znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 242/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť L. L., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 190/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. L. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 22. septembra 2005 doručená sťažnosť L. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 190/03.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Matka sťažovateľky (ešte ako maloletej sťažovateľky) dňa 9. 7. 2003 podala návrh na   zvýšenie   výživného.   Návrh   bol   prijatý   okresným   súdom   a vedený   pod   sp.   zn. 22 P 190/03.   Súd   až   po   viac   ako   roku,   dňa   7. 9. 2004   rozhodol   rozsudkom,   ktorým sťažovateľke čiastočne vyhovel a zvýšil výživné z 900.- Sk na 1.700.- Sk od 1. 9. 2003 a za čas od 1. 9. 2000 do 31. 8. 2004 jej priznal proti otcovi dlžné výživné v sume 24.000.- Sk. Proti rozsudku podal odvolanie otec sťažovateľky dňa 8. 11. 2004. Sťažovateľka odvolanie nepodala aby mala aspoň priznané výživné a k odvolaniu otca sa vyjadrila podaním zo dňa 23. 11. 2004 pričom očakávala, že najneskôr v januári 2005 jej bude doručený konečný rozsudok   odvolacieho.   Pretože   sa   tak   nestalo   informovala   sa   spolu   so   svojou   matkou viackrát na okresnom súde o stave konania a naposledy dňa 6. 9. 2005 sa bola informovať a sťažovať na prieťahy v konaní,   kde však   s ňou nebol   spísaný žiadny zápis a kedy jej tvrdili, že nevedia nájsť jej spis resp., že jej spis ešte nemajú.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:

„Okresný súd Košice I porušil základné právo sťažovateľky L. L. v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 190/03 aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené jej čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a aby sa jej vec prejednala v primeranej lehote, zaručené jej najmä čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000.- Sk. (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I.   povinný   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd Košice I. je povinný vyplatiť L. L. trovy právneho zastúpenia v sume 5 302.- Sk., na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. S., K., do 30 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý   návrh   prerokuje   bez   prítomnosti   sťažovateľa   a   skúma,   či   dôvody   uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   vyššie   citovaného   ustanovenia   ak   sťažovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy v konaní konkrétneho súdu, je povinný preukázať využitie právnych prostriedkov nápravy na ochranu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že „nepodala písomnú sťažnosť   na   prieťahy v konaní   predsedovi   okresného   súdu   a   nevyužila   teda   možný   ale   v   r.   2005   neúčinný prostriedok nápravy písomnou formou, lebo očakávala konečné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na základe uvedeného sa sťažovateľka domnieva, že je porušované ust. § 6, § 100 a § 114 ods. 1 O. s. p., že boli a naďalej sú porušované jej základné práva zaručené jej čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a najmä čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd“, z čoho   vyplýva,   že   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu nepostupovala tak, ako jej to do 31. marca 2005 umožňovalo ustanovenie § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v   znení   neskorších   predpisov   v spojení   s   §   6   zákona č. 335/1991 Zb.   o súdoch   a sudcoch   v   znení neskorších   predpisov   a od 1.   apríla   2005 ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Sťažovateľka síce žiadala, aby ústavný súd „prihliadol na celkovú dĺžku konania, výnimočne   nebral   zreteľ   na   nepodanie   písomnej   sťažnosti   sťažovateľkou   predsedovi okresného   súdu“. Túto   žiadosť   však   ústavný   súd   neakceptoval   a   konštatoval, že sťažovateľka nevyčerpala iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej práv účinne poskytuje, a to najmä s poukazom na doterajšiu dĺžku konania, ktoré je na okresnom súde   vedené   od   9. júla 2003,   ako   aj   na   to,   že   okresný   súd   vo   veci   7. septembra 2004 rozhodol   a   v   dôsledku   podaného   odvolania   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu v Košiciach.

Vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je sťažnosť prípustná pre nevyčerpanie právneho prostriedku, ktorý sťažovateľke zákon na ochranu jej základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorého je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2005