znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 241/2011-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   19.   októbra   2011 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. M. a L. M., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. V., N., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu   Dolný Kubín v konaní vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 834/1993,   za   účasti Okresného súdu Dolný Kubín, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. a L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 834/1993 p o r u š e n é   b o l o.

2. J.   M.   a L.   M. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   každému   po   6 000   € (slovom šesťtisíc eur), ktoré im j e   Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Dolný Kubín j e   p o v i n n ý   uhradiť J. M. a L. M. trovy konania v sume   392,73   €   (slovom   tristodeväťdesiatdva   eur   a   sedemdesiattri   centov)   na   účet   ich právneho zástupcu JUDr. J. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 241/2011-10 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M. a L. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 834/1993.

Sťažovatelia v relevantnej časti sťažnosti uviedli: „Na Okresnom súde Dolný Kubín prebieha odo dňa 11. 10. 1993 do súčasnosti t. j. po   dobu   viac   ako   17   rokov   konanie   o   návrhu   navrhovateľov:   J.   K...,   bytom   B.   proti odporcom: 1. V. P..., bytom B.. 2. M. P..., bytom B. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. V priebehu tohto konania došlo k zmene účastníkov konania   na   strane   navrhovateľka,   pretože   darovacou   zmluvou   č.   V   1089/10   previedla pôvodná navrhovateľka J. K. rod. O. svoj spoluvlastnícky podiel na svojho syna J. K..., bytom   B.   a   došlo   k   pristúpenie   ďalších   účastníkov   do   konania   na   strane   odporcov   v dôsledku úmrtia pôvodného odporcu v 1. rade – V. P...., posledne bytom B. V súčasnosti sú účastníkmi tohto konania na strane navrhovateľa:

J. K..., bytom B. a na strane odporcov: 1. A. S..., bytom B., 2. M. P..., bytom B., 3. L. M..., bytom B., 4. J. M..., bytom B., 5. Š..., bytom D., 6. E. P..., bytom D.

I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do dnešného dňa uplynulo už viac ako 17 rokov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené a do dnešného dňa nebolo vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie...“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa J. M. a sťažovateľky L. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp.zn. 4 C 834/1993 porušené bolo. Okresnému súdu Dolný Kubín sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 4 C 834/1993 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. M. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-EUR, ktoré je Okresný   súd   Dolný   Kubín   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   J.   M.   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke L. M... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR, ktoré je   Okresný   súd   Dolný   Kubín   povinný   zaplatiť   sťažovateľke   L.   M...   do   2   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi J. M. a sťažovateľke L. M... sa priznávajú trovy tohto konania v sume 392,73 EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť na účet ich advokáta JUDr. J. V... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd prípisom zo 4. júla 2011 vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa v určenej lehote vyjadril, či sťažovatelia trvajú na ústnom pojednávaní vo veci. Keďže právny   zástupca   na   výzvu   ústavného   súdu   v   určenej   lehote   a   ani   po   následných telefonických   urgenciách   nereagoval,   ústavný   súd   ho   prípisom   zo   7.   septembra   2011 opätovne   vyzval,   aby   sa   v   určenej   lehote   vyjadril,   či   sťažovatelia   trvajú   na   ústnom pojednávaní vo veci, s upozornením, že márne uplynutie tejto lehoty bude považovať za súhlas sťažovateľov s tým, aby vo veci   rozhodol   bez nariadenia ústneho pojednávania. Keďže právny zástupca v určenej lehote na opakovanú výzvu ústavného súdu nezareagoval, ústavný súd to považoval za súhlas sťažovateľov s upustením od ústneho pojednávania.

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti v prípise sp. zn. Spr. 466/11 z 29. júna 2011 vyjadril   predseda   okresného   súdu,   v   ktorom   po   chronologickom   popise   doterajšieho priebehu konania uviedol:

„... Vo veci bol dňa 01. 07. 2010 vydaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod   č.   II.   ÚS   208/2010-34,   kde   Ústavný   súd   konštatoval,   že   vo   veci   vznikli   prieťahy v konaní.

