znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 24/04-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2004 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Auxta prerokoval prijatú sťažnosť E. K., bytom P., zastúpenej advokátkou JUDr. D. H., M. n. B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 79/94, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 79/94 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 79/94 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. K. n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4.   Okresný   súd   Poprad j e   p o v i n n ý   uhradiť   E.   K.   trovy   konania vo   výške 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet advokátky JUDr. D. H., M. n. B., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. IV. ÚS 24/04 z 5. februára 2004 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   E.   K.,   bytom   P.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 79/94.

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   požadovala, aby ústavný súd   prikázal okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov, priznal   jej   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk a úhradu trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti písomne vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 3/ÚS/04 z 5. marca 2004, v ktorom predložil rozbor veci, prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu a uviedol, že „dĺžka konania napriek skutočnosti, že konanie prebieha viac ako 9 rokov, zodpovedá konkrétnym podmienkam prípadu“.

Sťažovateľka   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   podaním   doručeným ústavnému   súdu   22.   marca   2004   k stanovisku   okresného   súdu   uviedla: „Čo   sa   týka namietaného   správania   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   z priebehu   doterajšieho konania   (...)   vyplýva,   že   neexistuje   žiadna   závažná   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. (...) Okresný súd v Poprade tým, že o návrhu sťažovateľky do dnešného dňa nerozhodol, vyvolal u nej dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý aj napriek využitiu všetkých dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti, len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a súdneho spisu.

Predmetom konania je namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   v konaní   o vyporiadaní   bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 79/94. Sťažovateľka 28. januára 1994 podala okresnému súdu žalobu o vyporiadanie BSM, o ktorej po desiatich rokov nie je právoplatne rozhodnuté.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 28. januára 1994 sťažovateľka podala okresnému súdu žalobu o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva,

- 15.   marca   1994   súd   odročil   pojednávanie   na   29.   marec   1994   z dôvodu,   že   sa   na pojednávanie nedostavil žalovaný,

- 29.   marca   1994   súd   odročil   pojednávanie   na   13.   apríl   1994   z dôvodu   ospravedlnenej neúčasti žalovaného,

- 13. apríla 1994 na pojednávaní žalovaný vzniesol námietku zaujatosti zákonného sudcu,

- 20. apríla 1994 predsedníčka okresného súdu vydala opatrenie o zmene zákonného sudcu,

- 17. augusta 1994 bolo pojednávanie, na ktorom sa uskutočnil výsluch účastníkov konania, súd pojednávanie odročil za účelom doplnenia ďalších dokladov na 30. september 1994,

- 30.   septembra   1994   sa   uskutočnilo   pojednávanie   v neprítomnosti   ospravedlneného žalovaného,   sťažovateľka   predložila   súdom   žiadané   doklady   a údaje,   súd   pojednávanie odročil na 21. október 1994 za účelom opätovného predvolania žalovaného, - 21.   októbra   1994   bolo   pojednávanie,   ktoré   bolo   následne   odročené   za   účelom zabezpečenia ďalších listinných dôkazov na 18. november 1994,

- 18. novembra 1994 sa uskutočnilo pojednávanie bez účasti sťažovateľky a navrhovaných svedkoch,   pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu,   že   súd   vyžiada   od sťažovateľky oznámenie o jej zdravotnom stave (výzva súdu z 22. novembra 1994) - 28. novembra 1994 sťažovateľka oznámila, že 5. decembra 1994 nastupuje do nemocnice na neurčitú dobu,

- 16. januára 1995 bolo zaslané oznámenie sťažovateľky „o možnosti pokračovania súdneho pojednávania“,

- 16. mája 1995 bol nariadený termín pojednávania na 14. jún 1995, sťažovateľka písomne (22. mája 1995) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní,

- 2. júna 1995 sťažovateľka písomne oznámila okresnému súdu nástup na kúpeľnú liečbu 15. júla 1995,

- 2. augusta 1995 bolo pojednávanie odročené pre neprítomnosť žalovaného a predvolaných svedkýň na 6. september 1995,

