znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 246/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Vladimíry Málikovej, bytom K., ktorou namieta prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 C 387/00, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Vladimíry Málikovej o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. júna 2004 doručené podanie Vladimíry Málikovej, bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní“. Z podania vyplýva, že sa týka sporu vedeného na Okresnom   súde   Trnava (ďalej len „okresný   súd“)   pod sp. zn. 17 C 387/00,   v ktorom sťažovateľka   uplatňuje   mzdové   nároky   proti   svojmu   zamestnávateľovi.   Sťažovateľka uviedla, že zatiaľ posledným úkonom v jej právnej veci bolo pojednávanie uskutočnené 5. marca 2002, na ktorom bolo rozhodnuté, že na posúdenie skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti, bude ustanovený znalec. Od uvedeného dátumu však nedostala žiadne vyrozumenie, resp. predvolanie na ďalšie pojednávanie. Dňa 12. mája 2004 sa sťažovateľka pokúšala nahliadnuť na okresnom súde do súdneho spisu, bolo jej však oznámené, že to nie je možné, pretože predmetný súdny spis sa nachádza u znalca. Keďže ani písomná urgencia právneho zástupcu sťažovateľky nepriniesla vo veci pozitívny obrat, požaduje, aby ústavný súd   odstránil   prieťahy   v uvedenom   konaní   a „...   aby   ste   postupovali   podľa   platných zákonov o súdnych pojednávaniach v SR“.

Ústavný súd vychádzajúc z obsahu podania ho posúdil ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Keďže sťažnosť sťažovateľky v predloženom znení nespĺňala náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný   súd   ju   listom   z   3. augusta   2004   vyzval,   aby   sťažnosť   doplnila   o   chýbajúce náležitosti v zmysle poučenia obsiahnutého v tejto výzve, najmä aby uviedla presný návrh rozhodnutia, vydania ktorého sa domáha, predložila kvalifikované splnomocnenie na jej zastupovanie v ústavnoprávnom konaní o jej sťažnosti a tiež aby preukázala, že pred tým, než podala   sťažnosť   ústavnému   súdu,   využila   možnosť   podať   sťažnosť   na   zbytočné prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších predpisov v spojení s § 6 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov.

Zároveň ju upozornil, že ak svoju sťažnosť v určenej lehote nedoplní, môže byť odmietnutá   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí. Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 6. augusta 2004, odpovedala podaním doručeným ústavnému súdu 11. augusta 2004.Okrem   iného   v   ňom   uviedla,   že   nemohla „...   vyčerpať   všetky   tzv.   opravné prostriedky,   keď   ani   ja   ani   môj   právny   zástupca   nemôžeme   žiadnou   formou   prinútiť príslušný okresný súd, aby vyhlásil riadne súdne pojednávanie po temer 2,5 ročnej pauze. (...)   Podľa   Vašich   rád   môžem   postupovať   vtedy,   ak   budem   mať   za   sebou   rozhodnutie okresného, krajského súdu a prípadne iné a pokiaľ nebudem spokojná, tak sa odvolám ďalej“.

V závere podania sťažovateľka žiada, aby jej ústavný súd bez prieťahov oznámil, či môže   okamžite   odstrániť   prieťahy   a   nariadiť   okresnému   súdu „...   splniť   si   svoju povinnosť, a to okamžite? Pokiaľ áno, tak to, prosím ihneď zariaďte. Pokiaľ nie, tak mi túto skutočnosť oznámte...“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, ktorých uplatnenie je viazané na splnenie viacerých náležitostí návrhu na začatie konania. Každý   návrh   na   začatie   konania   musí   spĺňať   aspoň   také   náležitosti,   ktoré   umožňujú ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde (§ 20 ods. 3).Ak ústavný súd primerane aplikujúc (§ 31a zákona o ústavnom súde) ustanovenia § 5 ods. 1 a § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa výzvu ústavného súdu a jeho pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté plne rešpektovať (obdobne III. ÚS 254/03).

Sťažovateľka   bola   v   označenej   výzve   ústavného   súdu   poučená   o   náležitostiach ustanovených   zákonom   o   ústavnom   súde   pre   návrh   na   začatie   konania   a   o   tom,   aké konkrétne nedostatky je v jej podaní z 1. júna 2004 potrebné v stanovenej lehote odstrániť, ako aj o možných dôsledkoch podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ak uvedené nedostatky   nebudú   odstránené.   Sťažovateľka   však   napriek   tomu   nedostatky   sťažnosti v súdom stanovenej lehote neodstránila, najmä v súlade s § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona   o   ústavnom   súde   neuviedla   návrh   rozhodnutia,   ktorého   sa   domáha   (petit), nepredložila dôkaz o splnení povinnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavom súde ani splnomocnenie   pre   advokáta   na   jej   zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože sťažnosť sťažovateľky v predloženej podobe ani po jej doplnení podaním z 8. augusta   2004   nespĺňa   náležitosti,   ktoré   pre   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sťažovateľka ju napriek výzve a podrobnému poučeniu nedoplnila, ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2004