znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 238/03-24

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., Mgr. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I.   a P. I.,   všetci bytom, B., zastúpených advokátom JUDr. P. A., B., vo veci porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 19 S 148/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., Mgr. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P. I. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. februára 2003 doručená sťažnosť Ing. M. P., Mgr. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P. I. (ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. P. A., ktorou namietajú porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava”) a ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor”) postupom Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd”)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 19 S 148/02.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   19   S 148/02 z 30. septembra 2002 bolo zastavené konanie, pretože súdny poplatok z návrhu na začatie konania   v stanovenej   lehote   sťažovatelia   nezaplatili.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo právnemu zástupcovi sťažovateľov Ing. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I. a P. I. doručené 9. decembra 2002 a sťažovateľovi Mgr. M. P. nebolo doručené vôbec.

Porušenie ústavou zaručeného základného práva vidia sťažovatelia v tom, že krajský súd   zastavil   konanie napriek tomu,   že neboli splnené podmienky   ustanovené   zákonom, pretože doposiaľ neuplynula lehota na zaplatenie súdneho poplatku daná krajským súdom vo výzve z 3. septembra 2002. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že súdny poplatok z návrhu na začatie konania bol zaplatený 28. októbra 2002.

Poukazujúc na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že konaním krajského súdu a jeho uznesením č. k. 19 S 148/02-16 bolo porušené základné   právo   sťažovateľov   podľa čl.   46   ods.   1   ústavy   a právo   na   spravodlivé   súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Navrhujú, aby ústavný súd označené rozhodnutie zrušil. Zároveň žiadajú, aby bolo priznané aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 Sk pre každého zvlášť.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   s účinnosťou   od   1.   januára   2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľov   a   skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej   sťažnosti,   patrí   aj   jeho   právomoc   na   jej   prerokovanie   a rozhodnutie,   keďže na konanie   a rozhodovanie   o porušení   základných   práv   fyzickej   alebo   právnickej   osoby je ústavný súd oprávnený len vtedy, ak im takú ochranu neposkytujú iné súdy.

Ústavný súd zo sťažnosti a spisu krajského súdu zistil, že krajský súd 3. septembra 2002   vyzval   sťažovateľov   na zaplatenie   súdneho   poplatku   z návrhu   na   začatie   konania. Výzvu krajský súd doručil právnemu zástupcovi žalobcov Ing. M. P., Ing. arch. Ž. L., Ing. P. L., M. I., P. I. a žalobcovi Mgr. M. P. ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu predmetná výzva doručená nebola.

Napriek tomu krajský súd uznesením sp. zn. 19 S 148/02 z 30. septembra 2002, ktoré rovnako   nebolo   doručené   žalobcovi   Mgr.   M.   P.,   konanie   vo   veci   zastavil   z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Sťažovatelia vyrubený súdny poplatok zaplatili 28. októbra 2002.

Ústavný   súd   prípisom   z 20.   augusta   2003   požiadal   krajský   súd,   aby   odstránil nedostatok   v doručení   výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a uznesenia   o zastavení konania Mgr. M. P. Na základe toho krajský súd dal úpravu na doručenie predmetného uznesenia a výzvy Mgr. M. P., ktorý ich prevzal 16. septembra 2003.

Krajský súd uznesením sp. zn. 19 S 148/02 z 24. septembra 2003 uznesenie sp. zn. 19 S 148/02 z 30. septembra 2002 zrušil a odstránil prekážku ďalšieho postupu vo veci.

Z tohto   postupu   a   rozhodnutia   krajského   súdu   vyplýva,   že   ochranu   označeného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľom poskytol iný súd. Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   pre   nedostatok   právomoci   ústavného   súdu (čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy, § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003