znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 248/04

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2005 prerokoval sťažnosť V. S., bytom T., zastúpeného advokátkou JUDr. D. T., K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Trenčín p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 5 C 858/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   V.   S. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho   zastúpenia   V.   S.   9   342   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských korún) advokátke JUDr. D. T., K.

5. Okresný súd Trenčín   j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia 9 342   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   na   účet   Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

V. S., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), v sťažnosti doručenej Ústavnému súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   11.   marca   2004   tvrdil,   že   postupom Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veciach   vedených pod sp. zn. 7 C 526/01 a 5 C 858/00 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd   uznesením   z   31.   augusta   2004   prijal   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 858/00, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   okrem   iného   uviedol:   „Zo   súvisiaceho   spisového materiálu bolo   zároveň   zistené,   že sťažovateľ   dňa 26.   10.   2000   podal na   Okresný súd v Trenčíne nový návrh, ktorý sa týka veci i účastníkov sp. zn. 7 C 526/01 a je vedený pod sp. zn. 5 C 858/00. V danej veci súd konanie dňa 28. 8. 2001 uznesením sp. zn. 5 C 858/00-8 zastavil   s tým,   že nie   je   v právomoci   súdu o takomto   návrhu rozhodovať a vec postúpil Okresnému úradu, odbor katastra v Trenčíne. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Trenčíne dňa 28. 1. 2002 uznesením sp. zn. 4 Co 550/01-37 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové konanie. Svoj postup odôvodnil tým, že konanie vedené pod   sp.   zn.   5   C   858/00   sa   týka   veci   a účastníkov   konania   sp.   zn.   7   C   526/01,   kde o kompetenčnom spore rozhodol už dňa 26. 4. 2001 Najvyšší súd SR tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je daná právomoc súdu. Zároveň Krajský súd v Trenčíne odporučil súdu prvého stupňa posúdiť spojenie oboch vecí. Okresný súd v Trenčíne naďalej pokračoval v samostatných konaniach. Vo veci 5 C 858/00 dňa 26. 2. 2003 vydal uznesenie, ktorým priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, a to v 1/3, ktoré následne Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. Co 160/03 zo dňa 30. 6. 2003 zmenil tak, že priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. (...)

Keďže   Okresný   súd   v Trenčíne   vo   veci   bez   primeraných   dôvodov   nekoná, resp. nekoná   primerane   svojim   možnostiam   a okolnostiam   tohto   prípadu,   spôsobuje   tak dlhodobé pretrvávanie protiprávneho stavu.“

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   vo   svojej sťažnosti   požaduje,   aby mu okresný súd zaplatil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 858/00 ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal okresnému súdu 26. októbra 2000 žalobu o uloženie povinnosti vykonať opravný zápis a o náhradu škody. Okresný súd 28. augusta 2001 uznesením konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal 5. októbra 2001. Spis bol 21. novembra 2001 predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaní, ktorý uznesením 28. januára 2002 napadnuté uznesenie   zrušil   a   vrátil   vec   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie.   Spis   bol   vrátený okresnému súdu 2. apríla 2002.

Dňa   21.   júna   2002   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie   vád   žaloby. Po doplnení žaloby zo strany sťažovateľa okresný súd 14. októbra 2002 vyzval sťažovateľa na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Sťažovateľ   11.   novembra   2002   požiadal   o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd uznesením 26. februára 2003 nepriznal sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Toto   rozhodnutie   bolo   na   základe odvolania sťažovateľa zmenené uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 30. júna 2003 tak, že sťažovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Spis bol okresnému súdu vrátený 8. augusta 2003.

Od uvedeného dátumu okresný súd vo veci nevykonal žiaden úkon. Dosiaľ vo veci nebolo rozhodnuté (stav ku dňu rozhodovania senátu ústavného súdu).

Okresný súd uznal, že došlo k zbytočným prieťahom, ale sčasti v dôsledku správania podľa jeho názoru sťažovateľa a sčasti ich možno pričítať nedostatočnému personálnemu obsadeniu súdu. Z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva, že by považoval vec sťažovateľa za právne alebo skutkové zložitú a túto okolnosť mal za dôvod prieťahov v konaní.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každá osoba má právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej   judikatúry   (napr.   II. ÚS   813/00,   IV.   ÚS   74/02)   skúma   vždy   s   ohľadom   na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