- 6.   septembra   1995   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   sa   uskutočnil   výsluch účastníkov, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom zadováženia ďalších dôkazov,

- 30. apríla 1996 okresný súd nariadil termín pojednávania na 17. máj 1996,

- 7. mája 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu neprítomnosti žalovaného (neúspešný pokus doručenia predvolania),

- 28. mája 1996 bolo pojednávanie odročené na 12. jún 1996 pre neprítomnosť žalovaného, ktorý bol opätovne predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

- 14. júna 1996 bolo pojednávanie odročené pre neúčasť účastníkov konania na 25. jún 1996,

- 25. júna 1996 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu „dlhšej neprítomnosti“ sudcu,

- 8. októbra 1996 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. október 1996,

- 18. októbra 1996 sa uskutočnilo pojednávanie, žalovaný navrhol rozšíriť zoznam ďalších vecí patriacich do BSM, okresný súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania,

- 19. novembra 1996 okresný súd urgoval, aby žalovaný predložil zoznam vecí patriacich do BSM v zmysle návrhu z pojednávania (18. október 1996),

- 31.   júla   1997   okresný   súd   opätovne   urgoval,   aby   žalovaný   predložil   zoznam   vecí patriacich do BSM,

- 14.   januára   1997   a   20.   novembra   1997   sťažovateľka   podala   žiadosti   o nariadenie pojednávania,

- 24. júna 1996 a 8. januára 1998 sťažovateľka podala nekvalifikovaný návrh na vydanie predbežného opatrenia,

- 23. januára 1998 bolo nariadené pojednávanie na 9. február 1998, ktoré bolo odročené na 23. február 1998 z dôvodu neprevzatia doručenia predvolania žalovaným,

- 23. februára 1998 bolo pojednávanie odročené na 25. marec 1998 za účelom predvolania svedkýň,

- 25. marca 1998 sa uskutočnilo pojednávanie bez účasti žalovaného a svedkýň, ktoré bolo odročené na 17. apríl 1998 za účelom ich opätovného predvolania,

- 14. apríla 1998 sťažovateľka ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 17. apríla 1998,

- 17.   apríla   1998   bolo   pojednávanie   odročené   za   účelom   predvolania   sťažovateľky a svedkýň na 27. máj 1998,

- 27.   mája   1998   bolo   pojednávanie   odročené   pre   neúčasť   sťažovateľky   a predvolaných svedkýň na 15. jún 1998,

- 12. júna 1998 žalovaný doručil návrh na prerušenie konania z dôvodu podania žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu sťažovateľky (zmluvy o pôžičke),

- 15.   júna   1998   bolo   pojednávanie   odročené   z   dôvodu,   že   okresný   súd   bude   zisťovať existenciu dôvodu na prerušenie konania,

- 18. augusta 1998 súd vyzval účastníkov konania na predloženie dokumentácie súvisiacej s vyporiadaním BSM,

- 2. októbra 1998 bolo vydané uznesenie o prerušení konania,

- 24.   novembra   1998   bol   Krajskému   súdu   v   Prešove   predložený   spis   na   rozhodnutie o odvolaní   svedkyne   proti   uzneseniu   z 15.   júna   1998   o priznaní   svedočného;   spis   bol okresnému súdu vrátený 10. marca 1999,

- 5.   mája   1999   sťažovateľka   požiadala   „o vytýčenie   termínu   pojednávania“   a   opätovne podala nekvalifikovaný „návrh na predbežné opatrenie na užívanie motorového vozidla VAZ 2105 ŠPZ PPB – 95-10 a GARÁŽE“, patriace do BSM,

- 17.   augusta   1999   súd   vyzval   účastníkov   konania   a svedkyňu   na   predloženie   listín a dožiadal Okresný súd Spišská Nová Ves o vypočutie svedkyne (spis vrátený okresnému súdu 11. októbra 1999),

