znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 24/2012-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. V., L.; G. V., L.; M. C., L.; P. M., L.; J. Z. L.; A. V., L.; P. V., L.; MUDr. I. D., L.; D. V., L.; V. V., L.; M. K., L.; J. K., L.; P. K., L.; P. K., L.; P. K., L.; E. D., L.; Z. F., L.; J. F, L.; Š. K, L.; I. S., L.; S. P., L.; M. S., L.; E. L., L.; K. L., L.; K. K., L.; H. P., L.; M. V., L.; D. Š., L.; J. Š., L.; R. B., L.; M. P., L.; M. P., L.; J. D., L.; I. D., L.; M. D., L.; J. O., L.; M. O., L.; J. P., L.; J. P., L.; M. F., L.; J. F., L.; L. F., L.; J. F., L.; M. V. L.; B. V. L.; N. D., L.; N. D., L.; S. D., L.; F. D., L.; R. T., L.; A. T., L.; M. M., L.; M. R., L.; S. R., L.; A. K., L.; O. M., L.; M. G., L.; A. B., L.; A. S., L.; S. A., L.; S. S., L.; V. V., L.; K. V., L.; H. R., L.; J. R., L.; J. R., L.; L. R., L.; Z. V., L.; E. H., L.; K. H., L.; S. H., L.; O. P., L.; R. P., L.; J. K., L.; Ž. D., L.; M. D., L.; M. S., L.; A. B., L.; M. D., L.; J. F., L.; H. Š., L.; Z. Š., L.; M. Š., L.; A. F., L.; Mgr. K. F., L.; A. F., L.; J. D., L.; Ing. arch. N. D., L.; Ľ. L., L.; P. L., L.; M. J., L.; M. O., L.; E. L., L.; Ľ. C., L.; A. Š., L.; M. Š., L.; V. Č., L.; Ľ. Č., L.; D. Š., L.; J. G., L.; A. G., L.; J. G., L.; M. G., L.; M. G., L.; O. Č., L.; Š. Š., L.; A. Ž., L.; A. G., L.; A. Č., L.; Bc. I. K., L.; Bc. K. K., L.; Bc. Ľ. K., L.; V. J., R. L.; Z. K., L.; M. F., L.; J. Ď., L.; B. Ď., L.; E. D., L.; M. D., L.; PaedDr. J. F., L.; M. F., L.; L. G., L.; Ing. J. C., L.; Ing. E. C., L.; M. K., L.; K. Š., L.; L. B., L.; J. A., L.; M. K., L.; R. N., L.; R. T., L.; V. G., L.; A. H., L.; M. S., L.; M. M., L.; B. Š., L.; M. B., L.; J. B. L.; B. B. L.; T. B. L.; R. B., L.; R. S., L.; T. S., L.; J. L., L.; E. L., L.; R. D., L.; M. C., L.; J. C., L.; D. Z., L.; V. S., L.; A. Z., L.; M. D., L.; J. D., L.; J. D., L.; M. D., L.; M. T., L.; J. Š., L.; K. D., L.; L. H., L.; M. H., L.; J. D., L.; V. D., L.; A. K., L.; A. S., L.; A. P., L.; F. P., L.; A. Š., L.; A. N., L.; J. N., L.; E. Ž., L.; A. G., L.; P. K., L.; J. K., L.; A. B., L.; D. G., L.; V. P., L.; T. C., L.; S. Č., L.; Z. V., L.; P. K., L.; A. K., L.; J. H., L.; A. H., L.; Š. G., L.; S. A., L.; D. A., L.; B. D., L.; J. U., L.; J. U., L.; I. B., L.; R. B., L.; V. D., L.; E. D., L.; E. M., L.; E. Z., L.; E. Z., L.; R. R., L.; M. K., L.; J. K., L.; E. K., L.; I. F., L.; P. B., L.; O. V., L.; M. Č., L.; S. Č., L.; K. R., L.; O. R., L.; M. D., L.; M. D. L.; J. D., L.; F. J., L.; A. J., L.; J. D., L.; A. D., L.; O. R., L.; Ž. R., L.; M. Š., L.; PhDr. Ľ. V., L.; L. B., L.; M. B., L.; E. P., L.; V. P., L.; A. S., L.; M. S., L.; H. P., L.; M. Š., L.; J. Š., L.; M. B., L.; I. B., L.; M. B., L.; F. B., L.; J. B., L.; J. B., L.; L. B., L.; V. A., L., a J. P., L., všetkých zastúpených advokátom JUDr. Š. K., K., vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   zúčastňovať   sa   na správe   vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky a čl. 21 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutím primátora mesta L. z 19. októbra 20ktorým poveril Ing. J. B., L., ako zástupcu primátora mesta L. zastupovaním primátora mesta L. v plnom rozsahu práv a povinností s účinnosťou od právoplatnosti   rozhodnutia Ústavného súdu   Slovenskej   republiky o neplatnosti volieb primátora mesta L. z 25. júna 2011 do zloženia sľubu novozvoleným primátorom mesta L. a uznesením z 15. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v L. č. 15/B/35 z 27. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. V., G. V., M. C., P. M., J. Z., A. V., P. V., MUDr. I. D., D. V., V. V., M. K., J. K., P. K., P. K., P. K., E. D., Z. F., J. F., Š. K., I. S., S. P., M. S., E. L., K. L., K. K., H. P., M. V.D. Š., J. Š., R. B., M. P., M. P., J. D., I. D., M. D., J. O., M. O., J. P., J. P., M. F., J. F., L. F., J. F., M. V.B. V.N. D., N. D., S. D., F. D., R. T., A. T., M. M., M. R., S. R., A. K., O. M., M. G., A. B., A. S., S. A., S. S., V. V., K. V., H. R., J. R., J. R., L. R., Z. V., E. H., K. H., S. H., O. P., R. P., J. K., Ž. D., M. D., M. S., A. B., M. D., J. F., H. Š., Z. Š., M. Š., A. F., Mgr. K. F., A. F., J. D., Ing. arch. N. D., Ľ. L., P. L., M. J., M. O., E. L., Ľ. C., A. Š., M. Š., V. Č., Ľ. Č., D. Š., J. G., A. G., J. G., M. G., M. G., O. Č., Š. Š., A. Ž., A. G., A. Č., Bc. I. K., Bc. K. K., Bc. Ľ. K., V. J., Z. K., M. F., J. Ď., B. Ď., E. D., M. D., PaedDr. J. F., M. F., L. G., Ing. J. C., Ing. E. C., M. K., K. Š., L. B., J. A., M. K., R. N., R. T., V. G., A. H., M. S., M. M., B. Š., M. B., J. B., B. B., T. B., R. B., R. S., T. S., J. L., E. L., R. D., M. C., J. C., D. Z., V. S., A. Z., M. D., J. D., J. D., M. D., M. T., J. Š., K. D., L. H., M. H., J. D., V. D., A. K., A. S., A. P., F. P., A. Š., A. N., J. N., E. Ž., A. G., P. K., J. K., A. B., D. G., V. P., T. C., S. Č., Z. V., P. K., A. K., J. H., A. H., Š. G., S. A., D. A., B. D., J. U., J. U., I. B., R. B., V. D., E. D., E. M., E. Z., E. Z., R. R., M. K., J. K., E. K., I. F., P. B., O. V., M. Č., S. Č., K. R., O. R., M. D., M. D., J. D., F. J., A. J., J. D., A. D., O. R., Ž. R., M. Š., PhDr. Ľ. V., L. B., M. B., E. P., V. P., A. S., M. S., H. P., M. Š., J. Š., M. B., I. B., M. B., F. B., J. B., J. B., L.B., V. A. a J. P. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2011 doručená sťažnosť Ing. P. V., G. V., M. C., P. M., J. Z., A. V., P. V., MUDr. I. D., D. V., V. V., M. K., J. K., P. K., P. K., P. K., E. D., Z. F., J. F., Š. K., I. S., S. P., M. S., E. L., K. L., K. K., H. P., M. V., D. Š., J. Š., R. B., M. P., M. P., J. D., I. D., M. D., J. O., M. O., J. P., J. P., M. F., J. F., L. F., J. F., M. V., B. V., N. D., N. D., S. D., F. D., R. T., A. T., M. M., M. R., S. R., A. K., O. M., M. G., A. B., A. S., S. A., S. S., V. V., K. V., H. R., J. R., J. R., L. R., Z. V., E. H., K. H., S. H., O. P., R. P., J. K., Ž. D., M. D., M. S., A. B., M. D., J. F., H. Š., Z. Š., M. Š., A. F., Mgr. K. F., A. F., J. D., Ing. arch. N. D., Ľ. L., P. L., M. J., M. O., E. L., Ľ. C., A. Š., M. Š., V. Č., Ľ. Č., D. Š., J. G., A. G., J. G., M. G., M. G., O. Č., Š. Š., A. Ž., A. G., A. Č., Bc. I. K. Bc. K. K., Bc. Ľ. K., V. J., Z. K., M. F., J. Ď., B. Ď., E. D., M. D., PaedDr. J. F., M. F., L. G., Ing. J. C., Ing. E. C., M. K., K. Š., L. B., J. A., M. K., R. N., R. T., V. G., A. H., M. S., M. M., B. Š., M. B., J. B., B. B., T. B., R. B., R. S., T. S., J. L., E. L., R. D., M. C., J. C., D. Z., V. S., A. Z., M. D., J. D., J. D., M. D., M. T., J. Š., K. D., L. H., M. H., J. D., V. D., A. K., A. S., A. P., F. P., A. Š., A. N., J. N., E. Ž., A. G., P. K., J. K., A. B., D. G., V. P., T. C., S. Č., Z. V., P. K., A. K., J. H., A. H., Š. G., S. A., D. A., B. D., J. U., J. U., I. B., R. B., V. D., E. D., E. M., E. Z., E. Z., R. R., M. K., J. K., E. K., I. F., P. B., O. V., M. Č., S. Č., K. R., O. R., M. D., M. D., J. D., F. J., A. J., J. D., A. D., O. R., Ž. R., M. Š., PhDr. Ľ. V., L. B., M. B., E. P., V. P., A. S., M. S., H. P., M. Š., J. Š., M. B., I. B., M. B., F. B., J. B., J. B., L. B., V. A. a J. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva zúčastňovať sa   na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov podľa čl. 30 ods. 1 prvej   vety   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl. 21   ods. 1   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozhodnutím primátora mesta L. z 19. októbra 2011   (sťažovatelia   používajú   slovné   spojenie   „poverenie   primátora“,   pričom   z hľadiska obsahu ide nepochybne o rozhodnutie primátora mesta L., pozn.), ktorým poveril Ing. J. B., L., ako zástupcu primátora mesta L. zastupovaním primátora mesta L. v plnom rozsahu práv a   povinností   s účinnosťou   od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   o neplatnosti volieb primátora mesta L. z 25. júna 2011 do zloženia sľubu novozvoleným primátorom mesta   L.   (ďalej   aj   „namietané   poverenie“)   a   uznesením   z 15.   zasadnutia   Mestského zastupiteľstva v L. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) č. 15/B/35 z 27. októbra 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie“) z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Sťažovatelia   poukazujú na to,   že   v   deň   rozhodnutia   ústavného súdu   o vyhlásení neplatnosti volieb primátora mesta L. konaných 25. júna 2011 (nález č. k. PL. ÚS 104/2011-78 z 19. októbra 2011) „poveril PaedDr. M. M. Ing. J. B. funkciou zástupcu primátora mesta   L.“,   a   taktiež   upriamujú   pozornosť   na namietané   uznesenie,   ktorým   mestské zastupiteľstvo schválilo predmetné poverenie pre zástupcu primátora.