a) V posudzovanom konaní pred okresným súdom sa sťažovateľ domáha   určenia povinnosti vykonať opravný zápis priebehu hranice pozemkov, náhrady škody a odstránenia stavby. Ide o sporové konanie. Ústavný súd zo skutočností uvádzaných okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť doterajší priebeh alebo dĺžku konania alebo bola príčinou spomalenia postupu súdu.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom.   Ústavný   súd   z obsahu   spisu   dospel k záveru, že na ťarchu sťažovateľa treba pripísať skutočnosť, že sa na okresný súd obrátil so žalobou,   ktorá   podľa   názoru   okresného   súdu   nemala   všetky   predpísané   náležitosti. V tejto   súvislosti   však   ústavný   súd   pripomína,   že   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na doplnenie náležitostí jeho žaloby až po viac než 1 a ½ roku po začatí konania. Okresný súd tak urobil až po tom, keď bolo jeho uznesenie o zastavení konania pre nedostatok právomoci   zrušené   odvolacím   súdom.   Sťažovateľ   bez   zbytočného   odkladu   reagoval na výzvu na doplnenie žaloby.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore. Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti,   ktoré   mali   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvým   obdobím   je   obdobie od podania   žaloby   26.   októbra   2000   do   prvého   úkonu   súdu   vo   veci   28.   augusta   2001 (uznesenie o zastavení konania) a obdobie od 8. augusta 2003, keď bol okresnému súdu odvolacím súdom vrátený spis na ďalšie konanie, až do dátumu rozhodovania ústavného súdu.

Za   neefektívny   postup   okresného   súdu,   a   tým   aj   spomalenie   konania   považuje ústavný súd aj zastavenie konania, pretože toto uznesenie okresného súdu bolo odvolacím súdom zrušené ako vecne chybné, pričom treba pripomenúť, že toto pomerne jednoduché uznesenie, ktoré bolo vydané bez nariadenia pojednávania, bolo prijaté až po 10 mesiacoch od   podania   žaloby.   Preto   aj   čas   od   vynesenia   tohto   uznesenia   až   po   vrátenie   veci z odvolacieho súdu (od 28. augusta 2001 do 2. apríla 2002) je dobou zbytočných prieťahov, spôsobených chybným záverom o nedostatku právomoci okresného súdu.

Existenciu   uvedených   období,   v   ktorých   okresný   súd   nekonal,   potvrdzuje   aj vyjadrenie predsedníčky okresného súdu k sťažnosti sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom z 12. mája 2004. Vec dosiaľ nebola rozhodnutá.

Ústavný súd neakceptoval ani tvrdenie predsedníčky okresného súdu, ktorá dĺžku sporu pripísala skutočnosti, že sťažovateľ „s podaním žaloby nezaplatil súdny poplatok (splatný podaním návrhu, nie výzvou súdu)“. Okresný súd jednoduchý úkon spočívajúci vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku vykonal až po temer dvoch rokoch od podania žaloby, hoci je to procesná podmienka, ktorej nedostatok sa musí odstrániť z úradnej moci (§   103   Občianskeho   súdneho   poriadku).   Splnenie   poplatkovej   povinnosti   ako   vecnej procesnej podmienky pritom patrí medzi základné predpoklady prípustnosti konania pred súdom   prvého   stupňa,   ale   len   za   predpokladu,   že   u účastníka   konania   nie   sú   splnené predpoklady na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, ako to bolo napokon aj v prípade sťažovateľa, ktorý bol od súdneho poplatku v konaní oslobodený (uznesenie Krajského súdu v   Trenčíne   sp.   zn.   4   Co   160/03   z 30.   júna 2003).   Preto   aj   postup   okresného   súdu   pri skúmaní   a riešení   procesnej   podmienky   zaplatenia   súdneho   poplatku   bol   poznačený zbytočnými   prieťahmi   (oneskorená   výzva   a vecne   nesprávny   postup   pri   rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov, ktorý napravil až odvolací súd).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v nadmernej pracovnej zaťaženosti ústavný súd neakceptoval.   Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že štát nemôže v čase konania zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   zamestnancov   na   súde,   nemôžu   byť dôvodom na porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tieto   príčiny   nezbavujú   všeobecný   súd   zodpovednosti   za   pomalé   konanie   spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný   súd   preto   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal   v zmysle   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   okresnému   súdu,   aby vo veci sp. zn. 5 C 858/00 konal bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že to sťažovateľ výslovne   nežiadal.   Ústavný   súd   však   považoval   taký   príkaz   okresnému   súdu   za   úkon nevyhnutný na to, aby sa v ďalšom konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 200 000 Sk, ktorého výšku zdôvodnil „dlhodobým stavom právnej neistoty   a psychickou   záťažou“. Ústavný   súd   vychádzajúc   zo   svojej   stabilizovanej judikatúry dospel k záveru, že stav konania v jeho veci je taký, že sťažovateľ oprávnene trpí pocitom neistoty kvôli stavu sporu, v ktorom podľa sťažovateľa ide o ochranu vlastníckeho práva a náhradu škody.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   v dôsledku   dlhotrvajúceho   súdneho konania.

Ústavný súd preto   s prihliadnutím   na všetky   zistené okolnosti   prípadu   považoval podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešného sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou.   Podľa   §   36   ods.   2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi účelne uplatnenú úhradu trov konania v hodnote 9 342 Sk za dva úkony právnej služby v hodnote 4 540 Sk (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie podania). Základom za dva úkony právnej služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku   2003   vo výške   13 602   Sk.   Ústavný   súd   súčasne   priznal   právnej   zástupkyni sťažovateľa   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po   136   Sk   (vyhláška   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).