znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 244/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010 predbežne prerokoval   sťažnosť   I. B.,   B., zastúpenej advokátom   JUDr.   S. J., B.,   ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej   polície,   odboru   justičnej   polície,   2. oddelenia   ekonomickej   kriminality Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM, postupom Okresnej   prokuratúry   Bratislava I   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   1 Pv 958/05,   postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kpt 5/10, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci sp. zn. IV/6 GPt 162/09, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2010 doručená   sťažnosť   I.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojich základných   práv   podľa   čl. 20,   čl. 46   a   čl. 48   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   odboru   justičnej polície, 2. oddelenia ekonomickej kriminality Bratislava I (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) vo   veci   vedenej   pod   sp. zn.   ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM,   postupom   Okresnej prokuratúry   Bratislava I   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 1 Pv 958/05, postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kpt 5/10, ako aj postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 162/09.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   okresného   riaditeľstva   bolo   trestné   stíhanie vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 a 5 písm. c) Trestného zákona postupom podľa   § 215   ods. 1   Trestného   poriadku   (začaté   na   základe   trestného   oznámenia sťažovateľky)   zastavené, „lebo   je   nepochybné,   že   sa   nestal   skutok,   pre   ktorý   sa   vedie trestné stíhanie“. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť namietajúc, že „orgány činné v trestnom konaní nedostatočne preverovali skutočnosti týkajúce sa osoby, u ktorej vzniklo podozrenie, že by mohla byť páchateľkou uvedeného trestného činu. Taktiež OČTK   nevzali   pri   svojom   rozhodovaní   do   úvahy   protirečiace   výpovede   jednotlivých svedkov I. S., M. Š., ako ani sa bližšie nezaoberali sumou, o ktorej mala mať vedomosť svedkyňa S., napríklad, či táto suma bola v eurách, ako je to uvedené, alebo v inej mene. Taktiež   sťažovateľka   namieta   nesprávne   uvedenú   výšku   sumy,   ktorá   bola   z jej   bytu odcudzená,   nakoľko   OČTK   aj   v tomto   pochybili.   V skutočnosti   ide   o sumu   vo   výške 5.000.000,- Sk a nie 1 980.000,- Sk ako uvádzajú OČTK vo svojich rozhodnutiach.“. Okresná   prokuratúra   rozhodla   o sťažnosti   sťažovateľky   uznesením   z 3.   novembra 2009   tak,   že   ju   zamietla   ako   nedôvodnú.   Keďže   sťažovateľka   so   zamietnutím   svojej sťažnosti   nesúhlasila,   obrátila   sa   18.   decembra   2009 „so   žiadosťou   o zrušenie právoplatného   rozhodnutia   vyšetrovateľa   sp. zn.   ČVS: OR–1160/2-OVK-B1-SM a právoplatného rozhodnutia prokurátora sp. zn. 1 Pv 958/05 na Generálnu prokuratúru SR.   Prokurátorka   Generálnej   prokuratúry   SR   upovedomením   zo   dňa   30. 12. 2009 vyhodnotila   žiadosť   sťažovateľky   ako   podnet   podľa   § 31   ods. 1   zák.   č. 153/0001   Z. z. (správne má byť zákon č. 153/2001 Z. z., pozn.) o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia policajta a prokurátora vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod   sp. zn.   1 Pv 958/05   a z toho   dôvodu   podnet   postúpila   na   vybavenie Krajskej prokuratúre v Bratislave.

Krajská prokuratúra o veci rozhodla dňa 14. 01. 2010 vybavením sťažnosti tak, že vyšetrovanie   vykonané   v danej   veci   považuje   za   dostatočné   pre   vydanie   rozhodnutia, pričom vyšetrovateľ PZ v danom prípade postupoval v súlade so zákonom.“.

Okresné riaditeľstvo,   okresná   prokuratúra, ako aj krajská   prokuratúra vychádzajú vo svojich rozhodnutiach v prevažnej miere zo znaleckého posudku, podľa ktorého v čase, keď   malo   dôjsť   k spáchaniu   trestného   činu,   mala   mať   sťažovateľka „hrubo   narušenú a prakticky vymiznutú rozpoznávaciu, ako aj ovládaciu schopnosť“.

Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že   nepopiera, „že   trpí   chorobou   sclerosis   multiplex, avšak nie je pravdou, že by choroba mala takýto vplyv na jej psychiku a ani rozumové schopnosti v čase spáchania skutku. V tejto súvislosti ďalej poukazujem na tú skutočnosť, že sťažovateľka   nebola   pozbavená   spôsobilosti   na   právne   úkony   a   okrem   motorických problémov   sa   táto   choroba   nepodpísala   na   jej   duševnom   zdraví   spôsobom   uvádzaným v znaleckom posudku.

Sťažovateľka je schopná plne chápať a porozumieť skutočnosti, je úplne sebestačná, čo potvrdzuje   aj fakt,   že vo   svojom   byte   žije   sama,   pričom   výpomoc potrebuje   len pri upratovaní, nakoľko choroba postihla najmä jej pohybové ústrojenstvo.

OČTK taktiež svoje rozhodnutie odôvodnili v zásade len s poukazom na uvedený znalecký   posudok   ako   relevantnú   skutočnosť   s   tým,   že   z   týchto   dôvodov   nie   je   možné hodnotiť výpovede sťažovateľky ako vierohodné. Dovoľujem si poznamenať, že povinnosťou OČTK je zaoberať sa prešetrovaním skutočností naznačujúcich, že bol spáchaný trestný čin a nie duševným stavom sťažovateľky.

Taktiež postup Generálnej prokuratúry SR, kedy Generálna prokuratúra nerozhodla o podnete sťažovateľky meritórnym rozhodnutím, ale vec postúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre,   a   to   aj   napriek   označeniu   podnetu   ako   žiadosti   o   zrušenie   právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, pre ktoré je príslušná práve Generálna prokuratúra, nie je možné považovať za správny a v súlade so zákonom.

Sťažovateľka   pritom   v   trestnom   konaní   vo   svojich   podaniach   poukazovala na skutočnosti   zásadného   charakteru,   ktoré   odôvodňovali   potrebu   ďalšieho   postupu v trestnom konaní pre trestný čin krádeže. Aj napriek značnej snahe sťažovateľky, orgány príslušné pre rozhodnutie vo veci sa uvádzanými skutočnosťami vôbec nezaoberali, pričom ani z odôvodnení rozhodnutí vydaných v tomto konaní jasne nevyplýva, z akých dôvodov boli skutočnosti uvádzané sťažovateľkou vyhodnotené ako nepodstatné.

Z uvedených dôvodov si preto dovoľujem vyjadriť svoje presvedčenie,   že orgány príslušné   pre   konanie   v   tejto   veci   nerešpektovali   základné   zásady   vedenia   trestného konania, čím zároveň zasiahli do práv sťažovateľky garantovaných tak Ústavou SR, ako aj Európskym dohovorom tak, ako je uvedené v úvode tejto sťažnosti.“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka ozrejmuje, čo považuje za zásah do svojich označených   práv,   poukazujúc   pritom   na   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva a judikatúru ústavného súdu.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:

„- právo na ochranu vlastníctva podľa článku 20 Ústavy SR v spojení s článkom 1 Protokolu 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

- právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a na inom orgáne SR podľa článku 46 Ústavy SR, právo na riadne prerokovanie veci v zmysle článku 48 Ústavy SR v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru boli porušené postupom Generálnej prokuratúry   SR,   Krajskej   prokuratúry   v   Bratislave,   Okresnej   prokuratúry   Bratislava I a Okresného   riaditeľstva   policajného   zboru   Bratislava I,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej polície v trestnom konaní vedenom OR PZ Bratislava I pod sp. zn. ORP-1160/2-OVK-B1- 2005-SM,   ako   aj   v   súvisiacich   konaniach   o   riadnych   a   mimoriadnych   opravných prostriedkoch   proti   rozhodnutiu   o   zastavení   trestného   stíhania   vedených   Okresnou prokuratúrou Bratislava I pod sp. zn. 1 Pv 958/05, Krajskou prokuratúrou v Bratislave pod sp. zn. 1 Kpt 5/10 a Generálnou prokuratúrou pod sp. zn. IV/6 GPt 162/09.

