znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 242/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť F. J., M., zastúpeného JUDr. D. D., advokát, spol. s r. o., P., konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   D.   D.,   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   6 C/124/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. J. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2012 doručená   sťažnosť   F.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ uviedol, že sa «dňa 27. mája 2011 domáhal svojej ochrany na súde podľa § 3 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), podaním žaloby o určenie práva prechodu pešo a motorovými vozidlami cez par. KNE... orná pôda o výmere 12 203 m2 zapísanej na LV   č...   k. ú.   Z.   v   prospech   vlastníka   stavby   (sťažovateľ)   –   haly,   triedičky   stojacej na parc... zapísanej na LV č... k. ú. Z., tak ako to bude zakreslené na geometrickom pláne... Dňa   07. 09. 2011   sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   žiadal Okresný súd Žilina o vytýčenie pojednávania, pretože sťažovateľovi vzniká majetková ujma tým, že sa nemôže dostať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom. Na základe tejto žiadosti Okresný súd Žilina vydal uznesenie 6 C 124/2011 dňa 08. 09. 2011, kde sťažovateľa vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia svoj návrh na začatie konania doplnil a upresnil a to v takom znení, že „v danej veci je potrebné predložiť geometrický plán a následne v súlad s jeho vypracovaním upraviť znenie rozsudočného návrhu tak, aby bol dostatočne určitý a materiálne   vykonateľný   –   presne   a   jednoznačne   špecifikovať,   cez   ktorú   časť   parcele KNE...   je   odporca   povinný   strpieť   prechod   k   špecifikovaným   nehnuteľnostiam navrhovateľa.“.

V uznesení sa ďalej vyšší súdny úradník odvoláva na znenie ustanovenia § 79 ods. 2, kde sa uvádza, že „navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny“.

Dňa 19. 09. 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu 6 C 124/2011 zo dňa 08. 09. 2011 a toto uznesenie žiadal zrušiť v celom rozsahu a pokračovať riadne v konaní stým, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom za pribratia znalca geodeta, ktorý na základe vykonaných dôkazov vyhotoví geometrický plán s vyznačením vecného bremena na par. odporcu KNE... k. ú. Z. a na základe tohto sťažovateľ spresní svoj petit žaloby. Taktiež nie je možné, aby sťažovateľ v lehote 15 dní vyhotovil geometrický plán a preto súdna výzva v stanovenej lehote je nevykonateľná. Je zrejmé, že geometrický plán nie je možné   vyhotoviť   bez   súhlasu   odporcu   a   žiadny   geodet   by   takýto   geometrický   plán   ani nevyhotovil, pretože by zasahoval do vlastníckeho práva podľa čl. 19 ods. 5 Ústavy SR. Sťažovateľ   predložil   súdu   kópiu   z   katastrálnej   mapy,   kde   je   prístupová   cesta   ako   bola zaužívaná vyznačená, a teda predmet sporu dostatočne identifikoval, avšak pre rozsudok je potrebný geometrický plán, aby mohlo byť na Správe katastre na parc. KNE... orná pôda o výmere 12 203   m2 na LV   č...   k. ú.   Z.   vyznačené vecné   bremeno,   pretože   inak by bol rozsudok nevykonateľný. V danom prípade sa neprenáša dôkazné bremeno na súd, pretože sa jedná o dôkaz, ktorý nemôže sťažovateľ zadovážiť bez svojej viny, keďže by musel dať súhlas na vyhotovenie takéhoto geometrického plánu aj odporca – teda vlastník pozemku, ktorý má strpieť určitú povinnosť a preto sa sťažovateľ obrátil na súd, kde mu má byť podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR a čl. 6 ods. 1 poskytnutá ochrana jeho práv a zabezpečená rýchla a účinná ochrana práv podľa § 6 OSP...

