znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 236/2013-62

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 7. mája 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. PhDr. B. K., B., a mal. R. K., nar..., V., zastúpeného zákonným   zástupcom   otcom   –   JUDr.   PhDr.   B.   K.,   ktorou   namietajú   porušenie   svojich základných práv podľa   čl. 14, čl. 41 ods. 1, čl. 46 ods.   1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   spojení   s   namietaným   porušením   čl.   1   a   čl.   17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   P/135/2012,   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P/102/2012 a jeho uznesením z 27. júna 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 NcC/26/2012, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. PhDr. B. K. a mal. R. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta 2012 doručená sťažnosť JUDr. PhDr. B. K., B. (ďalej aj „sťažovateľ“), a maloletého R. K., nar...,   V.   (ďalej   len   „maloletý“,   spolu   len   „sťažovatelia“),   zastúpeného   zákonným zástupcom otcom – JUDr. PhDr. B. K., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 41 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s namietaným porušením čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným porušením čl. 1 a čl. 17 dohovoru, ako aj práv podľa čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 4, čl. 5 a čl. 35 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/135/2012, postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P/102/2012 a jeho uznesením z 27. júna 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 NcC/26/2012.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich v sťažnosti označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa, ku ktorým malo dôjsť «z dôvodu, že Okresný súd Bratislava V, ako miestne príslušný súd podľa § 88 ods. 1 písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   súdnom   konaní   o   predmetnom   návrhu sťažovateľa - navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej na „pozbavenie rodiča (odporkyne

- matky dieťaťa) výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu okrem vyživovacej povinnosti rodiča (odporkyne - matky dieťaťa) voči maloletému dieťaťu, ktorá podľa § 39 ods.   4 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodnutím   súdu nezaniká,   a   na zverenie   maloletého   dieťaťa   do   osobnej   starostlivosti navrhovateľa (rodiča - otca dieťaťa) a určenie výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu v celom rozsahu navrhovateľovi (rodičovi - otcovi dieťaťa), rešpektujúc ustanovenia § 39 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k odporkyni“, ktorý doručil sťažovateľ dňa 24. 04. 2012 na miestne príslušný Okresný súd Bratislava V (sp. zn. 20P/135/2012) - (príloha č. 1 a č. 2 tejto sťažnosti), postúpil tento predmetný návrh sťažovateľa miestne nepríslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou procesným úkonom - zmätočným procesným „uznesením“ Mgr. A. K. zo dňa 24. 04. 2012, sudkyne   Okresného   súdu   Bratislava   V,   ktorá   takto   rozhodla   o   podmienkach   súdneho konania   (sp.   zn.   20   P/135/2012)   z   dôvodu   údajného   „trvanie   miestnej   nepríslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou“...

a   následne   po   podaní   námietky   sťažovateľom   podľa   §   105   ods.   3   Občianskeho súdneho konania proti uvedenému postúpeniu veci... Krajsky súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd v zmysle § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku odmietol výkon súdnej právomoci podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s § 2, § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. rozhodnúť vo veci predmetnej námietky sťažovateľa-navrhovateľa (otca dieťaťa) podanej podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho konania,   resp.   rozhodnúť   otázku   základnej   podmienky   súdneho   konania   -   miestnej príslušnosti súdu na súdne konanie o predmetnom návrhu sťažovateľa - navrhovateľa (otca dieťaťa)   vo   veci   samej   v   zákonom   stanovenej   lehote   30   dní   od   doručenia   predmetnej námietky sťažovateľa.

Uvedená námietka bola doručená Okresnému súdu Bratislava V dňa 16. 05. 2012 a rovnako   bola   doručená   dňa   17.   05.   2012   Krajskému   súdu   v   Bratislave   ako   súdu nadriadenému Okresnému súdu Bratislava V...

Okresný   súd   Bratislava   V,   ktorému   doručil   sťažovateľ   -   navrhovateľ   predmetnú námietku   podľa   §   105   ods.   3   Občianskeho   súdneho   poriadku   nepredložil   predmetnú námietku   na   rozhodnutie   svojmu   nadriadenému   súdu   (Krajskému   súdu   v   Bratislave) v rozpore s ustanoveniami § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ale ju postúpil vecne a miestne nepríslušnému Okresnému súdu Vranov nad Topľou, o čom sa dozvedel sťažovateľ z uznesenia Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27. 06. 2012, č. k. 4P/102/2012-194, ktorým tento samozvaný - nelegitímny súd na prejednanie a rozhodnutie predmetnej námietky zamietol predmetnú námietku a ustanovil sa za miestne príslušný súd na súdne konanie o predmetnom návrhu sťažovateľa - navrhovateľa (otca dieťaťa) vo veci samej.».

Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:„... protizákonným a protiústavným postupom štátnych orgánov súdnej moci bola nielen   odmietnutá   súdna   ochrana   základných   práv   maloletého   dieťaťa   sťažovateľa a sťažovateľa (otca dieťaťa) a znemožnená súdna ochrana základných práv týchto subjektov práva v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a Ústavou SR, ale súčasne odmietnutá zákonná ochrana rodičovstva a rodiny, ako aj osobitná ochrana detí (čl. 41 ods. 1 Ústavy SR),   zaručená   vnútroštátnym   právom,   a   citovanými   ustanoveniami   Dohovoru   OSN o právach dieťaťa, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a   protizákonným   a   protiústavným   postupmi   štátnych   orgánov   súdnej   moci   bola rovnako   oddialená   okamžitá   náprava   protiprávneho   stavu   spôsobeného   protiprávnym konaním odporkyne (matky dieťaťa), ktorá zneužíva a zanedbáva výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu sťažovateľa, a ktorá uskutočnila únos dieťaťa (§ 210 Trestného zákona), ktorým prejavila výslovnú vôľu porušovať a ohrozovať základné práva maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa (otca dieťaťa). K ohrozovaniu a porušovaniu základných práv týchto subjektov práva dochádzalo v dôsledku správania sa a konania odporkyne   (matky   dieťaťa),   členky   Náboženskej   spoločnosti   Jehovových   svedkov   v   SR, hlásiacej sa k predsadzovaniu ideologických princípov tejto náboženskej spoločnosti a ich nadraďovaniu nad základné práva a právom chránené záujmy maloletého dieťaťa a otca dieťaťa pri výkone rodičovských práv a povinností matkou dieťaťa, ktoré predchádzalo únosu dieťaťa z opatrovania otca.

a   tak   boli   štátnymi   orgánmi   súdnej   moci,   ktoré   svojím   protizákonným a protiústavným postupom porušili základný imperatív výkonu štátnej moci v SR zakotvený v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR... ako aj čl. 17 Dohovoru... opätovne porušené základné práva maloletého dieťaťa sťažovateľa a sťažovateľa (otca dieťaťa),   ktorých súdna ochrana je predmetom návrhu sťažovateľa - navrhovateľa vo veci samej, keď všeobecné súdy v SR obštrukciami v súdnom konaní sa rozhodli: nadraďovať záujmy Náboženskej spoločnosti Jehovových   svedkov   v   SR   na   presadzovaní   jej   ideologických   princípov,   ktoré   ohrozujú a porušujú základné práva dieťaťa, nad základné práva a slobody garantované Ústavou SR všetkým   (t.   j.   aj   subjektu   práva,   ktorým   je   maloleté   dieťa),   a   umožňovať   pretrvávanie protiprávneho stavu zásahu do výkonu rodičovských práv a povinností v rozpore s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR... a umožňovať zasahovanie do výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu sťažovateľa, ku ktorému dochádzalo proti vôli sťažovateľa (otca dieťaťa)   presadzovaním   týchto   ideologických   princípov   matkou   dieťaťa,   ako   aj prostredníctvom   členov   Náboženskej   spoločnosti   Jehovových   svedkov   (analyzovaných v predmetnom návrhu sťažovateľa - navrhovateľa vo veci samej), ktorým matka dieťaťa uvedeným spôsobom umožňovala porušovať základné práva maloletého dieťaťa sťažovateľa a   základné   práva   sťažovateľa,   dokonca   v   obydlí   v   mieste   stáleho   bydliska   maloletého dieťaťa sťažovateľa v spoločnej domácnosti so sťažovateľom, a to napriek nesúhlasu, proti výslovnej vôli, ako aj bez vedomia sťažovateľa.“

