znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 247/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   občianskeho   združenia   L.,   so   sídlom   T.,   zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   a   rozhodnutím   Obvodného   lesného   úradu   v P. sp. zn. 2008/3260/550 zo 16. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť občianskeho   združenia   L. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená   sťažnosť   občianskeho   združenia   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutím Obvodného lesného úradu v P. (ďalej len „obvodný úrad“) sp. zn. 2008/3260/550 zo 16. júna 2008 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).Sťažovateľ v prílohe sťažnosti predložil ústavnému súdu fotokópiu svojich stanov, ako   aj   výpis   z registra   občianskych   združení   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky, sekcie verejnej správy, z ktorých vyplývajú okolnosti jeho vzniku a právnej subjektivity, ako aj to, že v jeho prípade ide o združenie podporujúce ochranu životného prostredia.

Ku skutkovému stavu, od ktorého sťažovateľ odvíja porušenie svojho označeného základného práva, okrem iného uviedol:

«Podaním zo dňa 13. 7. 2007 doplneným podaním zo dňa 14. 8. 2007 požiadalo L. Obvodný   lesný   úrad   v P.,   aby   počnúc   dňom   13. 7. 2007   upovedomoval   L.   o   začatých správnych   konaniach,   v   ktorých   rozhoduje   O.   v P.   podľa   ustanovenia   § 60   Zákona č. 326/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len „zákon o lesoch“).

Obvodný lesný úrad v P. po sťažnosti L. na Krajský lesný úrad v P., v ktorej L. namietalo   nesprávny   postup   pri   vybavovaní   žiadosti   o upovedomovanie   o   začatých správnych konaniach, upovedomuje L. prostredníctvom jeho právnej zástupkyne JUDr. I. R. Je potrebné uviesť, že tieto upovedomenia sú zakaždým zasielané právnej zástupkyni L. nedoporučene, teda bez toho, aby správny orgán mohol zistiť deň doručenia uvedeného upovedomenia   a   tým   aj   deň   začatia   plynutia   lehoty   uvedenej   v   ustanovení   § 67 ods. 4 Zákona o lesoch.

Listom sp. zn. 2008/3153/223 zo dňa 6. 6. 2008 vydaným Obvodným lesným úradom v P.   podpísaným   Ing.   Š.   Š.,   prednostom   úradu,   bolo   L.   upovedomené   o   tom,   že   začali správne konania vo veci

1. T., a. s. - „ trvalé a dočasné vyňatie sedačkoví lanovka zjazdovky Š.“,

2. T.,   s. r. o.   -   „trvalé   a   dočasné   vyňatie   -   výmena   doprav,   zariadenia   a úprava zjazdovky J. a S.“,

3. E.,   s. r. o.   -   „trvalé   vyňatie   les.   pozemkov   v   k. ú.   L.   -   komplex   polyfunkčných objektov a miestna komunikácia“.

Uvedené upovedomenie bolo podané na pošte dňa 9. 6. 2008. Ako už bolo uvedené, právnej zástupkyni L. bolo doručené dňa 10. 6. 2008.

L. listom zo dňa 16. 6. 2008 podaným na poštu v ten istý deň oznámilo svoju účasť v konaní 1. T., a. s. - „trvalé a dočasné vyňatie sedačkoví lanovka zjazdovky Š.“.

Dňa 30. 6. 2008 bol L. doručený list O. v P. č. j. 2008/3396/550 zo dňa 25. 6. 2008, podpísaný Ing. Š. Š., prednostom úradu, v ktorom tento uvádza, že dňa 17. 6. 2008 mu bol doručený list, v ktorom L. oznámilo svoju účasť v správnom konaní trvalého a dočasného vyňatia lesných pozemkov, stavby „Sedačková lanovka TSD4 POMA Š. - lyžiarska trať“ a „Š. - rekonštrukcia zasnežovacieho systému“ žiadateľa 1. T. a. s. (...), v zastúpení 1. T. a. s. (...). Obvodný lesný úrad v P. v liste ďalej uviedol: „O. v P. vydal rozhodnutie o trvalom a dočasnom vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa po dobu realizácie stavby na dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bolo vydané dňa 16. 6. 2008 pod č. 2008/3260/550.“»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ cituje relevantné články ústavy (čl. 46 ods. 1, čl. 127   ods. 1   až   4),   ustanovenia   zákona   č. 326/2005   Z. z.   o   lesoch   v znení   neskorších predpisov [ďalej len „zákon o lesoch“ (§ 57 ods. 5 a § 67)] a Správneho poriadku (§ 15a, § 23 ods. 1 a § 33).