Domnievame sa, že Okresný súd Žilina uznesením žiadal od sťažovateľa, aby pripojil k návrhu dôkaz, ktorý nie je v rámci jeho síl zabezpečiť, pretože podľa § 127 ods. 1 OSP „ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.“. Ak by odporca súhlasil so zriadením právo prechodu cez jeho vlastníctvo, aby sa sťažovateľ mohol dostať k stavbe, ktorá je jeho vlastníctvom, sťažovateľ by nebol nútený domáhať sa svojich práv na súde. Keďže odporca nesúhlasí so zriadeným   vecného   bremena   v   prospech   sťažovateľa,   tak   sa   musí   domáhať   svojej ochrany na súde.

V danom prípade nebolo vytýčené ešte ani prvé pojednávanie a to ani na základe druhej výzvy zo dňa 21. 02. 2012, ktoré bola adresovaná k rukám predsedu súdu, ktorý na daný list ani nereagoval...

Môžeme teda povedať, že konanie sa začalo dňa 27. 05. 2011, kde súd nevykonal žiadne dôkazy – ako je ohliadka na mieste samom a ani nevytýčil do dnešného dňa prvé pojednávanie (27. 04. 2012 to už bude 11 mesiacov).».

Sťažovateľ   ďalej   poukázal   na   stabilnú   judikatúru   ústavného   súdu   a vo   vzťahu k prvému   kritériu,   podľa   ktorého   ústavný   súd   skúma,   či   v konkrétnom   prípade   bolo porušené základné právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   uviedol,   že „predmetné konanie nie je vzhľadom na rozsiahlu judikatúru súdov a súdnu prax zložité a to   z   toho   dôvodu,   že   sa   jedná   o   právo   prechodu,   zriadenie   vecného   bremena a vypracovanie geometrického plánu, na základe ktorého súd rozhodne podľa svojej úvahy podľa   § 123 OSP   (napr.   R 28/1986   – ak sa vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje)“.

Pokiaľ ide o druhé kritérium zohľadňované ústavným súdom pri rozhodovaní, či namietaným   postupom   všeobecného   súdu   mohlo   dôjsť   k porušeniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   správanie   sťažovateľa   ako účastníka konania, sťažovateľ uviedol, že „prieťahy v konaní nespôsobuje, naopak dožaduje sa   vytýčenia   pojednávania   a   reagoval   aj   na   uznesenie   6 C 124/2011-15   zo   dňa 08. 09. 2011, kde si v stanovenej lehote podal odvolanie“.

A napokon k tretiemu kritériu, na ktoré sa prihliada pri sťažnostiach, ktorými sa namieta   porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, ktorým je postup súdu, sťažovateľ uviedol, že „od podania návrhu ubehlo už 11 mesiacov a ešte nebolo vytýčené prvé pojednávanie vo veci. V tomto štádiu konania je úlohou súdu vo všeobecnosti   preskúmať   podmienky   konania   a   pripraviť   vec   tak,   aby   mohla   byť prejednaná   na   pojednávaní   a   spravidla   na   jedinom   pojednávaní   aj rozhodnutá   (§ 114 ods. 1 OSP). Je zrejmé, že súd v tomto štádiu vykonáva spravidla jednoduché a časovo nenáročné   úkony   (doručenie   návrhu   druhému   účastníkovi,   šetrenie   splnenia   podmienok konania a pod.) Len osobitne mimoriadne okolnosti môžu odôvodniť (ospravedlniť) také dlhé trvanie úvodného štádia konania, ako tomu je v danom prípade. Ústavný súd tiež vyslovil, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby za situácie, ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní. Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty (II. ÚS 52/99).“.

Na základe uvedených   skutočností   sťažovateľ navrhol,   aby ústavný súd   nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 porušil právo F. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina   v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   6 C/124/2011   prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000 € (slovom: dvetisíc eur)...

