znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 243/09-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Trnava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26 C 136/2005   a namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 285/2008 a jeho rozsudkom z 29. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2009 doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v ktorej   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“) a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 136/2005 a porušenie svojich práv podľa čl.   6   ods.   1,   čl.   13   a čl.   14   dohovoru   rozsudkom   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn. 10 Co 285/2008 z 29. decembra 2008.

Namietané porušenie svojich práv sťažovateľ odôvodnil tým, že sudca okresného súdu „dodnes   nedoručil   zápisnicu   z pojednávania,   ktorú   diktoval   do   magnetofónu a pravdepodobne ju dohlúpil   tak ako rozsudok“.   Ďalej v sťažnosti   uviedol: „sťažovateľ jasne žiadal verejné prerokovanie veci, nakoľko vec nebola prerokovaná na Okresnom súde – prerokovanie sudca S. zmaril. Nevykonal vyhodnotenie dôkazov a nedal možnosť vyjadriť sa   účastníkom   konania   vyjadriť   sa   k jeho   vyhodnoteniu.   Tento   sudca   sa   uspokojil so všeobecnými frázami odporcov a tak zmaril spravodlivé súdne konanie.

Krajský   súd   v Trnave   zmaril   požiadavku   verejného   prejednania...   zmaril preskúmanie   namietaných   porušení   základných   práv   a zmaril   vyhodnotenie   dôkazov a právo účastníkov vyjadriť sa k vyhodnoteniu.“

Sťažovateľ   žiada   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho   zástupcu   a navrhuje,   aby vo veci samej rozhodol, že okresný súd a krajský súd svojím postupom porušili označené základné práva, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 26 C 136/2005 konať bez ďalších prieťahov a aby zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 10 Co   285/2008   z 29.   decembra   2008.   Sťažovateľ   tiež   žiada   o priznanie   finančného zadosťučinenia, ktoré by mu mal vyplatiť okresný súd v sume 50 000 € a krajský súd v sume 100 000 €, ako aj o priznanie náhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl. 46 ods.   2 a čl. 48 ods.   2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   26   C   136/2005   a vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 285/2005 a jeho rozsudkom z 29. decembra 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný   súd   na okresnom   súde   zistil,   že   označený   rozsudok   krajského   súdu   bol sťažovateľovi doručený 5. marca 2009, teda týmto dňom nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k. 26 C 136/05-326 zo 14. mája 2008, t. j. obe namietané konania   vedené   okresným   súdom,   ako   aj   krajským   súdom   boli   právoplatne   skončené 5. marca 2009. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 18. júna 2009. Z toho vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vo vzťahu k okresnému súdu ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa spĺňa aj dôvod   na   jej   odmietnutie   z dôvodu   nedostatku   právomoci   s poukazom   na   subsidiárnu právomoc ústavného súdu, pretože podľa čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V danom prípade bol týmto súdom krajský súd a sám sťažovateľ ochranu svojich práv uplatnil na tomto súde podaním odvolania.

Ústavný súd však považuje za potrebné tiež uviesť, že sťažnosť mohol odmietnuť aj pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pretože   napriek   upozorneniam v predošlých rozhodnutiach, že v prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže   byť   tento   odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (napr. I. ÚS 104/08), sťažovateľ opäť namiesto   relevantného   odôvodnenia   svojho   návrhu   uviedol   v sťažnosti   hrubo   urážlivé výroky   na   osobu   zákonného   sudcu,   ktorý   konal   v jeho   veci   na   súde   prvého   stupňa. Sťažovateľ si pritom musí byť vedomý, že takéto vyjadrenia nemožno v žiadnom prípade považovať za odôvodnenie návrhu na začatie konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009