znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 236/2011-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júna   2011 predbežne prerokoval sťažnosť P. M. – T., G., zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Galanta   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 Cb 109/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. – T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010 doručená sťažnosť P. M. – T., G. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. R. K., Ž., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb 109/2009.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že „sťažovateľ uzatvoril dňa 02. 01. 2001 spolu s p. M. G. Spoločenskú zmluvu o založení združenia podľa ust. § 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, za účelom spoločnej podnikateľskej činnosti pod obchodným názvom: B., M. – G., združenie, G. K spoločenskej zmluve   o   založení   združenia   do   doby   rozpustenia   združenia,   jeho   členovia   vyhotovili dodatok č. 1 zo dňa 01. 01. 2002.“.

Sťažovateľ   uviedol,   že „dňa   29.   09.   2008   došlo   medzi   žalobcom   a   žalovaným k dohode   o   rozpustení   združenia   B.,   pričom   v   zmysle   Dodatku   č.   2   Zmluvy   o   založení združenia B. sa združenie rozpustilo ku dňu 30. 09. 2008 a majetkové vyporiadanie sa malo vykonať ku dňu 15. 10. 2008 podľa stavu združenia zisteného účtovnou závierkou ku dňu zániku združenia“.

Žalobou   doručenou   okresnému   súdu   20.   mája   2009   sa   M.   G.,   G.   (ďalej   len „žalobca“), domáhal proti sťažovateľovi ako žalovanému zrušenia a vyporiadania majetku združenia B., M. – G., združenie, G. (ďalej len „združenie“). Vec bola okresným súdom pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 90/2009.

Sťažovateľ opísal ďalší priebeh konania takto:«Okresný súd Galanta výzvou zo dňa 13. 07. 2009 doručil žalovanému žalobný návrh žalobcu sp. zn. 8C/90/2009 zo dňa 28. 04. 2009, doručený Okresnému súdu Galanta 20. 05. 2009 a vyzval žalovaného, aby sa k žalobnému návrhu vyjadril do 15 dní.

Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na výzvu Okresného súdu Galanta reagoval Vyjadrením zo dňa 18. 02. 2010...

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal listom zo dňa 28. 05. 2009   p.   G.   písomný   návrh   na   vyporiadanie   získaného   majetku   a   vecí   vnesených   do združenia. Avšak zásielka nebola p. G. v odbernej lehote prevzatá...

Dňa 10. 03. 2010 bol Okresnému súdu v Galante doručený návrh žalobcu p. G. na zmenu žalobného petitu zo dňa 28. 04. 2010...

Uznesením zo dňa 15. 05. 2010 Okresný súd Galanta... rozhodol, že pripúšťa zmenu petitu   žaloby   zo   dňa   28.   04.   2010.   Podielové   spoluvlastníctvo   žalobcu   a   žalovaného nadobudnuté od založenia združenia podľa ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa   02.   01.   2001   pod   obchodným   názvom   B.,   M.   –   G.,   združenie,   G.   do   rozpustenia združenia ako aj účtovnej závierky ku dňu 30. 09. 2008 – skladajúce sa z hnuteľných i z nehnuteľných vecí, sa vyporiada rovnakým dielom – podielom ½ z celku, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak s poukazom na bod IV. 5 „Zmluvy o založení združenia“ v zmysle ust. § 142 Občianskeho zákonníka...

V konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12 Cb/109/2009 bol vytýčený jediný termín pojednávania na deň 23. 02. 2010 o 8.45 hod...

Právny zástupca sťažovateľa podal na Okresný súd Galanta sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 17. 08. 2010 v ktorej požadoval odstrániť vzniknuté prieťahy v konaní a rozhodnúť vo veci...

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   do   dnešného   dňa   nebolo   vo   veci   rozhodnuté   a   súd neurčil ďalší termín pojednávania, bolo porušené právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

Právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   bolo   dňa   01.   10.   2010   doručené   Vybavenie sťažnosti zo dňa 17. 09. 2010 v ktorej podpredsedníčka Okresného súdu Galanta predmetnú sťažnosť zamietla ako nedôvodnú. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vo veci od 23. 02. 2010 nevytýčil žiadne pojednávanie a do 17. 09. 2010, kedy nám bolo doručené vybavenie sťažnosti, nebol vo veci vykonaný žiadny procesný úkon. Z hľadiska časového odstupu procesných úkonov, ako aj z hľadiska obsahu a účelu, absencia procesných úkonov vykazuje znaky prieťahov v konaní.»

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a súčasne navrhol, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu „v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cb/109/2009 konať v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku“ a tiež aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn.   12   Cb   109/2009   zistil,   že   po   podaní   návrhu   žalobcu   na   vyporiadanie   majetku združenia (20. máj 2009), pôvodne zaevidovaného pod sp. zn. 8 C 90/2009, okresný súd opatrením z 25. mája 2009 pridelil vec sudcovi obchodného úseku a zaevidoval ju pod sp. zn. 12 Cb 109/2009.

