znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 24/08-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jeho

-základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

-základného práva na zákonného sudcu a na zákonný súd podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

-základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,

-základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Sro 9031/B, Zsro 8446/00 a jeho uznesením z 13. apríla 2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 467/0006 a jeho uznesením z 25. apríla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. F. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., ktorou namietal porušenie svojho

-základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

-základného práva na zákonného sudcu a na zákonný súd podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

-základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny,

-základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy

v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Sro 9031/B, Zsro 8446/00 a jeho uznesením z 13. apríla   2006   (ďalej   aj   „uznesenie   z 13.   apríla   2006)   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 467/2006 a jeho uznesením z 25. apríla 2007 (ďalej aj „uznesenie z 25. apríla 2007).

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť B., spol. s r. o. (ďalej len „obchodná spoločnosť“), návrhom podaným okresnému súdu požiadala o vykonanie zápisu zmeny   sídla   obchodnej   spoločnosti   zapísaného   v obchodnom   registri.   Konanie   o tomto návrhu bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. Sro 9031/B, Zsro 8446/00. Okresný súd uznesením z 13. apríla 2006 zápis navrhovanej zmeny sídla povolil.

Sťažovateľ   uviedol „Dňa   5.   9.   2006   Obchodný   register   Okresného   súdu Bratislava I... uverejnil zmenu údajov zapísaných v obchodnom registri tejto spoločnosti... Registrový súd zverejnil k rovnakému dátumu nový údaj aj v časti Iné ďalšie právne skutočnosti: Zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 28. 11. 2000...

Sťažovateľ si na základe informatívneho výpisu z obchodného registra všimol, že v spoločnosti došlo k zmene sídla. Dňa 18. 09. 2006 podal voči zmene sídla spoločnosti námietky. Svoje námietky nazval v zátvorke odvolaním voči uzneseniu...

Dňa 17. 8. 2007 obdržal sťažovateľ uznesenie Krajského súdu v Bratislave, ktorým súd odmietol jeho námietky ako odvolanie podané nepríslušnou osobou...“.

V sťažnosti   sťažovateľ   namietal   porušenie   označených   práv   postupom   okresného súdu   v konaní   o   povolení   zápisu   zmeny   sídla   obchodnej   spoločnosti   a jeho   uznesením z 13. apríla 2006, ako aj postupom a uznesením krajského súdu z 25. apríla 2007 v konaní vedenom   o ním   podaných   „námietkach   voči   zmene   sídla   spoločnosti“, ktoré „nazval v zátvorke odvolaním voči uzneseniu“.

Sťažovateľ poukázal na to, že valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti konané 28. novembra 2000 a ani iné valné zhromaždenia neprijali platné rozhodnutie o zmene sídla obchodnej spoločnosti z dôvodu, že na takéto rozhodnutie bol podľa spoločenskej zmluvy potrebný   súhlas „100   %   hlasov   všetkých   spoločníkov“.   Tento   súhlas   nikdy   nebol dosiahnutý, pretože sťažovateľ ako spoločník obchodnej spoločnosti za takéto rozhodnutie na uvedenom a ani inom valnom zhromaždení nehlasoval. Vzhľadom na uvedené podľa sťažovateľa nedošlo k zmene sídla obchodnej spoločnosti a neboli splnené ani podmienky na vykonanie zápisu takejto zmeny v obchodnom registri.

Podľa   sťažovateľa   ním   podané   „námietky   voči   zmene   sídla   spoločnosti“ neboli opravným prostriedkom proti uzneseniu okresného súdu z 13. apríla 2006 o povolení zmeny zápisu   sídla   obchodnej   spoločnosti,   ale „svojimi   námietkami   z 18.   9.   2006   sťažovateľ upozornil   registrový   súd   na   nezhodu   medzi   zápisom   v obchodnom   registri   a skutočným stavom inak, než na základe návrhu zmeny zápisu, čím... v zhode s § 200a ods. 3 O. s. p. v platnom   znení   podal   podnet   na   začatie   konania   bez   návrhu...   jeho   podnet   založil povinnosť registrového súdu začať konanie aj bez návrhu...“.

Ďalej sťažovateľ k podaným námietkam uviedol: „Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania. Dokonca, ak návrh na vykonanie súladu zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom podá aj neoprávnená osoba, súd so zreteľom na ust. § 200a ods. 4 O. s. p. je povinný skúmať zhodu zápisu so skutočným stavom.“

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa sťažovateľa okresný súd porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že svojím uznesením z 13. apríla 2006 povolil zmenu zápisu sídla obchodnej spoločnosti v obchodnom registri napriek tomu, že preukázateľne neboli splnené podmienky na takéto rozhodnutie, ako aj tým, že nekonal a nerozhodol o podaných „námietkach voči zmene sídla spoločnosti“ z 18. septembra 2006. Okresný súd namiesto toho tieto námietky sťažovateľa predložil na rozhodnutie krajskému súdu.