S   poukazom   na   uvedený   prehľad   procesných   úkonov   vo   veci,   konštatujem,   že v doterajšom priebehu konania v jednotlivých obdobiach vznikli prieťahy. Ich príčinou však bola   aj   neujasnenosť   samotného   návrhu,   pretože   navrhovateľka   viackrát   zmenila   petit žaloby   avšak   v   rozhodujúcej   miere   majú   na   túto   skutočnosť   vplyv   objektívne   okolnosti spočívajúce v nedostatočnom personálnom obsadení okresného súdu v rokoch 1996 - 2004 (pri plánovanom počte 11 sudcov pracovali v skutočnosti v roku 1996 - šiesti sudcovia, v roku 1997 - štyria sudcovia, v roku 1998 - piati sudcovia, od apríla roku 1999 piati sudcovia a potom sa ich počet zvýšil na sedem, v rokoch 2000-2002 - siedmi sudcovia, v roku 2003 - traja sudcovia, do septembra 2004 štyria sudcovia a ich počet sa potom zvýšil na šesť, pričom vybavovali všetky druhy agend). Odchodom sudcov a príchodom nových dochádzalo k prerozdeľovaniu jednotlivých spisov v záujme zabezpečenia rovnomerného zaťaženia sudcov a preto vplyv na priebežnosť vykonávania jednotlivých úkonov v tejto veci mala aj osemnásobná zmena jej zákonného sudcu.

Konanie v predmetnej veci bolo pod dohľadom predsedníčky súdu, pričom od roku 2007 prieťahy v konaní zo strany zákonného sudcu neboli zistené i keď sa jedná o obtiažny vlastnícky   spor.   Pojednávania   boli   niekoľkokrát   odročované   z   dôvodu   správania   sa procesných strán. T. č. je vec právoplatne skončená.“

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   „mlčanie“   právneho   zástupcu   sťažovateľov   a   oznámenie   predsedu okresného súdu o tom, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný   súd   zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   834/1993   zistil   tento   priebeh namietaného konania:

-   11.   októbra   1993   žalobkyňa   doručila   okresnému   súdu   žalobu   o zrušenie podielového   spoluvlastníctva   k   nehnuteľnostiam,   vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn. 4 C 834/1993,

- okresný súd 15. marca 1994 požiadal Obecný úrad v B. o podanie správy týkajúcej sa   pomerov   pri   užívaní   nehnuteľnosti   a   žalobkyňu   vyzval   na   predloženie   identifikácie parcely a kópiu pozemkovej mapy,

- prípisom z 3. mája 1993 okresný súd požiadal Správu katastra v Dolnom Kubíne (ďalej len „správa katastra“) o zaslanie identifikácie parcely č. 3175/2 nachádzajúcej sa v k. ú. B.,

- 30. mája 1994 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za návrh,

- okresný súd 15. júna 1994 doručil žalobkyni výzvu na predloženie príslušných listov vlastníctva,

- 4. júna 1994 okresný súd požiadal správu katastra o oznámenie skutočnej výmery parcely č. 3175/2,

-   29.   júla   1994   sa   uskutočnilo   prvé   pojednávanie   vo   veci   za   účasti   účastníkov konania;   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   na   účely   urgencie   správy   katastra a vykonania ohliadky na mieste samom (ďalej len „ohliadka“),

- prípismi z 1. augusta 1994 a následne 29. septembra 1994 okresný súd urgoval správu katastra,

- 11. augusta 1994 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní oznámila ďalších účastníkov na strane žalovaných,

- 29. septembra 1994 okresný súd uznesením uložil žalobkyni zaplatiť 500 Sk ako trovy ohliadky a súčasne oznámil účastníkom termín ohliadky (12. október 1994),

- podaním zo 7. októbra 1994 žalobkyňa rozšírila okruh žalovaných o Š. P. a E. P.,

- 12. októbra 1994 sa uskutočnila ohliadka,

-   prípisom   z   10.   januára   1995   okresný   súd   požiadal   správu   katastra   o   zaslanie identifikácie parciel,

- 27. januára 1995 žalobkyňa doručila doplnenie okruhu účastníkov,

- okresný súd uznesením zo 6. apríla 1995 pripustil rozšírenie okruhu účastníkov (týmto uznesením boli pribratí do konania aj sťažovatelia v procesnom postavení žalobcov v treťom a štvrtom rade, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 1998),

