znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 246/2013-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22.   augusta   2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti I. L., S., zastúpeného B. advokátska kancelária, s. r. o., P., konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. J. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   25   C 105/2007 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   mu j e   Okresný   súd   Košice I p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý uhradiť I. L. trovy konania v sume 331,13 €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   trinásť   centov)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   B. advokátska kancelária, s. r. o., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2013 doručená   sťažnosť   I.   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:„Sťažovateľ, ako žalobca v právnej veci proti žalovanej obchodnej spoločnosti K., a. s... v konaní o poskytnutie plnenia z havarijného poistenia, je účastníkom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 25 C 105/2007. Predmetom konania je zaplatenie sumy 2 309,53 EUR s príslušenstvom, ktorá predstavuje plnenie z havarijného poistenia motorového   vozidla.   Nárok   na vyplatenie   plnenia   vznikol na   základe poistnej udalosti na podklade uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaná poistné plnenie odmietla vyplatiť. Konanie bolo začaté na základe osobne podanej žaloby sťažovateľa dňa 12. 6. 2007. Prvý termín   pojednávania   súd   vytýčil   na   29.   5.   2008.   Posledné   pojednávanie   vo vecí   sa uskutočnilo   26.   2.   2009   a   posledný   známy   úkon   bol   vykonaný   14.   8.   2012.   Uvedené skutočnosti viedli sťažovateľa k podaniu sťažnosti na postup súdu podľa § 53 ods. 1 písm. f) v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. V oznámení o prešetrení sťažnosti zo dňa 13. 2. 2013 vyhodnotil predseda Okresného súdu Košice I podanú sťažnosť ako nedôvodnú, s čím sťažovateľ nesúhlasí. Termín prvého pojednávania súd vytýčil po viac ako 11 mesiacoch odo dňa podania žaloby, čo nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania vyplývajúcou z ustanovenia § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako skutočnosť, že od uskutočnenia posledného pojednávania dňa 7. 5. 2009 ubehlo takmer 45 mesiacov a nebolo vytýčené pojednávanie, nemožno považovať za nič iné ako flagrantné porušenie ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.“

Podľa názoru sťažovateľa „fakt, že ani po takmer šiestich rokoch po podaní žaloby súd   právoplatne   nerozhodol,   vytvára   u   sťažovateľa   objektívny   stav   právnej   neistoty. Uvedená dlhá doba čakania na prvostupňové rozhodnutie súdu a z nej vyplývajúca právna neistota je predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z., ktoré by malo byť náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sťažovateľ považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR za úmerné vo vzťahu k ujme spôsobenej doterajšou nečinnosťou Okresného súd Košice I.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa I. L... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice I vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007 bolo porušené.

Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľovi I. L... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- EUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému   súdu   Košice   I   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu zástupcovi B.   advokátska kancelária,   s,   r.   o.   za   zastupovanie v konaní   pred   Ústavným súdom SR, vo výške 237,84 EUR na účet... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním sa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 184/2013 zo 16. apríla 2013, v ktorom okrem iného uviedol:

„...   súd   vo   veci   priebežne   konal.   K predĺženiu   konania   vo   veľkej   miere   prispelo zisťovanie bydlísk navrhnutých svedkov, výpovede ktorých sú podstatné pre rozhodnutie vo veci,   nakoľko   žalovaná   spochybňuje   hodnovernosť   dokladov   preukazujúcich   výmenu súčiastok na predmetnom motorovom vozidle. K celkovej dĺžke konania prispeli aj samotní účastníci, ktorí sa neustanovili na tri pojednávania.“

Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bol aj prehľad doterajších procesných úkonov v namietanom konaní.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 246/2013-15 zo 7. mája 2013 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti zo 16.   apríla   2013   a   zároveň   oznámil,   či   trvá   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 184/2013 doručenom ústavnému súdu 1. júla 2013 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a súhlasí s upustením od neho, pričom využil možnosť doplniť svoje vyjadrenie k sťažnosti o aktualizáciu prehľadu procesných úkonov súdu v namietanom konaní.