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   vydaním   rozhodnutia   obvodného   úradu   sp. zn. 2008/3260/550 zo 16. júna 2008, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bolo porušené jeho základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

V závere   sťažnosti   zhrňuje   sťažovateľ   podstatné   skutočnosti,   na   základe   ktorých dospel k záveru o porušení svojho označeného základného práva, takto:

„Zo   skutkového   stavu   uvedeného   v   článku   č. I.   tejto   sťažnosti   a   z   citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednoznačne, že Obvodný lesný úrad v P., napriek tomu, že L. splnilo všetky podmienky pre účasť v predmetnom správnom konaní, odňal L. svojim postupom práva zúčastniť sa ako zúčastnená osoba na konaní, v ktorom toto ohlásilo svoju účasť.   L.   splnilo   podmienku   uvedenú   v   § 67   ods. 5   Zákona   o   lesoch   a kvalifikovane požiadalo o upovedomovanie o správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy.

L. v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia oznámilo v súlade s ustanovením § 67 ods. 4 svoju účasť v konaní.

Táto skutočnosť musela byť O. a Ing. Š. Š. známa v čase vydávania rozhodnutia zo dňa 16. 6. 2008 č. 2008/3260/550.

Ako už bolo uvedené, upovedomenie o začatých správnych konaniach bolo O. podané na poštovú prepravu dňa 9. 6. 2008. Najskorší možný deň, v ktorom toto upovedomenie mohlo byť doručené adresátovi, teda právnej zástupkyni L. bol deň 10. 6. 2008. V ten deň bolo uvedené upovedomenie skutočne doručené. Od uvedeného dňa začala plynúť 7 dňová lehota na oznámenie účasti L. v predmetnom konaní. Táto lehota skončila dňa 17. 6. 2008 (§ 27 ods. 2 Správneho poriadku).

Bez   toho,   aby   O.   mal   vedomosť   o tom,   kedy   v   skutočnosti   bolo   upovedomenie o začatých konaniach doručené právnej zástupkyni L., vedel vzhľadom na uvedené časové súvislosti,   že   lehota,   v   ktorej   L.   má   právo   oznámiť   svoju   účasť   v   konaní,   končí   dňa 17. 6. 2008.

Ako vyplýva z listu O. v P. zo dňa 25. 6. 2008 rozhodnutie v predmetnej veci vydal dňa 16. 6. 2008.

L. zároveň podotýka, že napriek tomu, že lehota ako to vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 3 Správneho poriadku je zachovaná aj vtedy, ak sa podanie v jej posledný deň odovzdá na poštovú prepravu, oznámenie účasti v správnom konaní L. bolo O. v zákonnej lehote nielen odoslané, ale aj doručené.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil:

„Právo sťažovateľa - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom   orgáne   Slovenskej   republiky   podľa   článku   46   ods. 1   Ústavy   SR,   rozhodnutím O. v P.   sp. zn.   2008/3260/550   zo   dňa   16.   6.   2008   a konaním,   ktoré   mu   ktorým   mu predchádzalo, bolo porušené.

Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie O. v P. sp. zn. 2008/3260/550 zo dňa 16. 6. 2008 a vracia mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Ústavný   súd   SR   zakazuje   O.   v P.   pokračovať   v porušovaní   namietaných   právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach   je bližšie   upravené predovšetkým   v   § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Relevantné znenie príslušného článku ústavy upravujúceho základné právo, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, je:

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta rozhodnutie obvodného úradu sp. zn. 2008/3260/550 zo 16. júna 2008 a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   splnil   všetky   zákonom   vyžadované   podmienky   na   účasť v správnom   konaní (podľa   § 67 ods. 5 zákona   o lesoch   kvalifikovane požiadal   podaním z 13.   júla   2007,   ktoré   doplnil   podaním   zo   14.   augusta   2007,   aby   ho   obvodný   úrad upovedomoval o správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy) vedenom obvodným úradom pod sp. zn. 2008/3260/550, ale obvodný úrad mu napriek tomu svojím postupom   jeho   právo   zúčastniť   sa   ako   účastník   konania,   resp.   ako   zúčastnená   osoba, na tomto konaní odňal.