- 3. septembra 1999 sťažovateľka predložila doklad o zaplatení pôžičky,

- 15. novembra 1999 sa uskutočnilo pojednávanie bez účasti žalovaného, bola vypočutá sťažovateľka, následne bolo pojednávanie odročené na 14. január 2000,

- 14.   januára   2000   bolo   pojednávanie,   na   ktorom   sa   uskutočnil   výsluch   účastníkov, pojednávanie bolo odročené na 31. január 2000 za účelom predvolania ďalšej svedkyne a predloženia ďalších dokladov,

- 31. januára 2000 na pojednávaní žalovaný predložil súdom žiadané listiny, následne bolo pojednávanie odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania a dopočutia svedkov,

- 2. februára 2000 bolo vydané uznesenie o ustanovení znalca na ocenenie nehnuteľností a znalca z odboru oceňovanie motorových vozidiel,

- 9. marca 2000   bol   okresnému   súdu   predložený   znalecký   posudok   o   ocenených nehnuteľnostiach,

- 29. mája 2000 sťažovateľka zložila zálohu na znalecké dokazovanie,

- 19. júla 2000, 2. augusta 2000 a 19. septembra 2000 ustanovený znalec neprevzal zásielky, ktoré boli vrátené okresnému súdu,

- 4. októbra 2000 okresný súd požiadal mestskú políciu o doručenie uznesenia z 2. februára 2000 znalcovi,

- 14. novembra 2000 znalec osobne prevzal uznesenie o ustanovení znalca z 2. februára 2000,

- 9. februára 2001 sťažovateľka písomne informovala okresný súd o svojej neprítomnosti na ohliadke,

- 19. februára 2001 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok na motorové vozidlo,

- 2. marca   2001   a   14. marca   2001   boli   uskutočnené   neúspešné   pokusy   o doručenie znaleckého posudku sťažovateľke,

- 15.   marca   2001   okresný   súd   požiadal   o doručenie   znaleckého   posudku   sťažovateľke mestskú   políciu,   táto   oznámila   okresnému   súdu   štyri   neúspešné   pokusy   doručenia znaleckého posudku sťažovateľke,

- 7.   augusta   2001   okresný   súd   požiadal   mestskú   políciu   o doručenie   predvolania   na pojednávanie   žalovanému,   táto   oznámila   okresnému   súdu   neúspešnosť   pokusu o požadované doručenie predvolania,

- 10. septembra 2001 okresný súd zisťoval bydlisko žalovaného prostredníctvom centrálnej evidencie   obyvateľstva   (24.   septembra   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   informácia o pobyte žalovaného),

- 8. októbra 2001 bolo pojednávanie bez účasti žalovaného (neprevzal predvolanie), ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého ocenenia hnuteľných vecí,

- 25.   októbra   2001   bolo   vydané   uznesenie   o ustanovení   znalca   z odboru   oceňovanie hnuteľných vecí,

- 3. júla 2002 a 22. augusta 2002 okresný súd vyzval a urgoval predloženie znaleckého posudku znalcom,

- 3.   októbra   2002   znalec   ospravedlnil   nevypracovanie   znaleckého   posudku   z dôvodu pracovnej neschopnosti,

- 19. novembra 2003 predložil znalec znalecký posudok,

- 9. decembra 2003 bol vrátený sťažovateľkou neprevzatý znalecký posudok,

- od 15. januára 2004 do 12. marca 2004 sa súd sedemkrát pokúšal o doručenie znaleckého posudku sťažovateľke,

- 18. februára 2004 okresný súd zisťoval pobyt sťažovateľky prostredníctvom centrálnej evidencie obyvateľstva,

- 5.   marca   2004   bola   doručená   správa   od   centrálnej   evidencie   obyvateľstva   o trvalom bydlisku sťažovateľky.

Ústavný   súd   na okresnom   súde   zistil,   že   30.   apríla   2004   bol   vo   veci   vyhlásený rozsudok.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa odseku 2 citovaného článku ústavy, ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa odseku 3 citovaného článku ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   boli   porušené   podľa   odseku   1 citovaného článku ústavy, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov“.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a   porušenia   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa: právnej a faktickej zložitosti veci (1), správania účastníka konania (2) a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (3).