Dňa 4. júla 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. 1 SprV 184/2013 zo 16. apríla a z 26. júna 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 12. júla 2013 vyčíslil trovy právneho zastúpenia a zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom využil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu a v tejto súvislosti najmä uviedol:

„Vyjadrenie   porušovateľa   žiadnym   spôsobom   nepreukazuje   jeho   tvrdenia o nedôvodnosti   podanej   sťažnosti.   Poukazujeme   najmä   na   to,   že   súd   nepristupoval   pri vybavovaní tejto agendy aktívne. Bez akéhokoľvek rozumného dôvodu žiadal zapožičanie trestného   spisu,   pričom   vôbec   nesúvisel   s   prejednávanou   vecou.   Teda   vykonával nesystematické dôkazy, ktoré zapríčinili neprimerané prieťahy v konaní... Sme toho názoru, že   neúmernú   dĺžku   konania   zapríčinila   nečinnosť   súdu   pri   vykonávaní   nehospodárnych úkonov pri zabezpečení účasti svedkov. Je na mieste zvážiť či súd nemal využiť pri zisťovaní adresy   svedkov   registre   sociálnej   poisťovne,   ktoré   má   k   dispozícii,   prípadne   požiadať o pomoc policajný zbor a iné prostriedky. Je neakceptovateľné, ak súd takmer 36 mesiacov zisťuje adresu svedka, ktorého vypočutie zjavne nesúvisí s predmetom konania.

Nemôžeme sa stotožniť s tvrdením predsedu Okresného súdu, ktorý skonštatoval, že súd priebežne konal.“

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z vyžiadaného súdneho spisu, sťažnosti, ako aj vyjadrenia predsedu okresného súdu a jeho doplnenia ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 12. júna 2007 domáhal zaplatenia sumy   69 577   Sk   (2 309,53   €)   s   príslušenstvom   z titulu   nevyplatenia   poistného   plnenia z havarijného poistenia žalovanou spoločnosťou K., a. s... (ďalej len „žalovaná“).

Dňa 28. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania (poplatok bol zaplatený 19. júla 2007).

V rámci   prípravy   pojednávania okresný   súd 1.   augusta   2007 odoslal   účastníkom výzvy a procesné poučenia podľa § 114 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).Okresný súd 21. novembra 2007 opätovne vyzval žalovanú na zaslanie vyjadrenia k návrhu na začatie konania. Pojednávanie nariadené na 29. máj 2008 bolo odročené bez prerokovania   veci   pre   neprítomnosť   sťažovateľa   a   jeho   právneho   zástupcu,   ktorí   svoju neúčasť na danom pojednávaní písomne ospravedlnili a zároveň požiadali o jeho odročenie.Ďalšie   pojednávanie   nariadené   na   18.   september   2008   bolo   odročené   bez prerokovania veci pre neprítomnosť žalovanej, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila. Taktiež pojednávanie nariadené na 4. december 2008 bolo odročené bez prerokovania veci pre neprítomnosť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu.

Žalovaná na pojednávaní 4. decembra 2008 oznámila okresnému súdu, že žalobca (sťažovateľ) je pravdepodobne trestne stíhaný pre poisťovacie podvody v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 4 T 72/200. Okresný súd preto 19. decembra 2008   požiadal   Okresný   súd   Poprad   o   zapožičanie   uvedeného   trestného   spisu,   príp. o zaslanie fotokópie obžaloby.

Pojednávanie nariadené na 26. február 2009 bolo po prerokovaní veci odročené na 7. máj 2009 na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov J. M. a M. K.

Dňa   7.   mája   2009   okresný   súd   odročil   pojednávanie   bez   prerokovania   veci na neurčito na účely zistenia aktuálnej adresy bydliska svedka J. M. a vypočutia oboch svedkov.

Po zistení, že svedok M. K. sa nachádza v Ústave na výkon väzby v..., okresný súd 8. februára   2010   dožiadal   Okresný   súd   Spišská   Nová   Ves   o   výsluch   svedka   v tomto zariadení. Dožiadanie vybavené nebolo, keďže svedok bol medzičasom premiestnený do Ústavu   na výkon   väzby v...,   odkiaľ bol 7. apríla 2010 prepustený z väzby na slobodu; následne okresný súd zisťoval adresu jeho bydliska.