K porušeniu v sťažnosti označeného základného práva sťažovateľov malo podľa nich dôjsť preto, „lebo funkčné obdobie primátora Ing. M. V. nebolo ukončené, pretože platné voľby, v ktorých mohol byť zvoleným PaedDr. M. M., ako novozvolený primátor, absentujú. Z neplatných volieb nemohol vzísť platne zvolený primátor.“.

Odvolávajúc sa na to, že „Primátor mesta disponuje v rámci pôsobnosti a právomoci aj oprávneniami vo vzťahu k mestskému zastupiteľstvu“ (má napr. sistačné právo voči jeho uzneseniam), sťažovatelia argumentujú tým, že „Štatutár, ktorý svoju legitimitu odvodzuje od mestského zastupiteľstva, marí ústavodarcom naprojektovanú konštrukciu vzťahov medzi mestským, zastupiteľstvom a primátorom“. V nadväznosti na to sťažovatelia tvrdia, že je im upierané   ich „právo   na   primátora,   ktorý   titulom   svojej   priamo   odvodenej   legitimity od voličov   mesta   L.   disponuje   možnosťou   pôsobiť   ako   rovnocenný   orgán“ vo   vzťahu k mestskému zastupiteľstvu, „a nie ako orgán s odvodenou suverenitou“.

K porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 ústavy a čl. 21 ods. 1 listiny dochádza v okolnostiach danej veci podľa nich aj v dôsledku absencie legitimity a porušenia   ústavného   princípu   suverenity   ľudu,   princípu   legitimity   a   princípu   legality a v neposlednom rade aj porušenia princípu právnej istoty a princípu legitímnych očakávaní.

Sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   ochrany   základného   práva,   k   porušeniu   ktorého v danom   prípade   podľa   nich   dochádza,   sa   nemôžu   dovolať   na   všeobecnom   súde. So zreteľom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy sťažovatelia tvrdia, že „My ako obyvatelia základnej jednotky územnej samosprávy nemáme možnosť napadnúť uznesenie mestského zastupiteľstva na všeobecnom súde.“.

Sťažovatelia   okrem   vyslovenia   porušenia   svojho   v   petite   sťažnosti   označeného základného   práva   namietaným   poverením   a   namietaným   uznesením   navrhli   aj   zrušenie predmetného poverenia a uznesenia, ako aj priznanie úhrady trov konania pred ústavným súdom.

Napokon sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   pozastavil   výkon   namietaného poverenia   a   namietaného uznesenia, a zároveň aby uložil Ing. J. B., L., zdržať sa vykonávania oprávnenia priznaného mu namietaným poverením   v   spojení   s namietaným   uznesením   do   rozhodnutia   vo   veci samej.

Ústavný súd pred predbežným prerokovaním sťažnosti požiadal o vyjadrenie Mesto L. a mestské zastupiteľstvo, ako sťažovateľmi označených porušovateľov ich základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy a čl. 21 ods. 1 listiny. Vyjadrenie Mesta L. bolo ústavnému súdu   doručené   4.   januára 2012   a predložilo v ňom   argumentáciu, ktorou   odôvodňovalo, prečo z jeho pohľadu nemohlo dôjsť namietaným poverením ani namietaným uznesením k porušeniu sťažovateľmi označeného základného práva. Prílohou predmetného vyjadrenia bola   fotokópia   uznesenia   Okresného   súdu   Spišská   Nová   Ves   č. k. 10 C/95/2011-39 z 12. decembra 20ktorým v právnej veci navrhovateľa Ing. J. B., L., proti odporcovi Ing. M. V.,   L.,   o   neplatnosť právnych   úkonov   a o   návrhu   na nariadenie   predbežného   opatrenia rozhodol tak, že uložil odporcovi zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov, v ktorých by vystupoval   ako   primátor   mesta   L.,   a podpisovania   akýchkoľvek   písomností   Mesta   L. s dodatkom „primátor mesta L.“ uvedeným pri jeho mene do rozhodnutia vo veci samej.

V nadväznosti na to Mesto L. navrhlo, aby bol návrh na vydanie dočasného opatrenia zamietnutý a sťažnosť sťažovateľov odmietnutá podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nevyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú sťažovatelia oprávnení, alternatívne, aby bola sťažnosť odmietnutá ako „nedôvodná“.