1) K právnej a skutkovej zložitosti sporu, v ktorom je sťažovateľka žalobkyňou, treba uviesť,   že   spory   o   vyporiadanie   BSM   sú   vo   všeobecnosti   skutkovo   zložité.   Súvisí   to s princípom   komplexnosti   vyporiadania   celého   majetku   bývalých   spoluvlastníkov a s potrebou znaleckého dokazovania. Právna zložitosť je v priamej súvislosti s princípom tejto komplexnosti, ktorý je zvýraznený povinným uplatnením zásad vyporiadania BSM podľa   § 150   Občianskeho   zákonníka.   Uplatňovanie   tejto   právnej   úpravy   je   však stabilizované v rozsiahlej   judikatúre   všeobecných   súdov,   ktorá   obsahuje aj   jednoznačnú metodiku   prípravy   a   prejednania   takých   majetkových   sporov.   Okresný   súd   vo   svojom vyjadrení osobitne neargumentoval skutkovou a právnou zložitosťou prejednávaného sporu, vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3/ÚS/04 z 5. marca 2004 však uvádza, že „dĺžka konania napriek   skutočnosti,   že   konanie   prebieha   viac   ako   9   rokov,   zodpovedá   konkrétnym podmienkam prípadu“.

2)   Ústavný   súd   z predloženého   spisu   okresného   súdu   zistil,   že   sťažovateľka   sa významnou   mierou   podieľala   na   vzniku   zbytočných   prieťahov   v konaní   a svojím správaním ovplyvnila vznik   zbytočných   prieťahov   i   celkovú   dĺžku   konania (neúčasť na pojednávaniach   18. novembra   1994,   14.   júna   1995,   14.   júna   1996,   17.   apríla   1998   a 27. mája   1998),   žiadosť   o odročenie   pojednávania   z 28.   novembra   1998,   oznámenie o nástupe na kúpeľnú liečbu z 2. júna 1995, žiadosť, aby v termíne od 27. februára 2001 do

30.   marca   2001   súd   nenariaďoval   pojednávania,   oneskorené   predloženie   dokumentácií súvisiacich   s vyporiadaním   BSM   (účty   o zakúpení   hnuteľných   vecí   20.   marca   1998 a potvrdenie o zaplatení pôžičky v Slovenskej sporiteľni 3. septembra 1999), oneskorená úhrada preddavku trov znaleckého dokazovania [od 16. februára 2000 (prevzatie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania) do 29. mája 2000 („záznam o zložení“ preddavku trov znaleckého   dokazovania)], neúčasť (16. februára 2001)   na znalcom   nariadenej   ohliadke motorového   vozidla,   štyrikrát   neprevzatie   súdnych   zásielok   (v zmysle   oznamu   mestskej polície   z 5.   apríla   2001), nespolupráca   so   znalcom   v období   od   14. mája   2003   do 16. októbra 2003 (vyjadrenie znalca zo 16. októbra 2003), neprevzatie znaleckého posudku vráteného okresnému súdu 9. decembra 2003, neprevzatie ďalších zásielok z 15. januára 2004, 29. januára 2004 a dlhodobejší pobyt mimo trvalého bydliska, z dôvodu ktorého jej súd nevedel doručiť zásielky (obdobie december 2003 - marec 2004).

Z uvedeného vyplýva, že správanie sťažovateľky možno hodnotiť ako také, ktoré významnou mierou prispelo k vzniku zbytočných prieťahov v namietanom konaní.

3) Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom konaní, bol postup samotného okresného súdu   vrátane postupu súdnych znalcov, keďže ich úkony sú úkonmi súdu, ktorými je možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (napr. IV. ÚS 160/03).