Sťažovatelia na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   rozhodol   nálezom,   v   ktorom   vysloví,   že   postupom Okresného súdu Bratislava V v namietanom konaní, postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v namietanom konaní a jeho uznesením z 27. júna 2012 a postupom Krajského súdu v Bratislave v namietanom konaní boli porušené v petite sťažnosti označené ich základné práva a slobody podľa ústavy a práva maloletého podľa dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa,   a zároveň   aby   prikázal   Krajskému   súdu   v Bratislave   rozhodnúť   o   námietke miestnej nepríslušnosti podľa § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a určil miestne príslušný súd na prerokovanie návrhu sťažovateľov. Zároveň sa sťažovatelia domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 55 000 € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov považoval za potrebné najprv zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania   pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie právnej ochrany. Vzhľadom na to ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť len v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovatelia domáhali v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti, a tými orgánmi verejnej moci, ktoré označili v petite sťažnosti za porušiteľov svojich práv.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 13. apríla 2012 Okresnému súdu   Bratislava V   návrh na nariadenie predbežného opatrenia (sp. zn. 22 P 121/2012) a 24. apríla   2012   návrh   na „pozbavenie   rodiča   (odporkyne   –   matky   dieťaťa)   výkonu rodičovských práv a povinností... a na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa“ (sp. zn. 20 P 135/2012). Okresný súd Bratislava V postúpil obidve veci prípismi z 18. apríla 2012 a z 24. apríla 2012 podľa § 105 ods. 2 OSP Okresnému súdu Vranov nad Topľou ako súdu miestne príslušnému (o čom upovedomil sťažovateľa) s tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou vo veci maloletého naposledy rozhodol uznesením sp. zn. 9 P/129/2012 zo 16. apríla 2012, keď nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého bol maloletý dočasne zverený do osobnej starostlivosti matke. Sťažovateľ doručil 16. mája 2012 Okresnému súdu Bratislava V námietku podľa § 105 ods. 3 OSP, resp. odvolanie proti postúpeniu veci vedenej pod sp. zn. 20 P 135/2012 Okresnému súdu Vranov nad Topľou a Krajskému súdu v Bratislave 17. mája 2012. Krajský súd v Bratislave vrátil Okresnému súdu   Bratislava   V späť   podanie   sťažovateľa   týkajúce   sa   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 20 P 135/2012.

Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou   po   postúpení   veci   vedie   konanie   pod   sp.   zn. 4 P 102/2012.   Uznesením   z 27.   júna   2012   vydaným   v tomto   konaní   námietku   miestnej nepríslušnosti sťažovateľa zamietol. Zamietnutie námietky miestnej nepríslušnosti Okresný súd Vranov nad Topľou odôvodnil takto:

„Z pripojeného spisu súd zistil, že Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo dňa 11. 04. 2012 č. k. 9P 129/2012 predbežným opatrením dočasne zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a uložil matke povinnosť podať na tunajší súd návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu do 30   dní   od   doručenia   rozhodnutia.   Matka   maloletého   podala   prostredníctvom   právneho zástupcu na Okresný súd Vranov nad Topľou návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému   R.   dňa   17.   05.   2012.   Predmetný   návrh   na   začatie   konania   s uznesením   o ustanovení   opatrovníka   a   termínom   nariadeného   pojednávania   bol   otcovi   maloletého doručený   dňa   05.   06.   2012.   Termín   pojednávania   však   súd   zrušil   z   dôvodu   podania odvolania proti uzneseniu o ustanovení kolízneho opatrovníka otcom maloletého.

Dňa 14. 06. 2012 otec maloletého podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30. 05. 2012 č. k. 4P 102/2012-156 o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní.

Podľa § 11 ods. 1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 105 ods. 1, 2, 3 OSP; súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 a 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v § 11, ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení súd upovedomí účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená s postúpením nesúhlasí, alebo účastník postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu;   jeho   rozhodnutím   je   viazaný   aj   súd,   ktorému   má   byť   vec   podľa   rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená. Nadriadený súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému.

Z   opisu   skutkových   okolností   predmetných   listinných   dôkazov   nachádzajúcich   sa v spise,   je   nepochybne   preukázané,   že   maloletý   R.   sa   v   súčasnosti   spoločne   s   matkou zdržiava v obci V., okres V. Tým je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou.

V zmysle vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenú odporcom - otcom maloletého zamietol.“

Sťažovateľ doručil Okresnému súdu Vranov nad Topľou podanie z 20. júla 2012 označené   ako   odvolanie   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   sp.   zn. 4 P 102/2012 z 27. júna 2012, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2 CoP/69/2012 z 31. augusta 2012 tak, že na konanie vo veci vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4 P/102/2012 je miestne príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou a uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou potvrdil.

Sťažovatelia   namietajú,   že   uvedeným   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V, Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   a   Krajského   súdu   v Bratislave   boli   porušené   ich v petite označené základné práva podľa ústavy, práva maloletého podľa dohovoru a podľa Dohovoru o právach dieťaťa.

Podľa § 11 ods. 1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému.

Podľa § 105 ods. 2 OSP ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne   postúpi   vec   príslušnému   súdu   bez   rozhodnutia   alebo   ju   za   podmienok uvedených   v   §   11   ods.   3   predloží   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky;   o   tomto postúpení súd upovedomí účastníkov.

Podľa § 105 ods. 3 OSP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník   postúpenia   namieta   do   15   dní   od   doručenia   upovedomenia   o   postúpení, predloží vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.