V   reakcii   na   vyjadrenie   Mesta   L.   sťažovatelia   prostredníctvom   svojho   právneho zástupcu v stanovisku z 9. januára 2012 poukázali predovšetkým na to, že «vo Vyjadrení je pozmenený text § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, z ktorého je časť vypustená, a tiež aj to,   že   vo   Vyjadrení   sa   priamo   uvádza,   že   mestské   zastupiteľstvo   prijalo   uznesenie „nad rámce zákona“, čo je odôvodnené právnou istotou».

Sťažovatelia na podanej sťažnosti v celom rozsahu zotrvali.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenskej,   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená,   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou primárne povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Z uvedeného dôvodu je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, keď nie je daná právomoc všeobecných súdov (napr. II. ÚS 13/01, II. ÚS 475/2010).

Pokiaľ   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovatelia môžu domôcť využitím im dostupných a aj účinných právnych prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Podľa čl. 142 ods. 1 druhej vety ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   § 7   ods. 2   prvej   vety   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci...

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa   § 244   ods. 2   OSP   v   správnom   súdnictve   preskúmavajú   súdy   zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a tiež orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa § 244 ods. 3 prvej vety OSP sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Zmyslom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu   a   tomu   zodpovedajúca   povinnosť   súdu   o   veci   konať.   Ak   fyzická   osoba   alebo právnická osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami, orgány   súdnej   moci   majú   povinnosť   umožniť   každému,   aby   sa   uplatnením   práva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho konania (II. ÚS 14/01).

K   tomu   treba   dodať,   že   z   rozdelenia   súdnej   moci   v   ústave   medzi   ústavný   súd a všeobecné   súdy   (čl. 124   a   čl. 142   ods. 1   ústavy)   vyplýva,   že   ústavný   súd   nie   je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti musí zohľadňovať platnú právnu úpravu v oblasti rozdelenia právomocí, a teda zohľadňovať aj založenie právomoci všeobecných súdov ako správnych súdov vo veciach žalôb o preskúmavanie rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej moci.

Primátor mesta L., ako aj mestské zastupiteľstvo, ako orgány samosprávy mesta L., proti ktorým sťažnosť sťažovateľov smeruje, sú orgánmi mestskej samosprávy, t. j. orgánmi verejnej správy. Namietané poverenie a namietané uznesenie sú nepochybne rozhodnutiami orgánov   územnej   samosprávy,   t. j.   orgánov   verejnej   správy.   Sťažovatelia   sa   svojou sťažnosťou   domáhajú   poskytnutia   ochrany   ich   základnému   právu   garantovanému   čl. 30 ods. 1 ústavy, resp. čl. 21 ods. 1 listiny, teda podstatou konania o ich sťažnosti by malo byť preskúmanie,   či   namietaným   poverením   alebo   namietaným   uznesením   naozaj   došlo k zásahu do ich označeného základného práva.

Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 ústavy vyplýva, že vo veci sťažovateľov   je   daná   právomoc   všeobecného   súdu   v   správnom   súdnictve   rozhodovať o namietanom poverení, resp. namietanom uznesení, najmä so zreteľom na to, že podľa ich tvrdení   bolo   nimi   porušené   ich   v   sťažnosti   označené   základné   právo.   Túto   právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Ústavný súd sa preto   nestotožňuje   s   názorom   sťažovateľov,   že   sa   nemôžu   dovolať   ochrany   svojho základného práva na všeobecnom súde.

Ak v okolnostiach danej veci sťažovatelia tvrdia, že postupom správneho orgánu (primátora mesta a mestského zastupiteľstva) boli priamo dotknuté ich právom chránené záujmy a porušené ich základné právo, tak podľa čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy sa mohli a mali obrátiť so žalobou na správny súd. Touto možnosťou sťažovatelia stále disponujú, pričom v rámci konania pred všeobecným súdom sa môžu domáhať aj vydania predbežného opatrenia.

Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo iných zákonov, ktoré vylučujú niektoré rozhodnutia orgánov verejnej správy zo súdneho preskúmania, nemôžu vylúčiť z preskúmania   všeobecnými   súdmi   také   rozhodnutia,   ktoré   sa   týkajú   základných   práv a slobôd. Vyplýva to z čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy.

