znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 244/05-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť G. N., bytom T., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   sp. zn.   7   Er/530/2002 z 19. novembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť G. N. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2005 doručená sťažnosť G. N. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   7 Er/530/2002 z 19. novembra 2004.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   označeným   uznesením schválil príklep udelený vydražiteľovi na dražbe konanej 19. júla 2004 na nehnuteľnosti nachádzajúce   sa   v   katastrálnom   území   T.,   patriace   do   bezpodielového   spoluvlastníctva povinného a sťažovateľky.

Sťažovateľka   uviedla,   že   proti   predmetnému «... uzneseniu   nám   Okresný   súd v Dolnom   Kubíne   nedal   možnosť   odvolania,   čím   porušil   ustanovenia   uvedené   v   § 148 ods. 1)   Exe. priadku.   Svoje   zákonné   právo   sme   napriek   tomu   využili   a   proti   uzneseniu sp. zn.   7 Er/530/2002   zo   dňa   19. 11. 2004   sme   v   zákonom   stanovenej   lehote   podali odvolanie na Krajský súd do Žiliny. Odvolanie voči uzneseniu sp. zn. 7 Er/530/2002 zo dňa 19. 11. 2004 po dnešný deň nebolo predložené Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. 1910 k. ú. T. je prepísaná na vydražiteľa, lebo uznesenie Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 7 Er/530/2002 zo dňa 19. 11. 2004 nadobudlo dňom 19. 11. 2004 právoplatnosť. (...)

Na podanie zo dňa 23. 5. 2005 predseda Okresného súdu v Dolnom Kubíne listom č. Spr. 2036/05 zo dňa 28. 6. 2005 po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 7 Er/530/2002 a vyjadrení zákonného sudcu v danej veci odpovedal, že proti uzneseniu o príklepe nie je odvolanie, a to s poukazom na § 202 ods. 2) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.) prípustné, nakoľko Exekučný poriadok (ďalej Exe. por.) ako osobitný zákon s § 148 ods. 1) Exe. por. nestanovuje inak.

Na to uvádzam, že § 148 ods. 1 Exe. por., ako osobitný zákon § 202 ods. 2) O. s. p. stanovuje (2. veta) „Proti rozhodnutiu súdu o príklepe je prípustné odvolanie“.

Taktiež zákon Národnej rady SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exe. por.) prikazuje,   že tam,   kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona. Teda podľa môjho názoru aj podľa § 148 ods. 1) Exe. por.

Uznesením sp. zn. 7 Er/530/2002 zo dňa 15. 07. 2005 nám zákonný sudca Okresného súdu v Dolnom Kubíne oznámil, že odvolanie voči uzneseniu sp. zn. 7 Er/530/2002 zo dňa

19. 11. 2004 odmieta v zmysle § 209 ods. 1 písm. b) O. s. p. Som toho názoru a domnenia, že v danej veci nebol postup v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru. Taktiež sa domnievam, že Okresný súd v Dolnom Kubíne nielenže porušil právo na majetok podľa článku 1 Protokolu č. 1 a neposkytol primerané procedurálne záruky, ale aj narušil požiadavky spravodlivého prejednania stanovených v článku 6 ods. 1 Dohovoru s prihliadnutím   na   zásady   „spravodlivosti“   a zásadu   „rovnosti   zbraní“,   ktoré   síce   text článku výslovne neuvádza, ale sú významné pre pochopenie jeho pôsobenia. Z toho vyplýva, že obe strany v konaní musia mať rovnocennú možnosť vznášať námietky proti argumentom druhého. Podstatnou myšlienkou zásady rovnosti je, že súdy musia vyvinúť náležité úsilie, aby zabezpečili efektívne uplatňovanie práv zaručených článkom 6 Dohovoru.

Na   základe   týchto   skutočností   som   dospela   k názoru,   že   mi   bolo   porušené   moje ústavné právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach vyplývajúce z článku 1 Protokolu č. 1 s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru. A preto Vás žiadam o preskúmanie správnosti konania Okresného súdu v Dolnom Kubíne.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom,   ktorý   rozhoduje   o jeho   občianskych   právach   alebo záväzkoch   (...).   Rozsudok musí byť vyhlásený verejne...“.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce   ustanovenie   nebráni   právu   štátov   prijímať   zákony,   ktoré   považujú za nevyhnutné,   aby   upravili   užívanie   majetku   v   súlade   so   všeobecným   záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že uznesením okresného súdu sp. zn. 7 Er/530/2002 z 19. novembra 2004 boli porušené jej označené práva.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   je   potrebné   odmietnuť   pre   nedostatok   jeho právomoci na jej prerokovanie.

Z   informácie   okresného   súdu   vyplýva,   že   proti   uzneseniu   okresného   súdu sp. zn. 7 Er/530/2002   z   19. novembra 2004   podal   povinný   15. decembra 2004   (manžel sťažovateľky)   odvolanie,   v   ktorom   žiadal,   aby   bol   príklep   udelený   vydražiteľovi na nehnuteľnosti, ktoré vlastní ako bezpodielový spoluvlastník so sťažovateľkou, zrušený, tvrdiac, že proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné a okresný súd mu napriek tomu nedal možnosť odvolať sa.

Súd   odvolanie   povinného   proti   uzneseniu   o schválení   príklepu   uznesením   sp. zn. 7 Er 530/2002 z 15. júla 2005 odmietol, čo odôvodnil tým, „... že exekučné konanie začalo po 01. 02. 2002, a teda po účinnosti zákona č. 32/2002 Z. z. (konkrétne začalo dňom 03. 05. 2002) a po účinnosti tohto zákona odvolanie voči uzneseniu o udelení príklepu skutočne nie je   prípustné“. Proti   tomuto   uzneseniu   (doručenému   povinnému   15. júla 2005)   podal povinný 22. augusta 2005 odvolanie, o ktorom rozhodne Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 CoE 154/2005.

Predmetná exekučná vec sa teda v súčasnosti nachádza v štádiu odvolacieho konania, v   ktorom   krajský   súd   rozhodne   o odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp. zn. 7 Er/530/2002   z   15. júla 2005,   ktorým   bolo   odmietnuté   odvolanie   povinného   proti uzneseniu, proti ktorému smeruje sťažnosť sťažovateľky. Rozhodnutie krajského súdu by malo v sebe implicitne obsahovať aj rozhodnutie o tom, či boli porušené uvedené práva sťažovateľky, resp. jej manžela.

Táto skutočnosť vzhľadom na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy zásadne   bráni   ingerencii   ústavného   súdu   do   výkonu   právomoci   všeobecného   súdu a neumožňuje   mu   v   súčasnosti   posúdiť   opodstatnenosť   tvrdeného   zásahu   do   práv sťažovateľky podľa označených článkov dohovoru a dodatkového protokolu.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2005