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vyporiadanie BSM;

- 12.   decembra   2001   okresný   súd   dal   pokyn   na   doručenie   návrhu   odporkyni a pripojenie súvisiaceho spisu;

- 27. marca 2002 sa na okresný súd dostavila (bez predvolania) odporkyňa, aby sa informovala o právnej veci týkajúcej sa vyporiadania BSM vedenej pod sp. zn. 9 C 78/02. Odporkyňa bola poučená,   že na okresnom   súde   už prebieha   iné   konanie   o vyporiadaní predmetného BSM, a preto konanie vedené pod uvedenou spisovou značkou bude zastavené a pokračovať bude konanie o vyporiadanie BSM vedené pod sp. zn. 9 C 996/2001;

- 3.   júna   2002   okresný   súd   požiadal   W.   stavebnú   sporiteľňu,   a. s.   (ďalej   len „sporiteľňa“),   o poskytnutie   informácie   o zostatku   pôžičky,   sporiteľňa   túto   informáciu doručila okresnému súdu 24. júla 2002;

- 12. novembra 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. december 2002, toto pojednávanie   bolo   odročené   s tým,   že   okresný   súd   uložil   účastníkom   konania,   aby do 31. januára 2003 oznámili, či uzavreli mimosúdnu dohodu;

- 6. februára 2003 odporkyňa oznámila okresnému súdu, že s návrhom na uzavretie súdneho zmieru nesúhlasí;

- 30. mája 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, sťažovateľ na výzvu reagoval 1. júla 2007 oznámením, že na podanom návrhu trvá a žiada, aby konanie pokračovalo;

- uznesením z 20. augusta 2003 okresný súd uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok 7 000 Sk ako preddavok na náklady, ktoré si vyžiada znalecké dokazovanie;

- 2. septembra 2003   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku, resp. preddavku na znalecké dokazovanie;

- po informatívnom výsluchu sťažovateľa uskutočnenom 26. novembra 2003 okresný súd   uznesením   z 11.   decembra   2003   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov   v jednej   polovici,   sťažovateľ   zložil   sumu   3 500 Sk   na   účet   okresného   súdu 9. februára 2004;

- 12.   marca   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   oznámil   adresu   svedka navrhnutého na vypočutie;

- prípismi z 12. júla 2004 okresný súd vyzval zamestnávateľov účastníkov konania, aby oznámili výšku ich priemerného zárobku;

- pojednávanie   uskutočnené   9.   septembra   2004   okresný   súd   odročil   na   neurčito za účelom predvolania svedka;

- uznesením   z 15.   novembra   2004   okresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie a ustanovil súdneho znalca z odboru elektrotechniky s tým, aby v lehote 60 dní od doručenia spisu vypracoval a predložil znalecký posudok;

- 28. januára 2005 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok č. 25/2005 spolu s vyúčtovaním;

- 15. februára 2005 okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania s tým, aby sa k nemu v lehote 30 dní písomne vyjadrili;

- uznesením   z   31.   marca   2005   okresný   súd   priznal   súdnemu   znalcovi   odmenu a náhradu hotových výdavkov za podaný znalecký posudok;

- podaním   z 26.   apríla   2005   verejný   ochranca   práv   upovedomil   okresný   súd o vybavení   podnetu   odporkyne,   ktorá   sa   sťažovala   na   prieťahy   v napadnutom   konaní. Vo vyjadrení   uviedol,   že   v uvedenej   veci   nedochádza   k porušovaniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, „avšak   vzhľadom   na   celkovú   dĺžku predmetného   konania   od   podania   návrhu   mám   za   to,   že   by   bolo   vhodné   usmerniť príslušného   zákonného   sudcu,   aby   postupoval   v danej   veci   s náležitou   starostlivosťou v záujme vec rýchlo vybaviť“;

- pojednávanie   uskutočnené   17.   júna   2005   bez   prítomnosti   odporkyne   (nevrátená doručenka) bolo odročené na 15. august 2005;

- na pojednávaní 15. augusta 2005 okresný súd vypočul troch svedkov navrhnutých odporkyňou a uznesením odročil pojednávanie na 19. august 2005 za účelom vyhlásenia rozsudku;

