znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 237/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., S., t. č. ústav na výkon väzby a výkon trestu odňatia   slobody,   ktorou   namietal porušenie   svojho práva   na spravodlivé súdne konanie postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 Pp 52/2003   a jeho uznesením z 28. februára 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. júna 2007 doručené podanie M. M. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť pre porušenie zákona“, ktorým namietal porušenie svojho práva „na spravodlivý súdny proces v súlade so zákonom“ postupom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pp 52/2003 a jeho uznesením z 28. februára 2007, domáhajúc sa zároveň zrušenia uvedeného rozhodnutia „... a nového zákonného postupu v tomto konaní“. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k názoru, že úmyslom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne (v   súlade s čl. 127 ústavy a § 56   zákona o ústavnom   súde), teda   takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04), a neboli v nej označené základné práva alebo slobody, ktoré mali byť namietaným postupom a rozhodnutím porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   výzvou   z 10.   septembra   2007   (doručenou   podľa   doručenky 12. septembra 2007) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania   pred   ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom predpísané   náležitosti   nespĺňa.   Vyzval   ho,   aby   v lehote   15   dní   od   doručenia   výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil (s poučením, ako je potrebné doplnenie náležitostí urobiť), pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na výzvu sťažovateľ reagoval listom z 19. septembra 2007 doručeným ústavnému súdu 21. septembra 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „... ústava SR mi zaručuje, že každé trestné konanie musí byť vedené v súlade s platným Trestným zákonom a Trestným poriadkom, čo v predmetnej veci nebolo uskutočnené. Tr. zákon a poriadok jasne opisuje, že sudkiňa   OS   Trenčín   mala   vo   veci   konať   inak,   ako   konala   a to   konkrétne   v súlade so zákonom a to tak, že keď sa začalo vo veci konať, menovaná sudkiňa mi mala zaslať oznámenie a predvolanie na verejné zasadnutie o premene podmienky a až v prípade, že bi som toto prevzal a nedostavil sa na pojednávanie, mohla postupovať tak ako postupovala, teda konať o mne ako o ušlom. No sudkiňa svojvoľne konala o mne ako o ušlom a tiež mi nedoručila   uznesenie   o premene   trestu,   ale   bolo   mi   iba   doručené   oznámenie   o nástupe do výkonu trestu.

Vzhľadom na skutočnosť, že som písomne žiadal, že sa chcem zúčastniť na tomto pojednávaní a sudkiňa moju žiadosť neakceptovala, svojím konaním porušila ustanovenie Tr.   zákona   a Tr.   poriadku,   tým   mi   aj   zabránila   prítomnosti   na   pojednávaní   a tým   mi zabránila sa vo veci obhajovať a tým porušila moje ústavou SR zaručené právo, že každý občan má právo na spravodlivý súdny proces v súlade so zákonom. (...)

Mám zato, že sudkiňa konala svojvoľne a porušila zákon v môj neprospech a preto žiadam   o prešetrenie   veci   a zrušenie   uzn.   2 Pp 52/2003   zo   dňa   28. 2. 2007   vydané   OS Trenčín, nakoľko konanie mu predchádzajúce je hrubým porušením zákona.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   výzvou   z 10.   septembra   2007   detailne   poučil   sťažovateľa o náležitostiach kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   aj   napriek   podrobnému   poučeniu   ústavného   súdu   nedoplnil   svoju sťažnosť v stanovenej lehote a ani neskôr (až do dňa jej predbežného prerokovania) v súlade s požiadavkami obsiahnutými vo výzve ústavného súdu. Najmä nepredložil splnomocnenie na   svoje   zastupovanie   advokátom   podľa   § 20   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   a ani neuviedol, prečo tak neurobil.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03). Ústavný   súd   je   nútený   konštatovať,   že   sťažovateľ   napriek   výzve   neodstránil nedostatky svojho podania a z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007