V tejto veci sťažovateľ v lehote siedmich dní od doručenia upovedomenia oznámil v súlade s § 67 ods. 4 zákona o lesoch svoju účasť v danom konaní, a preto táto skutočnosť musela byť obvodnému úradu v čase vydávania namietaného rozhodnutia (16. júna 2008) známa.

Obvodný   úrad   podal   upovedomenie   o začatých   správnych   konaniach   na   poštovú prepravu 9. júna 2008 a právnej zástupkyni sťažovateľa bolo toto upovedomenie doručené nasledujúci   deň,   t. j.   10.   júna   2008.   Podľa   § 27   ods. 2   Správneho   poriadku   začala sťažovateľovi   doručením   uvedeného   upovedomenia   plynúť   sedemdňová   lehota na oznámenie jeho účasti   v predmetom   konaní.   Aj   keď   obvodný   úrad vedel,   že   lehota, v ktorej   má   sťažovateľ právo   oznámiť   svoju   účasť   v uvedenom   konaní,   vzhľadom na zmienené   časové   súvislosti   končí   17.   júna   2008,   vydal   už   deň   predtým   namietané rozhodnutie.   Sťažovateľ   poznamenáva,   že   oznámenie   o jeho   účasti   v správnom   konaní sp. zn. 2008/3260/550 bolo v zákonnej lehote nielen odoslané, ale aj doručené obvodnému úradu.

Ešte pred tým, než sa ústavný súd začne zaoberať materiálnou stránkou veci, je vždy povinný   preskúmať   procesné   náležitosti   sťažnosti.   Z toho   vyplýva,   že   iba   v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne náležitosti a predpoklady, sa ňou môže   ústavný   súd   zaoberať   aj   z hľadiska   jej   vecnej   stránky.   Jedným   zo   základných pojmových znakov sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ako prostriedku ochrany ústavou (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je jej subsidiarita. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

To   znamená,   že   sťažnosť   možno   ústavnému   súdu   podať   spravidla   iba   vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí   požiadať   o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch obvodný lesný úrad je prvostupňovým orgánom v konaniach o vyňatí a obmedzení využívania (§ 5).

Podľa   § 67   ods. 1   zákona   o lesoch   na   konanie   podľa   tohto   zákona   sa   vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 67   ods. 4   zákona   o lesoch   ak   združenie   s   právnou   subjektivitou   nie   je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním   a   ochranou   lesného   majetku   a   ak   písomne   oznámi svoju   účasť   v   konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.

Podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán   štátnej   správy   lesného   hospodárstva,   aby   ho   upovedomil   o   začatých   správnych konaniach,   v   ktorých   môžu   byť dotknuté   jeho záujmy. Žiadosť   musí   obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v   mene občianskeho združenia a   určenie   konania, o   ktorého   začatí chce   byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté.

Podľa   § 67   ods. 6   zákona   o lesoch   orgán   štátnej   správy   lesného   hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku   4 o začatých   správnych   konaniach, v ktorých   môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do 7 dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania   je   aj   ten,   kto   tvrdí,   že   môže   byť   rozhodnutím   vo   svojich   právach,   právom chránených   záujmoch   alebo   povinnostiach   priamo   dotknutý,   a   to   až   do   času,   kým   sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa   § 46   Správneho   poriadku   rozhodnutie   musí   byť   v   súlade   so   zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote,   na   ktorý   orgán   a   kde   možno   odvolanie   podať.   Poučenie   obsahuje   aj   údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku sa odvolanie podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku treba odvolanie podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Podľa   § 54   ods. 3   Správneho   poriadku   pokiaľ   účastník   konania   v   dôsledku nesprávneho poučenia   alebo preto,   že nebol poučený   vôbec,   podal   opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Podľa   § 58   ods. 1   Správneho   poriadku   ak   osobitný   zákon   neustanovuje   inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa   § 59   ods. 1   Správneho   poriadku   odvolací   orgán   preskúma   napadnuté rozhodnutie v celom   rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,   prípadne zistené vady odstráni.

