znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 239/09-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 200/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 200/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009.

Zo sťažnosti a z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu   4.   decembra   2007   žalobu   o ochranu   osobnosti   a náhradu   škody   proti   žalovanej JUDr. A. P., zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva. Okresný súd žalobu uznesením č. k. 22 C 110/06-68 z 25. júna 2008 odmietol s poukazom na § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na to, že sťažovateľ napriek výzve súdu v určenej lehote neodstránil nedostatky žaloby. Podľa sťažovateľa „Vo veci nebolo   nič   vykonané.   Sťažnosť   na   prieťahy   bola   obídená   mlčaním...   OS   BA   I žalobu odmietol dňa 25. 06. 2008 svojvoľne a hlúpo, zjavne na základe mafiánskych princípov, za účelom ochrániť inú sudkyňu od zodpovednosti.“.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol   krajský   súd   uznesením   č.   k.   8   Co   200/2008-53   z 30.   januára   2009   tak,   že napadnuté   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Podľa   sťažovateľa „Krajský   súd   BA jalové uznesenie mafiánskym spôsobom potvrdil“. Z priloženej dokumentácie vyplýva, že proti označenému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 6. apríla 2009 dovolanie.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho   sťažnosti   v náleze   vyslovil,   že okresný   súd   svojím   postupom   v namietanom   konaní porušil   jeho základné právo   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a krajský súd svojím postupom v namietanom konaní a uznesením z 30. januára 2009 porušil jeho práva podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, zrušil toto uznesenie a prikázal krajskému súdu „vo veci znovu konať   bez   prieťahov   obštrukcií“. Sťažovateľ   zároveň   žiada,   aby   mu   bolo   priznané primerané finančné   zadosťučinenie   v celkovej   sume   90 000   €,   z ktorej   by bolo   uložené okresnému súdu zaplatiť 30 000 € a krajskému súdu 60 000 €, a žiada tiež, aby mu boli uhradené trovy konania pred ústavným súdom.

Súčasťou sťažnosti sťažovateľa je aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 110/2006 a vyslovenia porušenia svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 200/2008 a jeho uznesením z 30. januára 2009.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že označené uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi   doručené   31.   marca   2009,   pričom   týmto   dňom   nadobudlo   právoplatnosť v spojení   s uznesením   okresného   súdu   č.   k.   22   C   110/06-68   z 25.   júna 2008,   t.   j.   obe namietané   konania   vedené   okresným   súdom,   ako   aj   krajským   súdom   boli   právoplatne skončené 31. marca 2009. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podanie dovolania nemá vplyv na plynutie lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 15. júna 2009, pričom oba namietané konania   boli   právoplatne   skončené   31.   marca   2009.   Z toho   vyplýva,   že   sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená po uplynutí lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa mohla byť odmietnutá aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného   súdu,   podľa   ktorej   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť predovšetkým   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva, ktoré označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným   právom, porušenie ktorého   sa   namietalo, ale aj vtedy,   ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav   takúto   možnosť   reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009