znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 244/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   H.,   t.   č.   v Ústave   na   výkon   väzby   Košice,   vo   veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 31 T 207/08 a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 3 Tpo 30/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. júla 2009 doručené podanie A. H., t. č. v Ústave na výkon väzby Košice (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   slobodu   a bezpečnosť podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní   vedenom   Okresným   súdom   Prešov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 31 T 207/08 a Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 30/08.

Sťažovateľ uviedol, že v tejto veci podal ústavnému súdu 26. januára 2009 sťažnosť, ktorou žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 0tp 82/06   a krajským   súdom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Tpo   30/08,   aby   zrušil uznesenie krajského súdu   z 18.   novembra   2008 a prikázal krajskému   súdu   prepustiť ho z väzby na slobodu. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že jeho väzba v období od 25. júna 2007 do 21. septembra 2007 bola nezákonná.

V odôvodnení sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania, sťažovateľ uviedol, že 27. mája 2009 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu z dôvodu, že jeho väzba v období od   25.   júna   2007   do   21.   septembra   2007   bola   nezákonná   a protiústavná,   pretože   sa nezakladala   na   právoplatnom   súdnom   rozhodnutí.   Sťažovateľ   svoj   názor   opiera o rozhodnutia   ústavného súdu   sp.   zn. III.   ÚS   209/06   a sp.   zn. I.   ÚS   187/07,   v ktorých ústavný súd vyslovil právny názor, že samotné podanie obžaloby nie je dostatočným titulom pre ďalšie trvanie väzby obvineného, a preto príslušný súd musí rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby najneskôr do uplynutia základnej šesťmesačnej lehoty väzby v prípravnom konaní, resp. do uplynutia termínu posledného predĺženia lehoty väzby v prípravnom konaní.

Okresný   súd   rozhodol   na   verejnom   zasadnutí   24.   júna   2009   tak,   že   žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietol.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada ústavný súd „o urýchlenie vydania nálezu, ktorým by vyslovil porušenie označovaných práv podľa ústavy a dohovoru v konaní Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 31 T 207/08 a Krajským súdom Prešov pod sp. zn. 3 Tpo 30/08“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd oboznámil s obsahom spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 81/09 a zistil, že predmetom tohto konania bolo namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 3 Tpo 30/08, v ktorom sťažovateľ žiadal o zrušenie uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 30/08 z 18. novembra 2008.   Ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   uznesením   z 12.   februára   2009   ako   zjavne neopodstatnenú.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa doručené 4. marca 2009.  

Z obsahu súčasne posudzovanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie tých   istých   práv,   ale   v inom   konaní   pred   okresným   súdom   (vedenom   pod   sp.   zn. 31 T 207/08, hoci v úvode sťažnosti označil konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 0 Tp 82/06) a iným rozhodnutím, a to uznesením z 24. júna 2009, hoci z presne rovnakých dôvodov, ako v predošlej sťažnosti. Ústavný súd preto posúdil, že nejde v celom rozsahu o totožné sťažnosti.

O rovnakú vec ide iba v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom krajským   súdom   pod   sp.   zn.   3   Tpo   30/08,   ktorého   predmetom   bolo   rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0tp 82/06 z 2. septembra 2008.   Vzhľadom   na   to,   že   o tejto   veci   už   ústavný   súd   rozhodol   uznesením   č.   k. II. ÚS 81/09-13   z 12.   februára   2009,   ústavný   súd   sťažnosť   v   tejto   časti   odmietol   ako neprípustnú [§ 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Ústavný súd ďalej zistil, že o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 24. júna 2009, ktorú sťažovateľ zahlásil do zápisnice na hlavnom pojednávaní,   nebolo ešte   rozhodnuté,   konanie   o žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   nie   je   teda právoplatne skončené. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ sa ochrany   svojich   práv,   ktorých   porušenie   namieta   rozhodnutím   okresného   súdu,   môže domáhať v konaní pred iným súdom (v konaní o sťažnosti pred krajským súdom). Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009