znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 240/2011-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť R. S. a L. S., obe bytom K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 24/2009 a jeho rozsudkom z 26. júna 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. S. a L. S. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. mája 2011 doručené podanie R. S. a L. S, obe bytom K. (ďalej len „sťažovateľky“), označené ako „Žiadosť“.   Ústavný   súd   podľa   obsahu kvalifikoval   podanie   sťažovateliek   ako   sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 24/2009 a jeho rozsudkom z 26. júna 2009 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uvádzajú:„Dňa 26. 06. 2009 Okresný súd KE 2. sp. zn. 5 T 24/2009 uznal nášho syna a otca, M. S., t. č. v ÚVV PS-C/12, 04142, KE od 25. 04. 2009, za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania paragraf 360 ods. 2 Tr. Zákona, a to na základe skutočnosti, že jeho bývala advokátka na neho urobila vyhlásenie o vine paragraf 257 ods. 1, kde Okresný súd KE 2 mal následne postupovať paragraf 257 ods. 4 Tr. Poriadku.

Na hlavnom pojednávaní sme boli prítomní a to J. S., R. S., L. S., kde za takýchto okolností je Okresný súd KE 2 povinný, resp. mal postupovať čo mu nariaďuje ustanovenie zákona,   paragraf   257   ods.   5   Tr.   Poriadku,   čo   Okresný   súd   KE   2   dňa   26.   06.   2009 nevykonal, čím závažne porušil ustanovenie zákona, ktoré nariaďuje Ústava SR, nakoľko čo nie je v súlade z Ústavou SR je nezákonné.

Vzhľadom   k tomuto   porušeniu   zákona   nám   ako   poškodeným   a   svedkom   bolo odopreté právo vypovedať, nakoľko v opačnom prípade by bolo nepochybne preukázané, že náš syn a otec sa v bode 2 obžaloby žalovaného skutku nedopustil. Nakoľko by sme dňa 26. 06. 2009 nepochybne nesúhlasili s vyhlásením nášho syna resp. jeho advokátky, že je vinný, a nepochybne by sme trvali na dokazovaní resp. na práve vypovedať, na čom aj trváme, že náš syn a otec je v bode 2 obžaloby nevinný...

Vzhľadom na porušenie ustanovení zákona paragraf 257 ods. 5 Tr. poriadku dňa 26. 06. 2009 a následne týmto nám odopreté právo vypovedať žiadame, aby ústavný súd SR zrušil   právoplatné   rozhodnutie   o uznaní   viny   zo   dňa   26.   06.   2009   v   bode   2   obžaloby a nariadil vec vrátiť späť okresnému súdu Košice 2 na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Súčasťou   sťažnosti   je žiadosť   sťažovateliek   o ustanovenie   právnej   zástupkyne na konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj preskúmať, či sťažnosť podali na to oprávnené osoby. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sa môže domáhať ochrany základných práv v konaní pred ústavným súdom fyzická osoba alebo právnická osoba iba v záujme ochrany svojich základných práv (napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   môže   podať   len   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba,   ktorá   tvrdí,   že namietaným právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej moci, jeho opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody. Sťažnosť však nemôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že sťažovateľ môže namietať porušenie svojich základných práv, ku ktorému malo dôjsť v konaní pred všeobecným súdom (resp. iným orgánom   verejnej   moci),   len   vtedy,   ak   je   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu účastníkom   občianskeho   súdneho   konania,   príp.   stranou   v trestnom   konaní,   v   ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. II. ÚS 3/05, I. ÚS 56/98).

Zo   sťažnosti   ústavný   súd   vyvodil,   že   sa   ňou   sťažovateľky   domáhajú   vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť tým, že im v konaní vedenom okresným súdom   pod sp.   zn. 5 T 24/09 ako svedkyniam „bolo odopreté právo vypovedať“, pričom žiadajú rozsudok okresného súdu č. k. 5 T 24/09-90 z 26. júna 2009 zrušiť.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 5 T 24/09-90 z 26. júna 2009 obžalovaného M. S. (ide o otca, resp. syna sťažovateliek, pozn.) uznal za vinného zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona, uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 a pol roka so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, zrušil výroky o trestoch   rozsudkov   okresného   súdu   sp.   zn.   4   T   1/03   z 29.   februára   2008   a sp.   zn. 3 T 157/07   zo   17.   januára   2008   a zároveň   uložil   obžalovanému   povinnosť   nahradiť poškodenému   (P.,   s.   r.   o.,   pozn.)   spôsobenú   majetkovú   škodu   vo výške   2   788   €   a so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.

Podľa § 10 ods. 11 Trestného poriadku je v konaní pred súdom stranou ten, proti komu   sa   vedie   trestné   konanie,   poškodený,   zúčastnená   osoba   a   prokurátor;   rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba,   na   ktorej   návrh   alebo   žiadosť   sa   konanie   vedie   alebo   ktorá   podala   opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj štátny orgán starostlivosti o mládež.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v namietanom   súdnom   konaní sťažovateľky   nemali procesné postavenie strany, nemohlo v posudzovanom konaní dôjsť ani k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 205/04).

Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola v tomto prípade podaná sťažovateľkami, ktoré nedisponujú aktívnou vecnou legitimáciou na jej podanie, a preto ju ústavný súd pri jej   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   odmietol   ako podanú neoprávnenými osobami.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateliek nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011