- prípisom zo 6. mája 1998 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní predložila pozemnoknižný výpis na parcelu č. 3175/2 z PK vložky č. 763, k. ú. B.,

- prípisom   z 8. júna 1998 okresný   súd požiadal okresný   úrad,   katastrálny odbor o identifikáciu celej PK parcely č. 3175/2 vo vložke 763, k. ú. B.,

- 27. februára 1998 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k doplnenému návrhu žalobkyne,

- 21. júna 1999 žalobkyňa doručila návrh na zmenu petitu,

-   22.   júna   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   za   žalobkyňu   sa   zúčastnil   J.   K., pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 9. júla 1999 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo o zapožičanie spisov a Štátny okresný archív v Dolnom Kubíne (ďalej len „archív“) o zapožičanie spisu bývalého štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. I N 131/62 a I NZ 87/62,

-   Okresný   úrad v   Dolnom   Kubíne 3.   augusta   1999   okresnému   súdu   oznámil, že súdom požadované spisy č. RP 980/89-maj a č. 1680/62 boli odovzdané do archívu,

- prípisom z 13. septembra 1999 okresný súd požiadal archív o zapožičanie spisov č. RP 980/89-maj a č. 1680/62,

- archív 14. septembra 1999 okresnému súdu oznámil, že zapožičiava spis ONV odbor PLVH Dolný Kubín č. 1680/1962-212/A-10, a zároveň oznámil, že spis č. Rp 980/89 nebol odovzdaný do archívu, nachádza sa tam len obal s poznámkou, že bol zapožičaný 27. júla 1990 okresnému súdu,

-   3.   júna   2003   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie,   žalobkyňa   nebola   prítomná, pojednávanie bolo odročené na 30. september 2003,

- prípisom z 24. novembra 2006 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie dokladov (správa katastra ich doručila 13. decembra 2006),

- 10. januára 2007 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie ďalších listov vlastníctva (doručené 24. januára 2007),

- 30. januára 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, za žalobkyňu bol prítomný J. K., pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 7. februára 2007 J. K. za žalobkyňu doručil návrh na zmenu petitu (8. februára 2007 ho okresný súd zaslal ďalším účastníkom konania),

-   sťažovatelia   a   žalovaný   Š.   P.   19.   februára   2007   oznámili   okresnému   súdu,   že nesúhlasia s návrhom na zmenu petitu (nesúhlas vyjadril 9. marca 2007 aj žalovaný V. P.),

-   28.   januára 2008   žalobkyňa   oznámila   zmenu   vo   svojom   právnom   zastupovaní; odvolala   splnomocnenie   udelené   J.   K.   a   predložila   splnomocnenie   JUDr. S.,   ktorý   5. februára 2008 doručil okresnému súdu vyjadrenie a návrh na zmenu petitu,

- 7. februára 2008 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie na zastupovanie žalovaných v 1., 2., 5. a 6. rade advokátom JUDr. V.,

-   12.   februára   2008   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito   na   účely   zaslania   výzvy   žalobkyni   a   jej   právnemu   zástupcovi   vo   vzťahu k námietkam predneseným právnym zástupcom sťažovateľov,

- prípisom z 13. februára 2008 okresný súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 5 dní doručila splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. S. na obdobie pred 13. februárom 2008, s upozornením, že inak nebude môcť prihliadať na zmenu petitu žaloby, ktorú tento advokát podpísal v jej mene skôr, ako mu udelila plnú moc, a zároveň ju vyzval, aby doplnila návrh, pretože ten nie je datovaný ani podpísaný,

-   18.   februára   2008   žalobkyňa   osobne   na   okresnom   súde   podpísala   svoj   návrh z 11. októbra 2003 a zároveň založila do spisu splnomocnenie udelené advokátovi JUDr. S. 24. januára 2008,

-   7.   marca   2008   právny   zástupca   sťažovateľov   a   ďalších   žalovaných   doručil okresnému súdu ich vyjadrenie k zmene petitu žaloby,