Preskúmaním doterajšieho postupu okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 12 C 79/94 zistil, že medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti. Okresný súd nariadil dvadsaťštyri pojednávaní, z ktorých štrnásť musel odročiť   pre   neprítomnosť   účastníkov   a svedkov,   ktorých   účasť   na   pojednávaní   mali zabezpečiť   účastníci   konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   priebeh   prípravy   nariadených pojednávaní, ich vykonanie a najmä na nich vykonávané dokazovanie nemožno vyhodnotiť ako   neefektívny   postup okresného súdu.   Neefektívny   postup sa   však   vyskytol   v období medzi   nariadením   znaleckého   dokazovania   a predložením   znaleckého   posudku   znalcom z odboru oceňovanie motorových vozidiel. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd pri dlhodobej pracovnej neschopnosti znalca mohol a mal ustanoviť na ocenenie motorového vozidla patriaceho do BSM účastníkov iného znalca.

Nečinnosť okresného súdu bola ústavným súdom zistená v období od 16. januára 1995 (sťažovateľka oznámila súdu možnosť pokračovať v pojednávaní) do 16. mája 1995 (nariadenie   pojednávania),   od   6.   septembra   1995   (pojednávanie)   do   30.   apríla   1996 (nariadenie   pojednávania),   od   18.   októbra   1996   (pojednávanie)   do   23.   januára   1998 (nariadenie   pojednávania),   od   25.   októbra   2001   (uznesenie   o ustanovení   znalca)   do 19. novembra   2003   (znalcom   predložený   znalecký   posudok).   Napriek   tomu,   že   súd v uvedených   obdobiach   konal   (napríklad   19.   novembra   1996   a 31.   júla   1997   urgencie žalovaného,   3.   júla   2002   a 22. augusta   2002   zaslanie   výzvy   a urgencie   znalcovi   na predloženie   znaleckého   posudku),   išlo   iba   o jednoduché   úkony,   ktoré   nesmerovali k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom v predmetnej   veci   porušil   základné   právo   sťažovateľky   na   konanie   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc   z horeuvedeného   ústavný   súd   rozhodol,   že   došlo   k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal okresnému súdu v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 79/94 konal bez zbytočných prieťahov.

IV.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 500 000 Sk. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej ujmy, podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade neprichádza do úvahy.

V predmetnom konaní nesie procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej, postup vo veci samej, predkladanie dôkazov a iných úkonov potrebných na dosiahnutie účelu konania vo výraznej miere účastník (§ 6, § 101, § 120 ods. 1   a iné   OSP).   V konaní   o vyporiadanie   BSM   je   dôvodné   požadovať,   aby   účastník urobil všetko pre to, aby súd nemal sťaženú úlohu pri jeho postupe, najmä pokiaľ ide o základné   procesné   úkony,   ktorými   sú   pojednávania.   Sťažovateľka   nedbala   na   tieto povinnosti, svojím správaním významnou mierou ovplyvnila vznik zbytočných prieťahov v konaní   tým,   že   sa   nezúčastnila   viacerých   pojednávaní,   oneskorene   predložila dokumentácie   súvisiace   s vyporiadaním   BSM,   nepreberala   súdne   zásielky   a uplatnila viaceré úkony, ktorými výraznou mierou prispela k vzniku zbytočných prieťahov. Preto ústavný   súd   nepovažoval   za   nevyhnutné   dovršovať   ochranu   jej   porušeného   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj priznaním primeraného finančného zadosťučinenia, a to aj v porovnaní s inými prípadmi, v ktorých sa toto zadosťučinenie priznalo za predpokladu, že účastník konania neniesol žiadny podstatný podiel na vzniku zbytočných prieťahov.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   výrok   o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj výrok, ktorým prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, za dostatočnú ochranu jej práv.

O úhrade trov konania ústavný súd rozhodol v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že sťažovateľke priznal sumu 8 796 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   163/2002   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právnej zástupkyni úhradu   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava   a prevzatie   veci,   písomné   vyhotovenie sťažnosti),   pričom   náhradu   za   jeden   úkon   právnej   služby   priznal   vo   výške   4 270 Sk (základom pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej služby bola nominálna mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2002   vo   výške 12 811 Sk). Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po 128 Sk v zmysle § 19 citovanej vyhlášky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2004