Ústavný   súd   zrušuje   uznesenie   Okresného   riaditeľstva   PZ   v   Bratislave   I,   Úrad justičnej a kriminálnej polície – odbor justičnej polície, ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005- SM o zastavení trestného stíhania zo dňa 28. 09. 2009, ako aj právoplatné rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. 1 Pv 958/05 o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného   riaditeľstva   PZ   Bratislava I,   úrad   justičnej   a   kriminálnej   polície   –   odbor justičnej polície ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM o zastavení trestného stíhania zo dňa 28. 09. 2009 a vybavenie podnetu Krajskou prokuratúrou Bratislava poškodenej I. B. zo dňa 18. 12. 2009 sp. zn. 1 Kpt 5/10.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   riaditeľstvu   PZ   v   Bratislave   I,   Úrad   justičnej a kriminálnej polície – odbor justičnej polície aby ďalej pokračovalo v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM na základe oznámenia sťažovateľky o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a vykonalo všetky úkony trestného   konania,   ktoré   budú   viesť   k   spoľahlivému   zisteniu   páchateľa   trestného   činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.“

Sťažovateľka zároveň požaduje, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie od   každého   porušovateľa   jej   práv „v   sume   2.500,-   €   (slovom   tridsaťtisíc   eur)“,   ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 a čl. 48 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM,   postupom   okresnej   prokuratúry   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 1 Pv 958/05, postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kpt 5/10, ako aj postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 162/09.

1.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   podľa   čl. 46   a   čl. 48   ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstva   v   konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1160/2-OVK–B1-2005-SM

Sťažovateľka v návrhu na rozhodnutie vo veci samej neuviedla, porušenie ktorých odsekov čl. 46 a čl. 48 ústavy namieta. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu sťažnosti, najmä zo znenia jej petitu, ustálil, že mala zrejme na mysli čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, keďže   uviedla,   že   ide   o základné   právo   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   spôsobom svojho   práva   na   inom   orgáne   Slovenskej   republiky   a   základné   právo „na   riadne prerokovanie veci“.

Podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   svojich   práv   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   v prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc   zaoberať   sa   namietaným   porušením   základného   práva   alebo   slobody za predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu   k základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   namieta,   a   ktorý   jej umožňuje odstrániť ten stav, ktorý považuje za porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

V danom prípade bola sťažovateľka oprávnená podať proti rozhodnutiu okresného riaditeľstva vo veci sp. zn. ČVS: ORP-1360/OEK-B2-2009-TS z 20. augusta 2009 [ktorým bolo postupom podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie vedené vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 a 5 písm. c) Trestného zákona začaté na základe jej trestného oznámenia] a jeho namietanému postupu v predmetnej veci sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku, čo aj 5. októbra 2009 urobila, pričom o tejto   sťažnosti   rozhodla   okresná   prokuratúra   tak,   že   ju   podľa   § 193   ods. 1   písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Z uvedeného vyplýva, že námietka porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46   ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom okresného   riaditeľstva   v označenej   veci   v podobe   sťažnosti   smerujúcej   proti   jeho rozhodnutiu sp. zn.   ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM   z 20.   augusta   2009 bola predmetom   posudzovania   a nadväzného   rozhodnutia   okresnej   prokuratúry sp. zn. 1 Pv 958/05 z 3. novembra 2009.

V rámci tejto procedúry okresná prokuratúra ako orgán príslušný na rozhodovanie o sťažnosti   preskúmala   namietaný   postup   okresného   riaditeľstva   vo   veci sp. zn. ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM a svoj   právny   názor   vyjadrila   v uznesení z 3. novembra 2009.

Ústavný   súd   konštatuje, že vzhľadom   na princíp   subsidiarity   zakotvený   v čl. 127 ods. 1   ústavy   nemohol   preskúmavať   postup   okresného   riaditeľstva,   preto v   tejto   časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) z dôvodu neprípustnosti.