Ústavný súd už napr. vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 37/95 rozhodol, že „Otázku právomoci   všeobecného   súdu   z   hľadiska   ústavou   upraveného   práva   na   súdnu   ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy) treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a   uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov   a   iných   všeobecne   záväzných   právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou“, pričom vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 18/98 tiež   potvrdil,   že   v   prípade,   ak   dôjde   k   výkladu   právnych   predpisov   inak   ako   ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“.

Takýto prístup ústavného súdu je potvrdený aj jeho ďalšou judikatúrou, napr. vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 236/02 uviedol, že v súlade s čl. 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia viazaní aj ústavou, ústavným zákonom a medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 ústavy, pričom   ústava   vo   svojom   čl. 46   ods. 2   poslednej   vete   jednoznačne   ustanovuje,   že „Z právomoci   súdu...   nesmie   byť   vylúčené   preskúmanie   rozhodnutí   týkajúcich   sa základných práv a slobôd“. Vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 50/01 ústavný súd vyslovil, že „Základnému právu v čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého   hodnotí   nielen   formálne   znaky   rozhodnutia   predloženého   mu   na   súdne preskúmanie,   ale   aj   to,   či   sa   toto   rozhodnutie   svojím   obsahom   nedotýka   niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania“, v dôsledku čoho „odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je dovolené v prípade, že tak ustanoví zákon. Tento postup však nie je namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa   týkajú základných   práv a slobôd“   (II. ÚS 50/01   a   m. m.   II. ÚS 236/02 a I. ÚS 3/01, III. ÚS 122/03).

Aj   ústavný   súd   by   v   rámci   konania   o   sťažnosti   mohol   posúdiť,   či   namietaným poverením alebo namietaným uznesením mohlo byť zasiahnuté do označeného základného práva   sťažovateľov,   avšak   jeho   právomoc   nastupuje   až   v   prípade,   že   by   ich   sťažnosť smerovala už proti právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu v tejto veci, ktorým by nebolo   vyhovené   ich   návrhu.   V   takomto   prípade   by   ústavný   súd   prípadne   mohol vyhodnotiť, či zásah rozhodnutím všeobecného súdu je ústavne udržateľný.

Keďže   sťažovatelia   tvrdia,   že   namietaným   poverením   a   namietaným   uznesením došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy a čl. 21 ods. 1 listiny, a keďže rozhodnutia orgánov verejnej správy týkajúce sa základných práv a slobôd nesmú byť vylúčené z právomoci všeobecných súdov, ústavný súd vychádzajúc z týchto právnych záverov   a   svojej   stabilizovanej   judikatúry   vo   vzťahu   k   čl. 46   ods. 2   ústavy,   ako aj skutkového   stavu   opísaného   sťažovateľmi   uzavrel,   že   v   ich   veci   nie   je   daná   jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), a preto nemôže   meritórne   konať   a   rozhodovať   o   nimi   uplatnených   námietkach   porušenia   ich označeného základného práva.

Vzhľadom na to sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Navyše,   ústavný   súd   poukazuje   aj   na   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“),   podľa ktorého prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov   v   rozsahu   vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   § 33   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   prokurátor   je   povinný   vybaviť   podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o   prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   § 35   ods. 1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou   považuje podnet, ako aj opakovaný podnet (príp.   ďalší opakovaný   podnet)   podľa   zákona   o   prokuratúre   za   právne   prostriedky,   ktoré   zákon sťažovateľom   na   ochranu   ich   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje,   a   to aj vo vzťahu   k tomu   základnému   právu,   ktorého   porušenie   sťažovatelia   namietajú   touto sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS 330/0I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia právny prostriedok (podnet), ktorý im poskytuje zákon o prokuratúre a na použitie ktorého boli oprávnení, nevyužili, prichádzalo do úvahy odmietnutie   ich   sťažnosti   v zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   aj   pre   jej neprípustnosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa aj ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľov uplatnenými v petite ich sťažnosti a taktiež už neprichádzalo do úvahy zaoberať sa ich návrhom na vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil výkon namietaného poverenia a namietaného uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012