znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 244/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly   a boja   proti   korupcii   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS a postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. MF/11760/2008-244 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2008 doručená sťažnosť JUDr. K. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti   korupcii   (ďalej   len   „úrad   vlády“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS   a postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo financií“) v konaní vedenom pod sp. zn. MF/11760/2008-244.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 8. februára 2008 bolo ministerstvu financií doručené podanie sťažovateľa označené ako „podanie 13 sťažností proti nesprávnej činnosti orgánu verejnej správy v 13 začatých konaniach o vrátení 13 preplatkov dane podľa ust. § 63 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., v spojení s ust. § 10 ods. 8 zákona č. 145/1995 Z. z.“.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že listom z 22. februára 2008 č. k. MF/11760/2008-244 mu ministerstvo   financií   vrátilo   toto   podanie,   preto „podal   žiadosť   zo   dňa   14. 3. 2008 o kontrolu   nesprávneho   postupu   pri prijímaní,   evidovaní   a   vybavovaní   sťažnosti č. j. MF/11760/2008-244 zo dňa 22. 2. 2008 na Úrad vlády SR, Sekcia kontroly a boja proti korupcii.

Úrad   vlády   SR   oznámením   o   postúpení   podania   sp. zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS zo dňa 1. 4. 2008 oznámil sťažovateľovi, že jeho žiadosť postúpil na Ministerstvo financií SR. Predmetné oznámenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 4. 4. 2008. (...)

Zo   skutočností   uvedených   v   článku   č. I.   tejto   sťažnosti   a   ustanovení   právnych predpisov citovaných v článku II. tejto sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal zákonom predpísaným spôsobom (Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach) svojho práva, ktorý mu tento zákon dáva. V súlade s ustanoveniami Zákona č. 152/1998 Z. z. bolo povinnosťou príslušného orgánu sa podaním sťažovateľa zaoberať spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon a o spôsobe jeho vybavenia sťažovateľa vyrozumieť.

Sťažovateľ   považuje   za   nevyhnutné   zdôrazniť   skutočnosť,   že   podaním   zo   dňa 4. 2. 2008 sa obrátil v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 so sťažnosťou na orgán príslušný na vybavenie   sťažnosti.   Podľa   ustanovenia   § 11   ods. 1   bolo   týmto   orgánom   príslušným na vybavenie sťažnosti vedúci orgánu verejnej správy.

Ako   vyplýva   z   doposiaľ   uvedených   skutočností,   táto   sťažnosť   nebola   postupom predpísaným zákonom č. 152/1998 Z. z. vybavená.

Dôvodom   jej   nevybavenia   je   skutočnosť,   že   sťažovateľ   je   ako   to   vyplýva   z   listu odporcu v 2. rade..., teda orgán verejnej moci.

Zo sťažností však vyplýva, že sťažovateľ podával sťažnosť odporcovi v 2. rade nie v postavení..., ale sťažoval sa na porušovanie svojich práv daňového subjektu - účastníka konania. Kto je daňovým subjektom vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Je nesporné, že sťažovateľ je daňovým subjektom - daňovníkom. Ako taký má všetky práva   daňového   subjektu,   ktoré   daňovým   subjektom   priznáva   zákon   č. 511/1992   Zb., vrátane práv, ktoré mu zaručuje zákon o sťažnostiach, vrátane práva podávať sťažnosť a domáhať sa ňou ochrany svojich práv a právom chránených záujmov a upozorňovať na konkrétne   nedostatky,   najmä   na   porušenie   právnych   predpisov,   ktorých   odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť,   aby   fyzická   osoba,   ktorá   má   postavenie   verejného   činiteľa   v   inom   konaní,   v ktorom   jej   práva   a   povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením...   nemohla   využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje. Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území SR aj bez ohľadu na iné postavenie. Podľa ustanovenia tohto článku - nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Je   však   nesporné,   že   odporca   v   2.   rade   sťažovateľa   z   dôvodu   jeho   postavenia poškodil a znevýhodnil tým, že mu uprel právo podávať sťažnosti na porušovanie svojich práv, ktoré má ako subjekt v právnych vzťahoch, v ktorých nevystupuje ako orgán verejnej moci.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR,   postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s   článkom   12   ods. 2   Ústavy   SR,   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/11760/2008-244 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a   boja   proti   korupcii   pod   sp. zn.   1473-4/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Ministerstvu   financií   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Ministerstve financií Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/11760/2008-244 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   § 11   ods. 1   zákona   č. 152/1998   Z. z.   o sťažnostiach   v znení   zákona č. 164/2008 Z. z. (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej   štátnej   správy   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o organizácii činnosti   vlády“)   ministerstvo   financií   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy   pre   oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa   § 24   ods. 1   zákona   o   organizácii   činnosti   vlády   Úrad   vlády   Slovenskej republiky   je   ústredným   orgánom   štátnej   správ...   aj   pre   kontrolu   vybavovania   petícií a sťažností.

Podľa   § 1   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 10/1996   Z.   z. o kontrole   v štátnej   správe   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o kontrole v štátnej správe“) kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy (§ 6) (ďalej len „orgány kontroly“).

