znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 245/2013-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Lubyho,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti S., K., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové Zámky   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 Ro 113/2009), za účasti Okresného súdu Nové Zámky, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S., K.,   na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému   súdu   Nové   Zámky p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. S.,   K., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 500   €   (slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e   Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Nové Zámky j e   p o v i n n ý uhradiť S., K., trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. A. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára 2013   doručená   sťažnosť   S.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v   citáciách   aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejedanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky   (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp.   zn. 5 C 3/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 4 Ro 113/2009).

Sťažovateľka v sťažnosti najmä uvádza:«Dňa   15.   05.   2009   sťažovateľ   podal   na   Okresný   súd   Nové   Zámky   (ďalej len „Okresný   súd“   alebo   „súd“)   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   o   zaplatenie 3.101,05 Eur (93.421,87 Sk) s príslušenstvom. Predmetom žalobného návrhu bol nárok sťažovateľa   na uhradenie   nájomného a   záloh   za   služby spojené   s užívaním   bytu,   ktorý si uplatnil titulom nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným – L. M. Predmetný žalobný návrh bol Okresnému súdu doručený dňa 27. 05. 2009. Okresný súd Nové Zámky vydal dňa 13. 10. 2009 Platobný rozkaz, č. k. 4 Ro/113/2009-83, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 3.101,05 Eur (93.421,87 Sk) spolu s poplatkom z omeškania vo výške I promile/deň z istiny od 01. 01. 2009 do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške   442,24   Eur.   Žalovaný   podal   dna   02.   11.   2009   proti   Platobnému   rozkazu č. k. 4 Ro/113/2009 zo dňa 13. 10. 2009 odpor a navrhol, aby súd platobný rozkaz zrušil, vo veci nariadil pojednávanie a návrh žalobcu po vykonanom dokazovaní v celom rozsahu zamietol.

Prvé pojednávanie vo veci prebehlo dňa 03. 06. 2010, na ktorom pojednávaní súd poskytol   účastníkom   lehotu   do   30.   09.   2010   na   mimosúdne   vyriešenie   sporu   vzhľadom na potrebu prerokovania premlčaných pohľadávok sťažovateľa na VÚC N. Táto lehota bola na základe žiadosti sťažovateľa zo dňa 29. 09. 2010 predĺžená do 15. 10. 2010. Podaním zo dňa   13.   10.   2010,   súdu   doručeným   dňa   15.   10.   2010,   sťažovateľ   oznámil,   že trvá na pokračovaní   v   súdnom   konaní,   nakoľko   žalovaný   nesúhlasí   s   vysporiadaním   veci dohodou, a to ani napriek zníženiu žalovanej pohľadávky o premlčanú časť 1.961,40 Eur. Predmetným podaním sťažovateľ súčasne zobral svoj návrh čiastočne späť.

Dňa   26.   04.   2011   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito   za   účelom   doplnenia   dokazovania,   po   ktorom   mal   súd   nariadiť   znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetiky. Výzvou zo dňa 26. 04. 2011 Okresný súd vyzval sťažovateľa   na   predloženie   listinných   dokladov   a   na   zaplatenie   trov   znaleckého dokazovania.

Sťažovateľ podaním zo dňa 12. 05. 2011, súdu doručeným dňa 13. 05. 2011, zaslal súdu požadované listiny a vyjadril sa k priebehu pojednávania zo dňa 26. 04. 2011. Súd Uznesením č. k. 5 C 3/2010 zo dňa 25. 07. 2011 ustanovil znalca z odboru účtovníctva... Keďže od podania žalobného návrhu sa stali splatnými aj ďalšie platby nájomného a úhrad spojených s užívaním sporného bytu, sťažovateľ podaním zo dňa 29. 08. 2011 navrhol zmenu   návrhu   na   začatie   konania,   a   zároveň   podal   návrh   na   rozšírenie   predmetu znaleckého dokazovania.

Uznesením zo dňa 07. 09. 2011 okresný súd rozhodol tak, že zmenu petitu žalobného návrhu nepripúšťa. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 19. 09. 2011... listom zo dňa 16. 08. 2012, súdu doručeným 20. 08. 2012, podal sťažovateľ sťažnosť na postup súdu   predsedovi   okresného   súdu,   v   ktorej   poukázal   na   to,   že   od   začiatku   konania resp. od vykonania posledného procesného úkonu súdom uplynula neprimerane dlhá doba a preto žiada, aby súd urýchlene konal.