Podľa   § 59   ods. 2   Správneho   poriadku   ak   sú   pre   to   dôvody,   odvolací   orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu   orgánu,   ktorý   ho   vydal,   na   nové   prejednanie   a   rozhodnutie,   pokiaľ   je   to vhodnejšie   najmä   z   dôvodov rýchlosti   alebo   hospodárnosti;   správny   orgán   je   právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   § 7   ods. 2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj „OSP“)   v   občianskom súdnom   konaní   súdy   preskúmavajú   aj   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa   § 247   ods. 1   OSP   podľa   ustanovení   tejto   hlavy   sa postupuje   v   prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa   § 247 ods. 2   OSP pri   rozhodnutí správneho orgánu   vydaného v správnom konaní   je   predpokladom   postupu   podľa   tejto   hlavy,   aby   išlo   o rozhodnutie,   ktoré po vyčerpaní   riadnych   opravných   prostriedkov,   ktoré   sa   preň   pripúšťajú,   nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 250 ods. 2 OSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická osoba alebo právnická osoba,   s   ktorou   sa   v   správnom   konaní   nekonalo   ako   s   účastníkom,   hoci   sa   s ňou   ako s účastníkom konať malo.

Zo   sťažnosti   a z   citovaných   zákonných   ustanovení   vyplýva,   že   sťažovateľ   bol v konaní   vedenom   obvodným   úradom   pod sp. zn.   2008/3260/550   v postavení   účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby, a požiadal orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho   upovedomil   o začatých   konaniach,   v ktorých   by   mohli   byť   dotknuté   jeho   záujmy. V okolnostiach   daného   prípadu   ho   tento   orgán   upovedomil   o začatých   konaniach oznámením   zo   6.   júna   2008   a sťažovateľ   oznámil   orgánu   štátnej   správy   lesného hospodárstva v zákonom ustanovenej lehote svoju účasť v konkrétnom konaní, čo vyplýva aj z odpovede prednostu obvodného úradu sp. zn. 2008/3396/550 z 25. júna 2008 pripojenej k sťažnosti. Žiadosť sťažovateľa, aby bol upovedomený o začatých správnych konaniach podľa zákona o lesoch, bola obvodnému úradu doručená 17. júna 2008, avšak obvodný úrad bez toho, aby vyčkal koniec lehoty, do ktorej mal sťažovateľ právo oznámiť svoju účasť v konaní, vydal 16. júna 2008 namietané rozhodnutie. Sťažovateľ pritom právo priznané mu zákonom o lesoch včas využil.

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   označené   rozhodnutie   obvodného   úradu   mohol sťažovateľ   v súlade   s § 67   ods. 1   zákona   o lesoch   v spojení   s   § 53   Správneho   poriadku napadnúť odvolaním a následne v závislosti na výsledku odvolacieho konania mohol podať návrh na jeho preskúmanie súdom. Takýmto spôsobom by došlo k aplikácii príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich správne súdnictvo (§ 244 a nasl.). Zo   sťažnosti   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   bol   túto   možnosť   využil.   Ústavný   súd zastáva názor, že predtým, ako sťažovateľ uplatnil ochranu svojich práv na ústavnom súde, mal možnosť hájiť tieto práva pred iným (odvolacím) orgánom v rámci správneho konania a napokon pred všeobecným súdom.

Pretože v danom prípade pred právomocou ústavného súdu ešte stále existoval iný (všeobecný) súd, ktorý bol v prvom rade povolaný poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa,   ktorých   porušenie   namieta,   ústavný   súd za   daného   procesného   stavu konštatuje, že sťažovateľ (čo sa týka materiálneho dôsledku) nevyčerpal všetky procesné prostriedky,   ktoré   mu zákon   na ochranu jeho základného   práva poskytuje, a preto jeho sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok   právomoci   na jej   prerokovanie   (obdobne   napr.   m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 310/07).

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2008