Podľa odseku 2 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly uvedené v odseku 1   vykonávajú   vonkajšiu   kontrolu   v   rozsahu   svojej   pôsobnosti   vymedzenej   osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády   podľa   § 2   sa   vzťahuje   na   ministerstvá   a   ostatné   ústredné   orgány   štátnej   správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa   § 7 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly   sú   povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä vybavovanie petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Pri   prerokovaní   sťažnosti   v časti   týkajúcej   sa   namietaného   porušenia   základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom ministerstva financií ústavný   súd   vychádzal   z   princípu   subsidiarity   svojho   konania   o   sťažnosti   namietajúcej porušenie   základného   práva   alebo   slobody,   v dôsledku   ktorého   je   o   nej   ústavný   súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať   o   návrhu   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   na   vyslovenie   porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného   právneho   prostriedku   pred   iným   orgánom   verejnej   moci   (obdobne   napr. II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj z citovaných právnych predpisov ústavný súd dospel k záveru, že na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti daňovým riaditeľstvom bolo   v   prvom   rade   povolané   ministerstvo   financií   ako   ústredný   orgán   štátnej   správy aj pre oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády), ktoré s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 1 a ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe v rámci vnútornej kontroly bolo kompetentné prešetriť a skontrolovať postup daňového riaditeľstva. Až následne, a to aj s prihliadnutím na § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach, § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády, § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe by nastupovala právomoc úradu vlády na kontrolu vybavenia sťažnosti ministerstvom financií. Napokon so skutočnosťou,   že právomoci   ústavného   súdu   na   prešetrenie   postupu   daňového riaditeľstva predchádzala právomoc iného orgánu, bol stotožnený aj samotný sťažovateľ, keď jeho postup namietal podaním, síce nie adresovaným ministerstvu financií, ale priamo úradu vlády.

Zistené skutočnosti viedli ústavný súd k záveru, že sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. II. ÚS 276/08).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa   čl. 46   ods. 1   v   spojení   s   čl. 12   ods. 2   ústavy   postupom   úradu   vlády   v   súvislosti s neprešetrením jeho sťažnosti na postup ministerstva financií.

Z odpovede úradu vlády sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla 2008 na podania sťažovateľa vyplýva okrem iného aj toto:

«Po   posúdení   predmetu   podaní   uvádzame,   že   vecná   pôsobnosť   Úradu   vlády   SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom   štátnej správy   pre kontrolu vybavovania petícií   a   sťažností.   Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z. tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu DR SR B., ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR a samostatnému oddeleniu sťažnosti MF SR, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, nie je na vykonávanie kontroly týchto orgánov vecne príslušná sekcia kontroly   a   boja   proti   korupcii   Úradu   vlády   SR.   V   zmysle   § 6   ods. 1   písm. a)   zákona č. 10/1996 Z. z. takúto kontrolu vykonávajú iné orgány štátnej správy (podľa § 1 ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly“), pričom vo Vašom prípade je týmto orgánom kontroly MF SR.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. sú tieto orgány povinné vytvoriť v rámci svojej   pôsobnosti   funkčný   systém   vnútornej   kontroly,   v rámci   ktorého   podľa   § 7   ods. 4 písm. b)   citovaného   zákona   kontrolujú   aj   vybavovanie   petícií,   sťažností,   oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Kontrolu, ktorej vykonania ste sa vo svojich podaniach dožadovali (s odvolaním sa na nesprávne ustanovenia zákona), je kontrola podľa § 21 zákona č. 152/1998 Z. z., pričom z ods. 1 citovaného ustanovenia vyplýva, že uvedenú kontrolu vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba.

Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že tieto podania aj s ich prílohovou časťou boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR.»V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti   a túto   odmietne   (obdobne   napr.   III. ÚS 263/03,   II. ÚS 98/06,   III. ÚS 299/07, III. ÚS 99/08).

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že čl. 46 ods. 1 ústavy je   primárnym   východiskom   na   zákonom   upravené   konanie   súdov   a iných   orgánov Slovenskej   republiky   príslušných   na   poskytovanie   právnej   ochrany,   a tým   aj   základom ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (obdobne napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 136/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 32/08).

Ústavný súd zistil, že úrad vlády citovaným listom sp. zn. 1473-4/2008/IP-52/OPS z 1. apríla   2008   sťažovateľovi   s   poukázaním   na   príslušné   zákonné   ustanovenia   jasne oznámil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie ministerstvu financií. Z   toho   nepochybne   vyplýva,   že   úrad   vlády   vecne   sťažnosť   nevybavil   v prospech, resp. neprospech sťažovateľa, ale ju len posunul na vybavenie príslušnému orgánu verejnej moci,   pričom   tento   svoj   úkon   aj   náležite   odôvodnil.   Uvedený   postup   úradu   vlády s poukázaním na odôvodnenie tohto rozhodnutia v časti, v ktorej sa ústavný súd zaoberal dôvodmi odmietnutia sťažnosti pre nedostatok právomoci, považuje ústavný súd za súladný so zákonom a z ústavného hľadiska akceptovateľný.

Zistené   skutočnosti   zatiaľ vylučujú,   aby   bolo   vôbec možné   uvažovať o   porušení základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom úradu vlády. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom úradu vlády a namietaným porušením označených článkov ústavy, sťažnosť   v tejto   časti   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietol   z   dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2008