2.   K   namietanému   porušeniu   základných   práv   podľa   čl. 46   a   čl. 48   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 958/05

Sťažovateľka   podaním   z 18.   decembra   2009   adresovaným   generálnej   prokuratúre okrem   iného   požadovala,   odvolávajúc   sa   na   § 363   Trestného   poriadku,   zrušenie právoplatného   rozhodnutia   okresného   riaditeľstva   sp. zn.   ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM z 20. augusta 2009, ako aj rozhodnutia okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 958/05 z 3. novembra 2009.

Generálna prokuratúra posúdila označené podanie sťažovateľky podľa jeho obsahu (§ 62 ods. 1 Trestného poriadku) ako podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) na preskúmanie zákonnosti postupu   policajta   a prokurátora   vo   veci   vedenej   okresnou   prokuratúrou   pod   sp. zn. 1 Pv 958/05 a z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti ho postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o prokuratúre ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej považuje podnet podľa zákona o prokuratúre za právny prostriedok, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, porušenie ktorých sťažovateľka namieta touto sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Na základe podania sťažovateľky z 18. decembra 2009, kvalifikovaného generálnou prokuratúrou ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, preskúmala rozhodnutie okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 958/05 z 3. novembra 2009, ako aj jej namietaný postup v tejto veci krajská prokuratúra a o výsledku vybavenia podnetu sťažovateľku informovala prípisom sp. zn. 1 Kpt 5/10 zo 14. januára 2010.

Z   toho   vyplýva,   že   sťažovateľka   mala   v proti   namietanému   postupu   okresnej prokuratúry k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv (ktorý aj využila), o ktorom bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra.

Vzhľadom na to, že namietaný postup okresnej prokuratúry bol v okolnostiach danej veci preskúmaný krajskou prokuratúrou, ústavný súd s poukazom na už spomínaný princíp subsidiarity sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresnej prokuratúry odmietol taktiež ako neprípustnú.

3. K   namietanému   porušeniu   základných   práv   podľa   čl. 46   a   čl. 48   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod   sp. zn.   1 Kpt 5/10,   ako   aj   postupom   generálnej   prokuratúry   vo   veci   sp. zn. IV/6/GPt 162/09

Sťažovateľka namieta tiež postup krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kpt 5/10, v ktorej potom, ako jej generálna prokuratúra postúpila podnet sťažovateľky z 18. decembra 2009 (označený sťažovateľkou ako návrh podľa § 363 Trestného poriadku na zrušenie právoplatného rozhodnutia okresného riaditeľstva sp. zn. ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM z 20. augusta 2009, ako aj rozhodnutia okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 958/05   z 3.   novembra   2009,   avšak   generálnou   prokuratúrou   posúdený   ako   podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre), dospela po preskúmaní súvisiaceho spisového materiálu   týkajúceho   sa   označených   konaní   k záveru, „že   tak   postup   vyšetrovateľa   PZ ÚJaKP   OR   PZ   Bratislava I   podľa   § 215   písm. a)   Tr.   por.,   ako   i postup   dozorového prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. v tejto veci   bol   opodstatnený   a v súlade   so   zákonom“. Krajská   prokuratúra   teda   podnetu sťažovateľky nevyhovela.

Napokon   sťažovateľka   namieta   aj   postup   generálnej   prokuratúry   vo   veci   sp. zn. IV/6 GPt 162/09,   v ktorej   generálna   prokuratúra   upovedomením   z 30.   decembra   2009 oznámila jej právnemu zástupcovi, že:

«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bolo dňa 23. 12. 2009 doručené Vaše podanie   zo   dňa   18. 12. 2009   vypracované   za   I.   B.   označené   ako   „žiadosť   o zrušenie právoplatného   rozhodnutia   vyšetrovateľa   sp. zn.   ČVS:   ORP-1160/2-OVK-B1-SM a právoplatného rozhodnutia prokurátora sp. zn. 1 Pv 958/05“, ktoré som podľa obsahu vyhodnotila ako podnet podľa § 31 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia policajta a prokurátora vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre Bratislava I pod sp. zn. 1 Pv 958/05.

Podnet som z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti postúpila na vybavenie Krajskej prokuratúre Bratislava.»