Z   uvedených   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   vyplýva,   že   z   hľadiska námietky miestnej nepríslušnosti podľa § 105 ods. 3 OSP je relevantný postup výlučne len súdu,   ktorému   bola   vec   bez   rozhodnutia   postúpená,   prípadne   jeho   nadriadeného   súdu. V tejto   súvislosti   je   potrebné   konanie   Okresného   súdu   Bratislava   V,   Okresného   súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Bratislave považovať za konanie podľa § 105 ods. 2 a   3 OSP, ktoré sa zavŕšilo namietaným uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou z 27.   júna 2012,   potvrdeným   uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   z 31.   augusta   2012. Z týchto dôvodov je pre ústavný súd relevantné skúmať len namietaný postup Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uznesenie z 27. júna 2012.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   môže domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

1.   K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľov   postupom   Okresného   súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 4 P/102/2012

Z už uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava V postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou, ktorej bola pridelená sp. zn. 4 P 102/2012 a o námietke miestnej nepríslušnosti   vznesenej   sťažovateľom   rozhodol   Okresný   súd   Vranov   nad   Topľou uznesením z 27. júna 2012. Proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 4 P/102/2012 z 27. júna 2012 bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Sťažovateľ   proti   namietanému   uzneseniu   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 2 CoP/69/2012 z 31. augusta 2012.

Vychádzajúc z princípu subsidiarity, právomoc Krajského súdu v Prešove rozhodnúť v   predmetnej   veci   sťažovateľov   (o   ich   odvolaní)   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu rozhodnúť o ich sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu   nedostatku svojej právomoci.

2.   K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľov   postupom   Okresného   súdu Bratislava V a Krajským súdom v Bratislave

Okresný   súd   Bratislava   V postúpil   vec   vedenú   pod sp.   zn.   20 P/135/2012   podľa § 105 ods. 2 OSP prípisom z   24. apríla 2012 podľa § 105 ods. 2 OSP Okresnému súdu Vranov nad Topľou z dôvodu trvania jeho miestnej príslušnosti, ktorý naposledy rozhodol vo   veci   starostlivosti   o maloletého uznesením   sp.   zn. 9   P 129/2012   zo 16.   apríla 2012 a okrem toho Okresný súd Vranov nad Topľou vedie vo veci maloletého aj ďalšie konanie pod   sp.   zn.   9   P   145/2012.   O tejto   skutočnosti   informoval   Okresný   súd   Bratislava   V sťažovateľa.   Sťažovateľ   v nadväznosti   na   toto   oznámenie   doručil   Okresnému   súdu Bratislava V námietku podľa § 105 ods. 3 OSP, resp. odvolanie proti jeho „zmätočnému“ uzneseniu z 24. apríla 2012 o postúpení návrhu na začatie konania (o pozbavenie matky maloletého   výkonu   rodičovských   práv   a povinností   a o   zverenie   maloletého   do   osobnej starostlivosti sťažovateľa) z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Vranov nad Topľou.   Dňa   17.   mája   2012   doručil   sťažovateľ   aj   Krajskému   súdu   v Bratislave   svoje námietky   podľa   §   105   ods.   3   OSP   proti   postúpeniu   jeho   návrhu   na   začatie   konania Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou,   ktorý   nie   je   miestne   príslušný.   Krajský   súd v Bratislave vrátil prípisom z 29. júna 2012 podanie sťažovateľa 29. júna 2012 Okresnému súdu   Bratislava   V bez   rozhodnutia;   o tomto   návrhu   rozhodol   Okresný   súd   Vranov   nad Topľou uznesením č. k. 4 P/102/2012-194 z 27. júna 2012.

Postúpenie veci vedenej pod sp. zn. 22 P 121/2012 z Okresného súdu Bratislava V podľa   §   105   ods.   2   v spojení   s   §   88   ods.   1   písm.   c)   OSP   z   dôvodu   jeho   miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Vranov nad Topľou namietal sťažovateľ. O jeho námietke bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť podľa § 105 ods. 3 OSP Krajský súd v Prešove, ktorý o nej aj rozhodol uznesením sp. zn. 1 CoP 63/2012, 1 CoP 64/2012 z 20. júna 2012. Právomoc Okresného   súdu   Vranov   nad Topľou   a   Krajského   súdu   v Prešove   rozhodnúť vo veci sťažovateľov vylučuje, aby sa namietaným porušením ústavou garantovaných práv sťažovateľov, ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave, zaoberal ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti odmietol z dôvodu nedostatku právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať   o   ďalších návrhoch sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2013