Predseda   okresného   súdu   listom   zo   dňa   23.   08.   2012,   zn.   Spr   1552/2012, sťažovateľovi doručeným dňa 31. 08. 2012, oznámil, že spis sa nachádza u znalkyni Ing. J. S. a nakoľko znalecký posudok nebol vypracovaný,   pričom je potrebný pre rozhodnutie vo veci,   bude   termín   ďalšieho   pojednávania   určený   až   po   vypracovaní   predmetného posudku.   Zároveň   uviedol,   že   znalkyňa   nevypracovala   znalecký   posudok   v stanovenej lehote, preto bola zo strany konajúcej sudkyne úpravou zo dňa 27. 04. 2012 a následne 10. 07.   2012 urgovaná na podanie posudku.   Zároveň uviedol,   že ak znalkyňa nedoručí posudok do konca mesiaca august 2012 bude jej uložené poriadkové opatrenie.

Sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   zo   dňa   20.   08.   2012   predseda   súdu   vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v konaní neboli zistené prieťahy.

Od 31. 08. 2012 až po súčasnosť, okresný súd nevykonal vo veci žiadny úkon.»

Podľa názoru sťažovateľky „predmetné občianskoprávne konanie, ktoré trvá od roku 2009,   nemožno   hodnotiť   ako   zložitú   vec.   Napriek   tomu   v   konaní   okresného   súdu sa prejavujú ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy, spočívajúce v málo plynulej, pomalej, nedostatočnej   a   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   napr.   pri   zabezpečovaní   dôkazov potrebných pre rozhodnutie veci – znaleckého posudku.“.

Sťažovateľka žiada o „finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- Eur, ktoré považuje za spravodlivé najmä vzhľadom k dĺžke trvania ujmy, ktorú utrpel v dôsledku porušenia jeho základného práva a vzhľadom na intenzitu, akou na neho táto nečinnosť súdu a jeho neefektívny postup doliehal“.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo S... upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. pod sp. zn. 5 C 3/2010 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Nové   Zámky   prikazuje,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3.   S.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   3.000,-   Eur   (slovom   tritisíc   eur),   ktoré je okresný súd povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. S. priznáva   trovy   konania/právneho   zastúpenia   275,94   Eur   (slovom dvestosedemdesiatpäť eur 94/100), ktoré je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. A. K. č... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu, ktorý v prípise sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 popísal doterajší priebeh namietaného konania a v nadväznosti na to v ňom okrem iného uviedol: „... napriek tomu, že v danom prípade došlo k určitým časovým posunom vo vybavení tejto veci, no stalo sa tak výlučne z objektívnych dôvodov s ohľadom na veľkú zaťaženosť súdu – na neustále sa zvyšujúci nápad vecí Po, C, Er, ich rozsiahlosť a právnu náročnosť pri nemeniacom sa počte sudcov, vyšších   súdnych   úradníkov   a asistentov   vybavujúcich   túto   agendu.   Z tohto   dôvodu, že nakoľko došlo k situácii, že niektoré úkony neboli vykonané bezodkladne, je nepochybné, že   konajúca   sudkyňa   mohla   postupovať   razantnejšie   vo   vzťahu   k znalkyni   a...   mohla pristúpiť k poriadkovému opatreniu alebo ustanoveniu druhého znalca, načo bola sudkyňa upozornená,   aby   sa   v budúcnosti   týchto   nedostatkov   vyvarovala.   Vzhľadom   na   vyššie uvedené považujem túto sťažnosť za čiastočne opodstatnenú, čo sa týka neprimeranej lehoty vypracovania znaleckého posudku.“

Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 245/2013-17 zo 7. mája 2013 prijal sťažnosť sťažovateľky   na   ďalšie   konanie   v rozsahu   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 1669/13 doručenom ústavnému súdu 11. júla 2013 oznámil, že netrvá   na tom, aby sa vo veci   konalo ústne pojednávanie, pričom   zároveň oznámil,   že nepovažuje za   potrebné doplniť   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu k sťažnosti z 5. apríla 2013.

Ústavný súd 24. júla 2013 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 1669/13 z 5. apríla 2013 a zo 4. júla 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu 2. augusta 2013 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu nevyužila.

Vzhľadom   na oznámenia právnej   zástupkyne sťažovateľky   a predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 3/2010 a z písomných vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa   27.   mája   2009   sťažovateľka   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie platobného   rozkazu   na zaplatenie   peňažného   plnenia   s príslušenstvom   z   titulu   nájomnej zmluvy, ktorému bola pridelená sp. zn. 4 Ro 113/2009.

Okresný   súd   platobným   rozkazom   č.   k.   4   Ro   113/2009-83   z 13.   októbra   2009 zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 101,05 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Keďže odporca podal proti platobnému rozkazu odpor, vec bola 8. januára 2010 prevedená do registra „C“ a bola jej pridelená nová sp. zn. 5 C 3/2010.

Dňa   29.   januára   2010   doručoval   okresný   súd   odpor   na   vyjadrenie   sťažovateľke a následne nariadil pojednávanie na 3. jún 2010; toto pojednávanie bolo odročené na návrh účastníkov konania, ktorí vyhlásili, že sa pokúsia o mimosúdne vyriešenie sporu, pričom im bola poskytnutá lehota do 30. septembra 2010.