-   25.   marca   2008   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie,   prítomní   boli   právni zástupcovia účastníkov, okresný súd uznesením pripustil zmenu petitu žaloby, pojednávanie bolo odročené na účely ohliadky,

- 1. apríla 2008 žalobkyňa doručila okresnému súdu odvolanie plnej moci JUDr. S. a 10.   apríla   2008   bolo   okresnému   súdu   doručené   splnomocnenie   pre   jej   zastupovanie advokátom JUDr. M. z 1. apríla 2008,

- 6. októbra 2008 sa uskutočnila ohliadka,

- podaním z 18. novembra 2008 právny zástupca žalobkyne doplnil okruh účastníkov konania,

- uznesením zo 6. februára 2009 okresný súd pripustil vstup do konania ďalších účastníkov na strane žalovaných (proti tomuto uzneseniu sa sťažovatelia a ďalší žalovaní odvolali 2. marca 2009),

- prípisom zo 16. februára 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Námestovo, aby oznámil, či eviduje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony M. P., jedného zo žalovaných (podľa   odpovede   doručenej   16.   februára   2009   Okresný   súd   Námestovo   takýto   návrh neeviduje),

- 20. februára 2009 okresný súd vyzval žalovanú M. P., aby dokladovala, na základe akej skutočnosti vystupuje ako opatrovníčka žalovaného M. P., a následne prípisom z 26. februára 2009 tento súd požiadal MUDr. B. o oznámenie, či M. P. je schopný samostatného konania pred súdom, resp. či trpí ochoreniami, ktoré vyžadujú ustanovenie opatrovníka, ktorá   5.   marca   2009   okresnému   súdu   oznámila,   že   pacient   M.   P.   nie   je   schopný samostatného konania pred súdom,

- uznesením zo 6. apríla 2009 okresný súd ustanovil žalovanému M. P. opatrovníka a 20. mája 2009 mu zaslal písomnosti súvisiace s prebiehajúcim konaním,

- 10. júna 2009 bol spis sp. zn. 10 Co 160/2009 predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľov a ďalších žalovaných proti   uzneseniu   okresného   súdu   zo   6.   februára   2009;   krajský   súd   o   odvolaní   rozhodol uznesením z 30. septembra 2009 tak, že ho odmietol (právoplatnosť nadobudlo 24. októbra 2009); spis bol okresnému súdu vrátený 16. októbra 2009,

- prípisom z 11. novembra 2009 okresný súd žiadal informácie od Okresného súdu Námestovo   o   dedičskom   konaní   po   poručiteľovi   V.   P.,   zomrelom...   (Okresný   súd Námestovo doručil 16. novembra 2009 okresnému súdu osvedčenie o dedičstve po V. P. č. 1 D/588/2008),

- právny zástupca žalobkyne 11. januára 2010 doručil   okresnému súdu návrh na rozhodnutie,

-   11.   januára   2010   sa   uskutočnilo   ďalšie   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 8. február 2010,

- pojednávanie konané 8. februára 2010 bolo odročené na 12. máj 2010,

- 12. mája 2010 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. jún 2010; tento termín pojednávania bol zrušený a pojednávanie bolo nariadené na 23. jún 2010 (žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti),

- 23. júna 2010 sa pojednávanie uskutočnilo a bolo odročené na 26. júl 2010,

- podaním z 22. júla 2010 právny zástupca žalobkyne požiadal o vstup jej syna do konania vzhľadom na to, že mu darovala sporné nehnuteľnosti (okresný súd tomuto návrhu vyhovel uznesením z 9. augusta 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. augusta 2010),

- 9. septembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. september 2010,

-   pojednávanie   uskutočnené   27.   septembra   2010   bolo   odročené;   termín   ďalšieho pojednávania bol určený na 7. február 2011 a následne bol zrušený na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov,

- ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 14. februára 2011 a bolo odročené na 10. marec 2011,

-   20.   apríla   2011   okresný   súd   vyhlásil   dokazovanie   za   skončené   a   odročil pojednávanie na 11. máj 2011,