Krajský súd podľa sťažovateľa porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   tým,   že   jeho   námietky   proti   zmene   sídla   obchodnej   spoločnosti   posúdil   ako odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o povolení   zápisu   zmeny   sídla   obchodnej spoločnosti z 13. apríla 2006, čím „dezinpretoval“ jeho námietky. Krajský súd po posúdení podania   ako odvolania toto   odmietol   z dôvodu,   že sťažovateľ ako spoločník   obchodnej spoločnosti   nebol   osobou   oprávnenou   podať   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 13. apríla   2006.   Podľa   sťažovateľa   mal   krajský   súd   dohliadnuť   na   to,   aby   došlo k zosúladeniu   údajov   zverejnených   v obchodnom   registri   vedenom   okresným   súdom   so skutočným stavom (miestom sídla obchodnej spoločnosti).

Porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny postupom a rozhodnutím okresného súdu a krajského súdu v označených konaniach odôvodňuje sťažovateľ tým, že v dôsledku nesprávne zapísaného sídla obchodnej spoločnosti sú vedené iné súdne konania proti nej pred miestne nepríslušným súdom, a tak pred „nezákonnými sudcami“, čím „bolo sťažovateľovi odňaté základné občianske právo na zákonného sudcu“.

Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   38   ods.   2   listiny   postupom   a rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského   súdu   sťažovateľ   videl   v tom,   že   v konaní   o zmene   zápisu   sídla   obchodnej spoločnosti mu bola odňatá možnosť domáhať sa v zákonnej lehote neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného 28. novembra 2000 podaním príslušnej žaloby. Poukázal na to, že hoci konanie o povolenie zápisu zmeny sídla obchodnej spoločnosti začalo ešte v roku 2000 „Zverejnenie citovanej zmeny po šiestich rokoch nečinnosti súdu mu takto odňalo   prístup   k akémukoľvek   účinnému   opravnému   prostriedku,   pretože   iné   možnosť nápravy,   než   je   žaloba   o neplatnosť   uznesenia   valného   zhromaždenia,   právny   systém Slovenskej republiky nepozná“.

V súvislosti   s porušením   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 ústavy   sťažovateľ   zdôraznil   svoje   práva   spojené   s   účasťou   v obchodnej   spoločnosti a s vlastníctvom   obchodného   podielu   na   imaní   obchodnej   spoločnosti   30   %   a s tým spojeným   právom   rozhodovať   o zmene   spoločenskej   zmluvy   obchodnej   spoločnosti. Sťažovateľ uvádza „Pokiaľ registrový súd priznal spoločníkovi právo jednostranne zmeniť spoločenskú   zmluvu,   priznal   mu   viac   práv,   než   aké   mu   z jeho   vlastníctva   patria a sťažovateľa v jeho vlastníckom práve obmedzil“.

V sťažnosti okrem návrhu na rozhodnutie (petite) namietal sťažovateľ tiež porušenie čl.   2   ods.   2   ústavy,   ktoré   odôvodnil   takto:   „Pokiaľ   Okresný   súd   Bratislava   I rozhodol o zmene   spoločenskej   zmluvy   bez   jeho   súhlasu,   rozhodol   vo   veci,   ktorá   nepatrí   do právomoci súdov...

Pokiaľ   namietanú   zmenu   registrový   súd   vykonal   konaním   podľa   zákonných ustanovení platných do 1. 2. 2004, potom bola o to viac námietka sťažovateľa oprávnená, pretože až do toho času bol súd povinný skúmať nielen vecnú úplnosť podaní, ale i ich materiálnu správnosť. V konaní... podľa takýchto ustanovení bol preto súd povinný podaný návrh oprávnenej osoby z 5. 12. 2000 zamietnuť, čo neurobil.“

Sťažovateľ   ústavnému   súdu   navrhol   vysloviť   porušenie   ním   označených   práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Sro 9031/B, Zsro 8446/00 a zrušiť jeho uznesenie z 13. apríla 2006, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 467/2006 a zrušiť jeho uznesenie z 25. apríla 2007 a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie   konanie.   Zároveň   sa   domáhal   priznania   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk a priznania náhrady trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti (napr. IV. ÚS 61/07), a preto sa v tejto veci nezaoberal   tou   časťou   odôvodnenia   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   žiadal   o preskúmanie porušenia čl. 2 ods. 2 ústavy, pretože v petite sťažnosti to sťažovateľ nepožadoval.

Sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základných práv podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny, základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. Sro 9031/B, Zsro 8446/00 z 13. apríla 2006 a uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Cob 467/2006 z 25. apríla 2007 a im predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ namietal porušenie označených práv v konaní okresného súdu vedenom pod   sp.   zn. Sro   9031/B,   Zsro   8446/00 o povolenie   zmeny   zápisu   údajov   obchodnej spoločnosti v obchodnom registri (zmeny sídla) na základe návrhu obchodnej spoločnosti. Zároveň sa domáhal zrušenia uznesenia okresného súdu z 13. apríla 2006, ktorým bolo konanie skončené povolením navrhovanej zmeny zápisu sídla obchodnej spoločnosti.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti konštatoval, že ako spoločník obchodnej spoločnosti nebol účastníkom konania vedeného okresným súdom. V tomto smere sťažovateľ akceptoval aj závery krajského súdu vyslovené v uznesení z 25. apríla 2007, že „Ing. F. L. je doposiaľ spoločníkom spoločnosti. Ako spoločník právnickej osoby však nie je účastníkom konania, ktoré bolo začaté na návrh tejto právnickej osoby, pretože vtedy účinné znenie ust. § 200a O. s. p. ho za účastníka konania neoznačuje a nie je ním ani ako bývalý konateľ tejto spoločnosti“.

Keďže   je   nespochybniteľné,   že   sťažovateľ   nebol   účastníkom   v konaní   okresného súdu,   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že   nemôže   byť   daná   príčinná   súvislosť   medzi označeným   postupom   a rozhodnutím   okresného   súdu   a namietaným   porušením sťažovateľom označených práv.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   k namietanému porušeniu jeho práv postupom okresného súdu a jeho uznesením z 13. apríla 2006 nemohlo dôjsť. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ   namietal   porušenie   označených   práv   uznesením   krajského   súdu   č.   k. 1 Cob 467/2006-73 z 25. apríla 2007 a jemu predchádzajúcim postupom.

Predmetom   konania   vedeného   krajským   súdom   bolo   konanie   o sťažovateľovom podaní z 18. septembra 2006, ktoré bolo označené ako „námietky proti zmene sídla“.

Podľa   sťažovateľa   okresný   súd   a následne   aj   krajský   súd   posúdili   podanie z 18. septembra 2006 nesprávne ako odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 13. apríla 2006 o povolení zmeny zápisu sídla obchodnej spoločnosti, hoci ho mali posúdiť ako podnet na   začatie   konania   bez   návrhu,   a to   konania   o zosúladenie   stavu   zápisu   obchodnej spoločnosti v obchodom registri so skutočným stavom. Krajský súd bol podľa sťažovateľa povinný dohliadnuť na začatie takéhoto konania okresným súdom.

Krajský súd uznesením z 25. apríla 2007 podanie sťažovateľa z 18. septembra 2006 odmietol, pretože sťažovateľ nebol účastníkom konania vedeného okresným súdom, a preto nebol osobou oprávnenou podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať   a posudzovať   právne   názory   všeobecného   súdu,   ktoré   ho   pri   výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu   všeobecný   súd vyvodil.   Úloha ústavného súdu   sa obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou, prípadne   s   medzinárodnými   zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo   k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   pričom   skutkové   a právne   závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň by malo za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd sa oboznámil s obsahom uznesenia krajského súdu z 25. apríla 2007, ako aj s obsahom sťažovateľovho podania z 18. septembra 2006 a konštatuje, že závery krajského súdu so zreteľom na skutkové okolnosti danej veci (s prihliadnutím na samotný obsah podania sťažovateľa z 18. septembra 2006 a zároveň aj na označenie tohto podania sťažovateľom ako „odvolanie“) a ich právne posúdenie krajským súdom nevykazujú prvky arbitrárnosti alebo neodôvodnenosti.

Z uvedeného   vyplýva,   že   podľa   ústavného   súdu   krajský   súd   postupoval   v súlade s Občianskym   súdnym   poriadkom,   keď   podanie   sťažovateľa   posúdil   podľa   označenia v záhlaví   podania   a jeho   obsahu   ako   odvolanie,   ktoré   následne   odmietol   ako   podané neoprávnenou osobou.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecných súdov a ich skutkovými závermi pri hodnotení obsahu jeho podaní, nemôže   viesť   k záveru   o zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   tohto   názoru a neznamená ani oprávnenie   ústavného   súdu   nahradiť právny   názor všeobecných   súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by   bolo   možné   uvažovať   len   v prípade,   ak   by   sa   tento   natoľko   odchýlil   od   znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu v napadnutom rozhodnutí krajského súdu o takéto rozhodnutia nejde.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti   postupu   a uzneseniu   krajského   súdu   z 25.   apríla   2007 odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ môže iniciovať dosiahnutie zhody medzi zápisom v Obchodnom registri a skutočným stavom podnetom okresnému súdu, ktorý ak ho vyhodnotí ako opodstatnený, môže začať konanie podľa § 200a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na uvedené by bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008