znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 245/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   B.,   M.   B.,   maloletého   J.   B.,   (...),   zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou Ing. M. B., a maloletej K. B., (...), zastúpenej zákonnou zástupkyňou   -   matkou   Ing.   M.   B.,   všetci   bytom   B.,   právne   zastúpených   advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   vo   veci vedenej pod sp. zn. 8 C 17/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. B., M. B., maloletého J. B. a maloletej K. B. odmieta z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. J. B., M. B., maloletého J. B., (...), zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou Ing. M. B., a maloletej K. B., (...), zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou   -   Ing.   M.   B.,   všetci   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   právne   zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného súdu   Bratislava III   (ďalej len „okresný súd“)   vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 17/2006.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovatelia   ako   navrhovatelia v 1. až 4. rade   podali   12.   septembra 2006   okresnému   súdu   návrh   na určenie neplatnosti dobrovoľnej   dražby   a súčasne   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   proti   odporcom v 1. až 3. rade. Okresný súd rozhodol o predbežnom opatrení 14. mája 2007 až po podaní sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   tak,   že   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia bol zamietnutý,   pričom „spis   sa   nachádzal   niekoľko   mesiacov   u vyššieho   súdneho úradníka“.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „Sťažovatelia podali prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne dňa 27. 06. 2007, listom zn. 136/2007/Šu predsedníčke Krajského súdu v Bratislave   žiadosť   o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   s tým,   že   namietali   postup podpredsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   III   nakoľko   odpoveď   na   sťažnosť   bola doručovaná a doručená po 30 dňovej zákonnej lehote na vybavenie sťažnosti, účastníkovi konania neboli uznané zjavné prieťahy v súdnom konaní, ako aj z dôvodu, že sťažnosť bola zdôvodnená neštandardným spôsobom (v prílohe vyjadrenia sudkyne voči ktorej nečinnosti sťažnosť smerovala, pričom táto už 06. 06. 2007 uvádza poslednú úpravu, ktorú vykonala až následne, táto úprava do 26. 06. 2007 nebola realizovaná).

Podpredseda Krajského súdu listom zo dňa 24. 07. 2007, Spr. 2209/07, ktorý bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľov dňa 10. 08. 2007 konštatoval opodstatnenosť podanej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, pričom uviedol, že je zrejmé, že konanie vedené pod sp. zn. 8 C 17/06 bolo poznačené zbytočnými prieťahmi, postup súdu bol nesprávny a sťažnosť vybavená neúplne z hľadiska jej dôvodnosti.

Spis Okresného súdu Bratislava III bol dňa 11. 07. 2007 predložený Krajskému súdu v Bratislave   na   rozhodnutie   o odvolaní   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   III, ktorým   súd   zamietol   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia.   Konštatujem, že do dnešného dňa nebolo o odvolaní na súde druhého stupňa rozhodnuté.“

Z príloh   k   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   podali   prostredníctvom   právnej zástupkyne   11. mája 2007   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi č. Spr. 2117/2007 zo 6. júna 2007 uviedla, že „zákonná sudkyňa vo veci priebežne koná, nezistila som prieťahy v uvedenom konaní“. Sťažovatelia podali následne 27. júna 2007 predsedníčke Krajského súdu v Bratislave (ďalej len   „krajský   súd“)   žiadosť   o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní. Podpredseda   krajského   súdu   v odpovedi   č.   Spr. 2209/07   z   24. júla 2007   uviedol: „Vzhľadom na zistené skutočnosti konštatujem opodstatnenosť Vašej žiadosti o prešetrenie vybavenia   sťažnosti...   Predmetnú   vec   budem   sledovať   z hľadiska   jej   plynulosti a bezprieťahovosti až do jej právoplatného skončenia.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby vo veci ich sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Základné právo Ing. J. B., (...), bytom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod č. 8 C 17/2006 porušené bolo.

Základné právo M. B., (...), bytom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod č. 8 C 17/2006 porušené bolo. Základné právo J. B., (...), bytom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod č. 8 C 17/2006 porušené bolo. Základné právo K. B., (...), bytom B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu v Bratislave III v konaní vedenom pod č. 8 C 17/2006 porušené bolo. Ing. J. B., (...), bytom B., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- Sk (slovom   pätnásťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný zaplatiť sťažovateľovi v 1. rade v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. M. B., (...), bytom B., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- Sk (slovom pätnásťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   zaplatiť sťažovateľovi v 2. rade v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. J. B., (...), bytom B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- Sk (slovom pätnásťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   zaplatiť sťažovateľovi v 3. rade v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. K. B., (...), bytom B., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- Sk (slovom pätnásťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   zaplatiť sťažovateľovi v 4. rade v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresnému   súdu   v   Bratislave   III   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   17/2006 sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho   zástupcu   sťažovateľov,   názov   účtu:   JUDr.   D.   Š.,   č.   ú.   (...),   kód   banky   (...), vedeného v (...), vo výške á 3.200,- Sk za každý úkon právnej služby (prevzatie veci, podanie sťažnosti,   účasť   na   pojednávaní),   súdne   trovy,   a to všetko   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   možné   považovať   takú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov vychádzal ústavný súd zo svojej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd   poskytuje   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   podaná   v čase,   keď k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte môže trvať (m. m. II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07). Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02).

Zo   sťažnosti   sťažovateľov   a   z   príloh   zjavne   vyplýva,   že   v   čase   jej   doručenia ústavnému   súdu   (10. septembra 2007)   sa   vec   nachádzala   na   krajskom   súde   v   dôsledku podania odvolania, a to od 11. júla 2007. Sťažovatelia namietali zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu   okresný   súd   už nemohol   žiadnym   ústavne relevantným spôsobom   ovplyvňovať priebeh   namietaného   konania,   ani   spôsobovať   prieťahy   v   ňom.   Sťažnosť   sťažovateľov bolo preto   potrebné   odmietnuť   ako   zjavne   neopodstatnenú   (m. m.   IV. ÚS 219/03, IV. ÚS 79/07) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľov (napr. priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2007