znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 243/04-13Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Marty Kožehubovej, bytom Z.; Jána Balka, bytom Z.; Marty Pastierovičovej,   bytom   Ž.   B.;   Jozefa   Šnábela,   bytom   Z.;   Viery   Brťkovej,   bytom   M.; Vlastimily Švecovej a Ing. Vladimíra Šveca, obaja bytom Z.; Ing. Igora Beňa, bytom Z.; Jána Ondrejku, Dariny Ondrejkovej a Róberta Ondrejku, všetci bytom Z.; Jána Jasa, bytom Z.; Daniely Výbochovej, bytom Z.; Ľubice Albrechtovej a Mareka Albrechta, obaja bytom Z.; Otta Strmenského a Anny Bakajsovej, obaja Z.; Martina Paučulu, Ing. Mikuláša Paučulu a Márie Paučulovej, všetci bytom Z.; Emila Dobiša, bytom Z.,; Milana Halaja, bytom Z.; Ing. Jozefa Kučeru, bytom Z.; Júliusa Paulíka, bytom Z.; Jany Hrončekovej, bytom Z., Juraja Daridu, bytom Z., a Anny Šulcovej, bytom S., zastúpených advokátkou JUDr. Z. B., B. B., vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, porušenia ich základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 11 ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   a   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nekonaním Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh Bratislava a takto r o z h o d o l :

Sťažnosť Marty Kožehubovej, Jána Balka, Marty Pastierovičovej, Jozefa Šnábela, Viery   Brťkovej,   Vlastimily   Švecovej,   Ing.   Vladimíra   Šveca,   Ing.   Igora   Beňa,   Jána Ondrejku, Dariny Ondrejkovej, Róberta Ondrejku, Jána Jasa, Daniely Výbochovej, Ľubice Albrechtovej, Mareka Albrechta, Otta Strmenského, Anny Bakajsovej, Martina Paučulu, Ing.   Mikuláša   Paučulu,   Márie   Paučulovej,   Emila   Dobiša,   Milana   Halaja,   Ing.   Jozefa Kučeru,   Júliusa   Paulíka,   Jany   Hrončekovej,   Juraja   Daridu   a   Anny   Šulcovej o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2004 doručená sťažnosť Marty Kožehubovej, Jána Balka, Marty Pastierovičovej, Jozefa Šnábela, Viery Brťkovej, Vlastimily Švecovej, Ing. Vladimíra Šveca, Ing. Igora Beňa, Jána Ondrejku, Dariny Ondrejkovej, Róberta Ondrejku, Jána Jasa, Daniely Výbochovej, Ľubice Albrechtovej, Mareka Albrechta, Otta Strmenského, Anny Bakajsovej, Martina Paučulu, Ing.   Mikuláša   Paučulu,   Márie   Paučulovej,   Emila   Dobiša,   Milana   Halaja,   Ing.   Jozefa Kučeru,   Júliusa   Paulíka,   Jany   Hrončekovej,   Juraja Daridu,   a   Anny   Šulcovej   (ďalej   len „sťažovatelia“), v ktorej tvrdia, že nekonaním Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úradu pre finančný trh Bratislava (ďalej len „porušovatelia“),   vo veci   ich   odškodnenia   za   vklady   v   tzv.   „nebankových   inštitúciách“ došlo k porušeniu princípu právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), princípu zákonnosti podľa čl. 2 ods. 2 ústavy, princípu rovnosti podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 12 ods. 1 ústavy a k porušeniu ich základného práva podľa čl. 20 ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovatelia požadujú vyslovenie porušenia označených práv a súčasne požadujú primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   ich   vkladov   do týchto   tzv.   „nebankových inštitúcií“.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   však   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

3. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorými sú aj všetci označení porušovatelia. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Sťažovatelia síce v sťažnostiach tvrdia (čl. V), že využili všetky možné prostriedky nápravy   (neuvádzajú   aké   konkrétne   prostriedky   vyčerpali).   Z   obsahu   sťažnosti   však vyplýva, že nepodali žalobu podľa § 250t OSP a ani neobjasnili, prečo tak neurobili.Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného sťažovateľmi ústavný súd dospel k záveru, že vo veciach sťažovateľov nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

4.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a   rozhodnutie   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody   sťažovateľov   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhali jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 25. augusta 2004