Dňa 15. októbra 2010 sťažovateľka doručila okresnému súdu čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo následne doručované 25. októbra 2010 odporcovi na vyjadrenie. Dňa 26. apríla 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito na zabezpečenie originálu nájomnej zmluvy a dokladu o zaslaní vyúčtovania pre odporcu. Účastníci   konania   boli   zároveň   zaviazaní   zložiť   na   trovy   znaleckého   dokazovania preddavok v sume každý po 150 €.

Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   5   C   3/2010   z 25.   júla   2011   nariadil   znalecké dokazovanie znalcom z odboru účtovníctva.

Sťažovateľka   31.   augusta   2011   doručila   okresnému   súdu   návrh   na   zmenu   petitu žaloby, ako aj rozšírenie predmetu znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením sp. zn. 5 C 3/2010 zo 7. septembra 2011 nepripustil zmenu petitu žaloby.

Dňa   19.   októbra   2011   bol   spisový   materiál   odoslaný   znalcovi,   ktorý   ho   prevzal 7. decembra 2011.

Okresný   súd   18.   apríla   2012,   11.   júna   2012   a 8.   októbra   2012   urgoval   znalca na predloženie znaleckého posudku vo veci.

Dňa   19.   novembra   2012   požiadal   znalec   o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie znaleckého   posudku;   okresný   súd   žiadosti   znalca   vyhovel   a   určil   mu   novú   lehotu na vypracovanie (do 15. januára 2013).

Znalecký   posudok   nebol   vypracovaný   ani   po   uplynutí   (novej)   predĺženej   lehoty, okresný súd preto 1. marca 2013 vyzval znalca na oznámenie okolností, ktoré mu bránia v jeho   vypracovaní.   Znalec   v reakcii   na   výzvu   okresného   súdu   oznámil,   že   vzhľadom na mimoriadnu   pracovnú   vyťaženosť   nedokázal   vypracovať   znalecký   posudok   a „žiada o odklad termínu“.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v   ňom   súd   i   bez   ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná   povinnosť   pre   sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   a   ods.   4   OSP,   podľa   ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   zložitosť   preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   konštatuje, že predmetom   namietaného   konania   je   rozhodovanie   o žalobe   sťažovateľky,   ktorou sa domáha   zaplatenia   peňažnej   pohľadávky   s príslušenstvom   z   titulu   nájomnej   zmluvy. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. 5 C 3/2010 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť predmetnej veci. Na tomto základe ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   právnou   ani   skutkovou   zložitosťou   veci   nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2.   Pri   hodnotení   doterajšieho   priebehu   namietaného konania z   hľadiska   ďalšieho štandardne   uplatňovaného   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   tohto konania,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 5 C 3/2010 k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné   prieťahy   v   konaní   môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   5   C   3/2010   vyplýva,   že   postup   okresného   súdu   bol od začatia súdneho konania až do nariadenia znaleckého dokazovania v zásade plynulý, avšak obdobie od doručenia súdneho spisu znalcovi (7. december 2011) až do rozhodovania ústavného súdu je poznamenaný neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Napriek tomu, že okresný súd znalca štyrikrát urgoval vo veci vypracovania znaleckého posudku   a raz   mu predĺžil   lehotu   na   jeho vypracovanie,   nemožno   hodnotiť jeho postup ako efektívny, pretože vo vzťahu k znalcovi nevyužil poriadkové ani iné procesné opatrenia, ktoré   má v súlade   s platnou   právnou   úpravou k dispozícii.   Keďže ani po   dvoch   rokoch od nariadenia   znaleckého   dokazovania   nebol   znalecký   posudok   predložený   okresnému súdu, ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nedôslednou činnosťou okresného súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovania ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 3/2010 bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo   spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, „ktoré   považuje   za   spravodlivé   najmä   vzhľadom   k   dĺžke   trvania   ujmy,   ktorú   utrpel v dôsledku   porušenia   jeho   základného   práva   a   vzhľadom   na   intenzitu,   akou   na   neho táto nečinnosť súdu a jeho neefektívny postup doliehal“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru, že len vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených práv neprestavuje pre ňu dostatočné zadosťučinenie.   Ústavný   súd   preto,   zohľadňujúc   doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania a dĺžku   obdobia,   v ktorom   okresný   súd   konal   neefektívne   a nedôsledne,   rozhodol, že priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   1   500   €   bude   v   posudzovanej   veci primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   v   zmysle   citovaného   znenia   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním JUDr. A. K. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za prvý polrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a   to   za   každý   úkon   po   130,16   €,   čo   predstavuje   sumu   260,32   €,   pričom po pripočítaní   režijného   paušálu   dvakrát   po   7,81   €   (§   16   ods.   3   vyhlášky)   predstavuje celková suma trov konania 275,94 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013