Zmyslom   a   účelom   princípu   už   spomínaného   princípu   subsidiarity   právomoci ústavného súdu je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených   kompetencií.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio, inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   kompetencia   ktorého   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na inštitút opakovaného podnetu podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre.   Podávateľ   podnetu   môže   podľa   označeného ustanovenia   zákona   o prokuratúre   žiadať   o preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci   vybaví   nadriadený   prokurátor   uvedený   v odseku 1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Z dosiaľ uvedeného už vyplýva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd   pred   ústavným   súdom (napr. I. ÚS 256/05). Ústavný súd považuje podľa svojej ustálenej judikatúry aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnila sťažovateľka vo svojej sťažnosti (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 384/08).

Opakovaný podnet zakladá povinnosť nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Súčasťou štandardnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, že vynechanie inštitútu   opakovaného   podnetu   ako   prostriedku   nápravy   uplatňovaného   v rámci   sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   orgánu   činného   v prípravnom   konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 166/2010).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   zákon   o prokuratúre   poskytoval   sťažovateľke vo vzťahu   k   namietanému   postupu   krajskej   prokuratúry   a generálnej   prokuratúry prostriedok   nápravy   –   opakovaný   podnet   (podľa   § 34   zákona   o prokuratúre), prostredníctvom ktorého sa mohla domáhať preskúmania zákonnosti napadnutých postupov v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu aj vzhľadom na právomoc generálneho prokurátora Slovenskej republiky záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek namietanému postupu krajskej prokuratúry, ak by na základe opakovaného podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že označený prípis krajskej prokuratúry, príp. postup, ktorý mu predchádzal, bol v rozpore so zákonom.

Zo   sťažnosti   však   vyplýva,   že   sťažovateľka   v okolnostiach   danej   veci   nepodala opakovaný   podnet   podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre,   teda   nevyužila   právny prostriedok, ktorý jej zákon o prokuratúre na ochranu jej základných práv účinne poskytoval (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   prípustnosti   sťažnosti,   teda   pri   skúmaní,   či v konkrétnom   prípade   boli   vyčerpané   všetky   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne prostriedky,   ktoré   zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných predpisov, sa musí vysporiadať aj s tým, či príslušný opravný prostriedok môže podať sám sťažovateľ a či s podaním takéhoto opravného prostriedku sú bezprostredne spojené určité konkrétne právne dôsledky, ktoré sa môžu pozitívne prejaviť v právnej sfére sťažovateľa. V prípade opakovaného podnetu   podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   možno   na   obe nastolené otázky odpovedať kladne.

Sťažovateľka nie je oprávnená vyberať si orgán verejnej moci, ktorý má poskytnúť ochranu namietanému porušeniu jej práv. Až po vyčerpaní inštitútu opakovaného podnetu by prípadne mohla vzniknúť, ak by boli splnené aj ostatné ústavné a zákonné predpoklady, právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Pretože   sťažovateľka   nevyužila   vo   vzťahu   k namietaným   postupom   právny prostriedok   nápravy   (opakovaný   podnet),   ktorý   jej   zákon   o prokuratúre   na   ochranu   jej základných práv účinne poskytoval, pričom z obsahu sťažnosti a ani jej príloh nevyplýva, že by   k nesplneniu   podmienky   ustanovenej   v   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   došlo zo strany   sťažovateľky   z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa, bola   jej   sťažnosť   pri predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   aj   v tejto   časti odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Nad rámec tejto časti odôvodnenia treba poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 34 zákona o prokuratúre sa týkajú všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných orgánov verejnej moci, ktoré sú pri výkone svojich právomocí povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

4. K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 20   ústavy   a čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   okresného   riaditeľstva   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-1160/2-OVK-B1-2005-SM, postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 958/05, postupom krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kpt 5/10, ako aj postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/6 GPt 162/09

Pokiaľ   ide   o tú   časť   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   namietanému   porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ústavy a práva čl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd považuje za potrebné v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou uviesť, že orgán   verejnej   moci   zásadne   nemôže   byť   sekundárnym   porušovateľom   práv   hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že jeho postupom boli súčasne porušené ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. z čl. 6 ods. 1 dohovoru. V okolnostiach danej veci uvedené znamená, že z tohto dôvodu nie je žiadna vecná súvislosť medzi napadnutými postupmi a sťažovateľkou označenými právami. Preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky   v uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010