-   na   pojednávaní   uskutočnenom   11.   mája   2011   bol   vyhlásený   rozsudok,   ktorý nadobudol právoplatnosť 3. júna 2011.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia ako účastníci namietaného konania v procesnom postavení žalovaných sa domáhajú, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 834/95, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe vo veci vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III.   ÚS   111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o žalobách vo veciach vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam tvorí súčasť   štandardnej   rozhodovacej   agendy   okresných   súdov,   a   preto   nemožno   namietané konanie považovať z právneho hľadiska za zložité. Po preskúmaní predmetného súdneho spisu   ústavný   súd   pripúšťa   určitú   mieru   faktickej   zložitosti   veci   (vzhľadom   na   okruh účastníkov konania a časovú náročnosť dokazovania), ale zároveň konštatuje, že žiadna faktická   zložitosť   veci   nemôže   ospravedlniť   zjavne   neprimeranú   dĺžku   namietaného súdneho konania (takmer 18 rokov).

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní,   bolo   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   súdneho konania.   Sťažovatelia   vstúpili   do   konania   (na   strane   žalovaných)   na   základe   návrhu žalobkyne, ktorému okresný súd vyhovel uznesením zo 6. apríla 1995. Ústavný súd nezistil žiadne závažnejšie skutočnosti, ktoré by mohol z hľadiska priebehu namietaného konania pripísať na ťarchu sťažovateľov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní, pričom   zistil,   že   okresný   súd   bol   v   ňom   bez   ospravedlniteľného   dôvodu   nečinný v obdobiach od 6. apríla 1995 do 19. marca 1998, od 14. septembra 1999 do 3. júna 2003, od   3.   júna 2003   do   24.   novembra   2006,   teda   celkovo   takmer   10   rokov.   V   období   po 24. novembri 2006 hodnotí ústavný súd činnosť okresného súdu ako neefektívnu, keďže okresný súd sa vzhľadom na dovtedajšiu dĺžku konania zdĺhavo vysporiadaval s procesnými návrhmi   účastníkov   konania   týkajúcimi   sa   návrhu   na   zmenu   petitu,   ustálením   okruhu účastníkov   konania   a   zabezpečovaním   dôkazov.   V   konečnom   dôsledku   okresný   súd meritórne rozhodol vo veci až rozsudkom z 11. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 31. mája 2011, t. j. namietané konanie pred okresným súdom trvalo 17 rokov a 7 mesiacov. V tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby sťažovatelia museli čakať tak dlho na právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci (m. m. IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04, IV. ÚS 261/07).

Obranu   okresného   súdu   založenú   na   nedostatočnom   personálnom   obsadení   súdu ústavný   súd   nemohol   akceptovať.   Ústavný   súd   už   v   podobných   súvislostiach   viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo   vecí,   v   ktorých   sa   musí   zabezpečiť   súdne   konanie,   by   mohli   len   dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava   v čl.   48 ods.   2 zaväzuje predovšetkým   súdy   ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   834/1993   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   teda   aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

V nadväznosti na uvedený výrok ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľov na uloženie povinnosti okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 4 tohto nálezu), keďže v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti bolo už namietané konanie právoplatne skončené.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy (a tiež v zmysle § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie každému po 6 000 €, čo odôvodnili tým, že „... stav našej právnej neistoty trvajúci viac ako 17 rokov nám spôsobil nielen materiálnu ujmu z dôvodu nemožnosti riadne užívať naše nehnuteľnosti počas tohto konania, ale aj nemateriálnu ujmu, najmä psychické problémy z dlhotrvajúceho konania...“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Posudzujúc konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým zjavne neprimeranú dĺžku namietaného   konania   (takmer   18   rokov),   celkovú   dĺžku   neodôvodnenej   nečinnosti okresného súdu, ako aj správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto konania, ústavný súd dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   bude   primerané   vyhovieť   návrhu   sťažovateľov v plnom rozsahu, a preto im priznal finančné zadosťučinenie každému po 6 000 €, ktoré im je okresný súd v zmysle § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. J. V. Sťažovatelia žiadali, aby im bola priznaná úhradu trov konania v sume 392,73 €. Keďže sťažovateľmi požadovaná sumu neprekračovala sumu vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu, t. j. priznal sťažovateľom úhradu trov konania v sume nimi požadovanej, ktorú im je okresný súd povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. októbra 2011