Pojednávanie   nariadené   na   11.   apríl   2013   bolo   odročené   z   dôvodu   dočasnej pracovnej neschopnosti sudkyne. Dosiaľ posledné pojednávanie sa uskutočnilo 30. mája 2013 a po prerokovaní veci bolo odročené na 3. október 2013 s tým, že okresný súd bude zisťovať stav   trestnej   veci   vedenej   Okresným   súdom   Poprad pod   sp.   zn. 4   T   72/2005, predvolá svedka pod hrozbou uloženia poriadkových opatrení a vyžiada si od žalovanej poistnú zmluvu so všetkými dodatkami a prílohami.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vyplýva   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a ods. 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov.   Ak   súd   zistí,   že   existuje   dôležitý   dôvod   na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide   o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia   peňažného   plnenia   s príslušenstvom   z   titulu   nevyplatenia   poistného   plnenia z havarijného   poistenia.   Obdobné   spory   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy okresných   súdov,   pričom   k   tejto   problematike   existuje   v   zásade   ustálená   judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. 25 C 105/2007 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou ani skutkovou zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku namietaného konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka namietaného konania, ústavný súd prihliadol na skutočnosť, že pojednávanie nariadené na 29.   máj   2008   bolo   odročené   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   sťažovateľa,   pričom   na pojednávaní nariadenom na 4. december 2008 sa sťažovateľ bez ospravedlnenia nezúčastnil, a na tomto základe konštatoval, že aj sťažovateľ má určitý (negatívny) podiel na doterajšej neprimeranej dĺžke namietaného konania. Uvedené správanie sťažovateľa ako účastníka konania síce nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku namietaného konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   25   C   105/2007   vyplýva,   že   v   doterajšom   priebehu namietaného konania došlo k obdobiu dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti (od 7. mája 2009 do 8. februára 2010), rozhodujúce pochybenie okresného súdu však podľa názoru ústavného   súdu   spočíva   v tom,   že   konanie   ako   celok   je   poznačené   neefektívnou,   resp. nesústredenou   činnosťou   (najmä   čo   sa   týka   úkonov   okresného   súdu   súvisiacich so zisťovaním   pobytu   svedkov   a zabezpečením   ich   účasti   na   pojednávaní,   úkonov súvisiacich   so   zabezpečovaním   listinných   dôkazov,   ale   aj   úkonov   súvisiacich so zapožičaním súdneho spisu z Okresného súdu Poprad).

Zohľadňujúc aj doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (vyše šesť rokov bez rozhodnutia vo veci samej), ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené jednak neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu, ale najmä jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 105/2007 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodňuje sťažovateľ   najmä takto: „fakt,   že   ani   po   takmer   šiestich rokoch po podaní žaloby   súd právoplatne nerozhodol, vytvára u sťažovateľa objektívny stav právnej neistoty. Uvedená dlhá doba čakania na prvostupňové rozhodnutie súdu a z nej vyplývajúca právna neistota je predpokladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 50 ods. 3 zák.   č.   38/1993   Z.   z.,   ktoré   by   malo   byť   náhradou   nemajetkovej   ujmy   v   peniazoch. Sťažovateľ považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR za úmerné vo vzťahu k ujme spôsobenej doterajšou nečinnosťou Okresného súd Košice I.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Pri rozhodovaní o určení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadňoval predovšetkým charakter neefektívnej činnosti okresného súdu v skúmanom období, stav, v ktorom sa nachádza namietané konanie v čase rozhodovania ústavného súdu, ako aj jeho doterajšiu neprimeranú dĺžku, ale aj správanie sťažovateľa, ktorý do istej miery prispel k vzniknutým   prieťahom   v konaní,   a predmet   sporu   (zaplatenie   sumy   2 309,53   € s príslušenstvom). Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym   zastupovaním   B. advokátskou   kanceláriou,   s.   r.   o.   Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   úhrade   trov   konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH podľa   §   18   ods.   3   vyhlášky,   keďže   právna zástupkyňa   sťažovateľa   je platkyňou   DPH; celková odmena za poskytnuté právne služby tak predstavuje sumu 331,13 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu   za   písomné   vyjadrenie   z 12.   júla   2013   ústavný   súd   nepriznal,   keďže vzhľadom na jeho obsah dospel k záveru, že neobsahuje relevantný ústavnoprávny obsah a nijako neprispieva k rozhodnutiu vo veci.

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2013