- 19.   augusta   2005   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok   vo   veci   a po   jeho   doručení účastníkom konania (3. novembra 2005 a 18. novembra 2005) sa proti nemu obaja odvolali;

- 4. januára 2006 okresný súd predložil spis na rozhodnutie o podaných odvolaniach Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“);

- uznesením   krajského   súdu   sp. zn.   23 Co /4/06   z 5.   septembra   2006   doručeným okresnému súdu 8. novembra 2006 krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie;

- opatrením   štatutárneho   orgánu   okresného   súdu   z 20.   septembra   2006   bol   spis pridelený inej zákonnej sudkyni na ďalšie konanie a rozhodovanie;

- 23.   novembra   2006   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania,   aby   sa   vyjadrili k uzneseniu krajského súdu;

- 26. januára 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. marec 2007, ktoré sa neuskutočnilo   z dôvodu   neprítomnosti   sťažovateľa,   ktorý   sa   podľa   oznámenia   jeho právneho   zástupcu   odsťahoval   z pôvodnej   adresy.   Okresný   súd   nariadil   pojednávanie na 4. apríl 2007 s tým, že uložil právnemu zástupcovi oznámiť novú adresu sťažovateľa v lehote 7 dní;

- pojednávanie uskutočnené 4. apríla 2007 okresný súd odročil na 25. apríl 2007 s tým,   že   bude   predvolaný   navrhnutý   svedok   a účastníci   konania   predložia   požadované doklady;

- pojednávanie   uskutočnené   25.   apríla   2007   bez   prítomnosti   právneho   zástupcu sťažovateľa, ktorý sa vopred písomne ospravedlnil, bolo odročené na 6. jún 2007;

- pojednávanie uskutočnené 6. júna 2007 bez účasti právneho zástupcu sťažovateľa, ktorý   sa   vopred   písomne   ospravedlnil,   okresný   súd   odročil   na   neurčito   za   účelom rozhodnutia o žiadosti odporkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov;

- prípismi   z 25.   septembra   2007   okresný   súd   vyžiadal   podklady   na   rozhodnutie o žiadosti odporkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov;

- uznesením   zo   4.   decembra   2007   okresný   súd   priznal   odporkyni   oslobodenie od súdnych poplatkov v jednej polovici;

- 7. mája 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. jún 2008;

- 29. mája 2008 právny zástupca sťažovateľa oznámil okresnému súdu, že na základe vzájomnej dohody skončil právne zastupovanie sťažovateľa vo veci, a oznámil jeho novú adresu;

- pojednávanie   uskutočnené   11.   júna   2008   okresný   súd   odročil   na   18.   jún   2008 za účelom vyhlásenia rozsudku;

- 18.   júna   2008   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok   vo   veci   a následne   doručoval účastníkom   konania   jeho   písomné   vyhotovenie,   z pripojenej   doručenky   vyplýva,   že sťažovateľ predmetný rozsudok prevzal 14. júla 2008 a podaním z 22. júla 2008 sa proti nemu odvolal;

- podľa   zistenia   ústavného   súdu   z 13.   októbra   2008   spis   spolu   s odvolaním   proti rozsudku okresného súdu z 18. júna 2008 bude v najbližšom čase predložený na rozhodnutie krajskému súdu.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má   právo   na to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1   dohovoru) vychádza   zo svojej   ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   účelom základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a podľa   čl. 38   ods. 2 listiny   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru, ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. K právnej   a skutkovej   zložitosti   sporu   ústavný   súd   poukazuje na   to,   že   spory o vyporiadanie   BSM   sú   vo   všeobecnosti   skutkovo   zložité.   Súvisí   to   s princípom komplexnosti vyporiadania celého majetku a s potrebou znaleckého dokazovania. Právna zložitosť   je   v priamej   spojitosti   s princípom   tejto   komplexnosti,   ktorý   je   zvýraznený povinným   uplatnením   zásad   vyporiadania   BSM   podľa   § 150   Občianskeho   zákonníka. Uplatnenie tejto právnej úpravy je však stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov,   ktorá   obsahuje   aj   jednoznačnú   metodiku   prípravy   a prerokovania   takýchto majetkových   sporov,   takže   pri   sústredenom   postupe   možno   postupovať   bez   prieťahov v konaní.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka konania.