V   nasledujúcom   období   okresný   súd   vykonával   iba   jednoduché   procesné   úkony (výzva   žalobcovi   z   9.   júna   2009   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   výzva   sťažovateľovi z 13. júla 2009 na vyjadrenie k   návrhu v   lehote 15 dní   od   doručenia   výzvy).   Podaním doručeným okresnému súdu 3. augusta 2009 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na kvalifikované vyjadrenie k žalobe o 30 kalendárnych dní. Vyjadrenie k žalobnému návrhu napokon   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   19.   februára   2010,   a   to   až   po   urgencii z 30. decembra 2009 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Dňa 30. decembra 2009 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. február 2010,   ktoré   na   žiadosť   žalobcu   pre   účely   upresnenia   a   zmeny   žalobného   petitu   bolo odročené na neurčito.

Dňa 10. marca 2010 žalobca doručil okresnému súdu návrh na pripustenie zmeny návrhu   na   začatie   konania   formou   doplnenia   žalobného   petitu.   Následne   okresný   súd uznesením sp. zn. 12 Cb 109/2009 z 12. mája 2010 pripustil zmenu petitu žaloby žalobcu z 28. apríla 2010. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22. júna 2010.

Prípisom   z 21. mája 2010 a opätovne prípisom   zo 4. októbra 2010 okresný   súd vyzval žalobcu na predloženie ešte jedného vyhotovenia znaleckého posudku č. 109/2008 a 110/2008, keďže prílohou jeho návrhu boli dva znalecké posudky doložené len v jednom vyhotovení.   Dňa   22.   decembra   2010   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na

24. február 2011 a zároveň vyzval sťažovateľa na vyjadrenie k pripustenej zmene petitu žaloby. Sťažovateľ predmetné vyjadrenie doručil okresnému súdu 17. januára 2011.

Pojednávanie nariadené na 24. február 2011 pre chorobu žalobcu a neprítomnosť jeho právneho zástupcu okresný súd odročil na 7. apríl 2011. Na pojednávaní konanom 7. apríla   2011   žalobca   predložil   okresnému   súdu   návrh   na   uzatvorenie   súdneho   zmieru vo veci   samej.   Vzhľadom   na   ospravedlnenú   neprítomnosť   sťažovateľa   a   jeho   právneho zástupcu okresný súd pre účely pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu odročil pojednávanie na 14. jún 2011.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05. IV. ÚS 311/09) vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch.

Z   tohto   právneho   názoru   vychádzal   ústavný   súd   aj   pri   predbežnom   prerokovaní predmetnej   sťažnosti,   keďže   konanie   na   okresnom   súde   prebieha   od   20.   mája   2009 a sťažnosť   pre   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   bola ústavnému súdu doručená 9. decembra 2010. Ústavný súd je toho názoru, že aj keď postup okresného   súdu   v   danej   veci   nebol   optimálny   (nízkou   efektivitou   je   zjavne   poznačené obdobie   od   12.   mája   2010   do   13.   decembra   2010,   počas   ktorého   okresný   súd   bez významnejšieho posunu v merite veci vykonával iba jednoduché procesné úkony) a spôsobil určité predĺženie konania, na druhej strane ho však nemožno jednoznačne kvalifikovať ako taký, ktorý by musel viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania nemožno v jeho súčasnom štádiu konštatovať, že prieťahy v postupe okresného súdu dosahujú intenzitu zbytočných prieťahov, ktoré už nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní zo 17. augusta 2010 podpredsedníčka okresného súdu reagovala v podaní zo 17. septembra 2010 označenom ako „Vybavenie sťažnosti“, v ktorom sťažovateľovi oznámila, že „súd vo veci napriek tomu, že od 02/2010 v nej nebolo vytýčené pojednávanie, riadne koná, pričom   procesné   úkony   takto   vykonané   nemožno   považovať   za   nezákonné   ani nehospodárne,   z hľadiska   ich časového odstupu ani   z hľadiska ich obsahu a   účelu   ich rovnako nemožno hodnotiť ako vykazujúce znaky prieťahov v konaní“.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok   nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii   a aj ho využil ešte pred podaním   sťažnosti   ústavnému súdu.   Po upozornení   okresného súdu   na prieťahy možno z jeho   ďalšieho   postupu   vyvodiť,   že   podpredsedníčka   okresného   súdu   na   upozornenie sťažovateľa   adekvátne   reagovala   a   prijala   v   primeranej   lehote   potrebné   opatrenia   proti nečinnosti v predmetnom konaní. V súčasnosti je vo veci nariadený termín pojednávania na 14.   jún   2011.   Stav   namietaného   konania   v   čase   predbežného   prerokovania   sťažnosti umožňuje vysloviť názor, že opatrenia prijaté podpredsedníčkou okresného súdu po podaní sťažnosti   prispeli   aj   k   odstráneniu   nežiaduceho   stavu   zapríčineného   dovtedajšou nečinnosťou,   resp.   neefektívnou   činnosťou   okresného   súdu,   čo   podľa   názoru   ústavného súdu v okolnostiach prípadu znamená, že sťažnosť nie je aj z toho dôvodu opodstatnená.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k neodôvodneným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011