4. Okresný   súd   Žilina   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   všetky   trovy   konania a právneho zastúpenia...“

Ústavný   súd   v súvislosti   s prípravou   predbežného   prerokovania   sťažnosti   navyše zistil,   že   okresný   súd   prípisom   z 18.   apríla   2012   doručeným   právnemu   zástupcovi sťažovateľa 25. apríla 2012 odpovedal na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v namietanom konaní   adresovanú   predsedovi   okresného   súdu.   Zároveň   16. apríla   2012   okresný   súd nariadil termín pojednávania na 5. jún 2012.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa smerujúcej   proti   postupu   okresného   súdu   v   konaní vedenom   pod   sp. zn.   6 C/124/2011, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru v namietanom konaní.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj vlastným šetrením zistil, že namietané konanie začalo na okresnom súde 30. mája 2011 doručením žalobného návrhu sťažovateľa na určenie   práva   prechodu   cez   pozemok   v prospech   vlastníka   stavby,   tak   ako   to   bude zakreslené v geometrickom pláne.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   počas   namietaného   konania   dosiaľ   prebiehajúceho 11 mesiacov okresný súd vydal iba jedno (procesné) uznesenie (8. septembra 2011), ktorého obsahom bola výzva na doplnenie žalobného návrhu. Sťažovateľ reagoval na toto uznesenie podaním z 19. septembra 2011. Následne bol 16. apríla 2012, teda po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu z 21. februára 2012, nariadený termín pojednávania na 5. jún 2012.

Zo   zistenia   ústavného   súdu   na   okresnom   súde   ďalej   vyplýva,   že   na sťažnosť sťažovateľa   na   prieťahy   v namietanom   konaní   z 21.   februára   2012   predseda   okresného súdu vo svojej odpovedi z 18. apríla 2012 sťažovateľovi okrem iného oznámil:

„Predmetná   vec   napadla   na   tunajší   súd   dňa   30.   05.   2011.   Vo   veci   vykonávali procesné úkony zamestnanci súdu. Išlo o procesné úkony potrebné pred nariadením termínu pojednávania. Prvý krát bol spisový materiál predložený sudcovi dňa 21. 12. 2011. Sudca vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   si   uvedomuje   svoju   povinnosť   konať   v danej   veci   bez zbytočných prieťahov, avšak plnenie tejto povinnosti je limitované nadmernou pracovnou zaťaženosťou. Napriek tomu vo veci určil termín pojednávania na deň 05. 06. 2012. Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní   alebo   porušené   zásady   dôstojnosti   súdneho   konania   a odstránenie   zistených nedostatkov.   Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí   (§ 64   ods. 3   zákona č. 757/2004   Z. z.),   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a zabezpečí   vykonanie   opatrení na odstránenie   nedostatkov   a ak   je   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté   nedostatky   voči zodpovedným osobám dôsledky.

Po   prešetrení   všetkých   skutočností   konštatujem,   že   vo   vzťahu   k porušeniu   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a rozhodnutie   v primeranom   čase   som nezistil   subjektívne   alebo   iné   dôvody   na   prijatie   opatrenia   na   odstránenie   vzniknutých nedostatkov.

Sudca   určil   vo   veci   termín   pojednávania,   čím   považujem   účel   sťažnosti za dosiahnutý.“

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, splnilo v posudzovanej veci sťažovateľom sledovaný účel, t. j. viedlo k zefektívneniu postupu okresného súdu v namietanom konaní a zároveň splnilo aj účel ustanovený v § 64 ods. 1 uvedeného zákona, ktorým je odstránenie zistených nedostatkov.

Ústavný   súd   napokon   upriamuje   pozornosť   na   svoju   prechádzajúcu judikatúru, z ktorej   vyplýva,   že   nie   každý   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu   v namietanom   konaní mohol   byť   efektívnejší,   avšak   s prihliadnutím   na všetky okolnosti konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 6 C/124/2011 nepredstavujú zistené nedostatky   podľa   názoru   ústavného súdu   takú   intenzitu, že by im   bolo možné pripísať ústavný   rozmer,   teda   že   by   umožňovali   prijatie   k záveru   o   porušení   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Súčasný stav konania podľa názoru ústavného súdu   nevylučuje definitívne   možnosť   prerokovania   predmetnej   veci   v primeranej   lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa, ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/124/2011 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný   súd   napokon   dodáva,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   a preto nebráni tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľ   v tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2012