Okrem neúčasti sťažovateľa na pojednávaní nariadenom na 7. marec 2007 súvisiacej so zmenou trvalého bydliska ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp. zn.   9 C 996/2001.   Z predloženého   spisu   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd v napadnutom konaní postupoval v zásade plynulo s primeranou rýchlosťou bez toho, aby toto konanie bolo poznačené nečinnosťou.

V odpovedi   verejného   ochrancu   práv   z 26.   apríla   2005   na   sťažnosť   odporkyne namietajúcej   prieťahy   v konaní   je   okrem   iného   vyslovený   názor,   že „v uvedenej   veci nedochádza   k porušovaniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov“. S uvedeným   konštatovaním   založeným   na   vyhodnotení   priebehu   konania od jeho začiatku do konca apríla 2005 sa ústavný súd stotožnil.

Ďalší   priebeh   konania   však   bol   podľa   názoru   ústavného   súdu   poznačený neefektívnosťou   postupu   okresného   súdu.   Uvedené   konštatovanie   vyplýva   najmä zo skutočnosti,   že   rozsudok   okresného   súdu   z 19.   augusta   2005   krajský   súd   uznesením z 5. septembra   2006   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   s tým,   že   v odôvodnení rozhodnutia   okrem   iného   poukázal   na   to,   že „v   rámci   odvolacieho   konania   bolo preukázateľne zistené, že okresný súd nevykonal vyporiadanie BSM účastníkov v zmysle § 150 OZ, keď nevyporiadal celý majetok účastníkov a to nielen ohľadne aktív, ale i pasív, odklonil sa u niektorých vecí od zostatkových hodnôt, uvádzaných účastníkmi, nezohľadnil čiastkové   oslobodenie   navrhovateľa   od   súdnych   poplatkov.   Došlo   tak   k nesprávnemu právnemu   posúdeniu   veci   a preto   krajský   súd   jeho   rozhodnutie   zrušil   a vrátil   mu   vec na ďalšie   konanie   a rozhodnutie.“. Neefektívnym   postupom   spôsobil   podľa   názoru ústavného súdu okresný súd v konaní zbytočné prieťahy, čo uviedol aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 25. septembra 2008.

Súčasťou   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor   (napr.   m. m. II. ÚS 291/06), že takýto zdĺhavý a neefektívny priebeh konania, ako ho vyhodnotil ústavný súd, pokiaľ ide o postup okresného súdu v právnej veci sťažovateľa o vyporiadanie BSM, ktorý   neviedol   k odstráneniu   jeho   právnej   neistoty,   je   z ústavnoprávneho   hľadiska neprijateľný.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 996/2001 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a podľa   čl. 38   ods. 2   listiny a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa   rozhodnutia   súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 50 000 Sk, ktoré odôvodnil „pretrvávajúcim pocitom neistoty, márnosti a nespravodlivosti, pričom   tieto   negatívne   pocity   vyvolané   postupom   súdu   spôsobujú   sťažovateľovi permanentný stres, neustále vymeškávanie zo zamestnania, nemalé finančné prostriedky a pre   spor   trvajúci   už   takmer   7   rokov   sa   nemôže   dočkať   spravodlivého   rozhodnutia. Sťažovateľ bol nútený zakúpiť si na pôžičky všetky hnuteľné veci, ktoré odniesla jeho bývalá manželka po rozvode manželstva zo spoločnej domácnosti, už i s poukazom na jeho ťažkú finančnú situáciu, keď ostal sťažovateľ so svojimi deťmi, ktoré mu boli zverené do výchovy, bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, nábytku a bytového zariadenia, pričom platí ešte aj všetky pôžičky, ktoré vznikli za trvania manželstva.“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 9 C 996/2001 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval   priznanie   sumy   30 000 Sk   za   primerané   finančné   zadosťučinenie   podľa   § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátom   JUDr. J.   S.   Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a   to   každý   úkon   po   3   176 Sk, t. j.   spolu   6   352   Sk,   čo   spolu   s režijným paušálom 2 x 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk.

Podanie právneho zástupcu doručené ústavnému súdu 2. októbra 2008 nevyhodnotil ústavný   súd   vzhľadom   na jeho   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2008