znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 235/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   J.,   mal.   A.   J.   a   mal.   P.   J.,   všetky   bytom   T., zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru   Trenčín,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Trenčín,   Okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   Prievidza,   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   Prievidza,   Okresnej prokuratúry   Trenčín,   Okresnej   prokuratúry   Trnava,   Krajskej   prokuratúry   v   Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Okresného súdu   Trenčín   a   Krajského   súdu   v Trnave   v konaní   vedenom   Okresným   riaditeľstvom Policajného   zboru   Prievidza   pod   ČVS:   ORP-23/OVK-PD-2009   (predtým   vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. J., mal. A. J. a mal. P. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2010 doručená   sťažnosť   JUDr.   J.   J.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   mal.   A.   J.   (ďalej   len „sťažovateľka v 2. rade“) a mal. P. J. (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“), všetky bytom T. (ďalej spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom Mgr. M. B., T., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného zboru Trenčín, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín (ďalej len „okresné riaditeľstvo Trenčín“),   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Prievidza,   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície   Prievidza   (ďalej   len   „okresné   riaditeľstvo“),   Okresnej   prokuratúry Trenčín,   Okresnej   prokuratúry   Trnava   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“),   Krajskej prokuratúry v Trenčíne, Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“), Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“), Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom okresným riaditeľstvom pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (predtým vedenom okresným riaditeľstvom Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   ako   zákonná   zástupkyňa   sťažovateliek v 2. a 3. rade podala 26. júna 2008 okresnému riaditeľstvu Trenčín trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke v 2. rade a pre   podozrenie   zo   spáchania   prečinu   ohrozovania   mravnej   výchovy   mládeže   na sťažovateľke v 3. rade otcom jej maloletých dcér.

Sťažovateľka   je   v zmysle   právoplatného   rozsudku   okresného   súdu č. k. 32 P 91/2008-69 z 10. júna 2008, ktorým jej boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, ich jedinou zákonnou zástupkyňou.

Dňa   11.   augusta   2008   sťažovateľka   pri   výsluchu   (bola   vypočutá   ako   svedok   – poškodený)   osobne predložila vyšetrovateľke   znalecký   posudok   Mgr.   M.   Z.   (toho času PhDr.   M.   B.)   zapísanej   v zozname   znalcov,   tlmočníkov   a prekladateľov   v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, z ktorého okrem iného podľa nej vyplýva, že existuje dôvodné podozrenie, že sťažovateľka v 2. rade bola svojím otcom pod hrozbou bitky   dokonca   sexuálne   zneužívaná.   Sťažovateľka   zdôraznila,   že   trestné   stíhanie   pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby na sťažovateľke v 2. rade bolo začaté 23. júla 2008 a trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže na sťažovateľkách v 2. a 3. rade bolo začaté až 4. februára 2009, pričom napriek predloženému znaleckému posudku trestné stíhanie pre trestný čin sexuálneho zneužívania dosiaľ ešte nebolo začaté.

Hoci   sťažovateľka   pozná   judikatúru   ústavného   súdu,   podľa   ktorej   na   začatie trestného stíhania nie je právny nárok, a toto právo nespadá medzi základné práva fyzickej osoby, upriamuje pozornosť ústavného súdu na viacero rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské   práva   a v tejto   súvislosti   vyjadruje   presvedčenie,   že „jej   mal.   dcéram   ako poškodeným trestnými činmi, prislúcha základné právo nielen na začatie trestného stíhania ale aj na vznesenie obvinenia proti podozrivému JUDr. J.!

... nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní už pred začatím trestného stíhania, napriek tomu, že majú pred sebou podozrenie o závažných trestných činoch páchaných na maloletých   deťoch   a k dispozícii   dva   znalecké   posudky,   porušuje jednoznačne   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov! Zároveň, už len samotné rozhodnutie o začatí resp. nezačatí trestného stíhania je jednoznačným aspektom práva na súdnu a inú právnu ochranu,   keď   príslušné   orgány   sú   povinné   vo   veci   vydať   rozhodnutie.   Nevydaním rozhodnutia (či už zamietavého alebo potvrdzujúceho) dochádza k porušeniu zásady zákazu denegatio justitiae, čo je vo fungujúcom právnom systéme neprípustné.

... od podania trestných oznámení od júna a augusta 2008 ubehli takmer dva roky, a vo veci sa nekoná efektívne, a napriek presvedčivým dôkazom nebolo ani začaté trestné stíhanie pre tr. č. sexuálneho zneužívania a vznesené obvinenie či podaná obžaloba pre tr. č. ohrozovania mravnej výchovy mládeže a týrania blízkej a zverenej osoby voči nikomu! Práve naopak, vo veci sa síce koná, avšak sústavne ide o zámerne protizákonné, nelogické a absurdné   rozhodnutia,   proti   ktorým   musí   sťažovateľka   v   1.   rade   sústavne   podávať opravné prostriedky, pretože tieto zásahy zakladajú porušovanie ďalších ľudských práv.“.

Prípisom z 10. januára 2009 okresná prokuratúra sťažovateľke oznámila, že nemá procesné postavenie poškodenej, a preto už nebude informovaná o vykonávaných úkonoch ani ona, ani jej právny zástupca.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   0 TP/917/2008-3   z   18.   septembra   2009   v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 5 Tpo/19/2009-42 z 21. apríla 2009 ustanovil sťažovateľke v 2.   rade   opatrovníka   a   následne   rozhodnutím   okresného   súdu   č.   k.   0   Tp/919/2008-3 z 19. septembra   2008   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   3   Tpo   10/2009-46 z 21. mája 2009 bol aj sťažovateľke v 3. rade ustanovený opatrovník. Tento úkon podľa názoru sťažovateľky nemá oporu v zákone, pretože sťažovateľke v 3. rade bol ustanovený opatrovník už 19. septembra 2008 vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, hoci v tejto veci sťažovateľka trestné oznámenie nikdy nepodala, a zároveň trestné stíhanie pre trestný čin ohrozovania   mravnej   výchovy   mládeže,   v ktorom   vystupuje   sťažovateľka   v 3.   rade   ako poškodená,   sa   začalo   až   4. februára   2009.   Sťažovateľka   podala   proti   prvostupňovým rozhodnutiam o ustanovení opatrovníkov sťažnosť až 11. februára 2009, keďže jej tieto rozhodnutia neboli doručené, čo bolo podľa nej jednoznačným procesným pochybením. Uznesenia boli doručené až potom, ako o to výslovne požiadal jej právny zástupca.

Dňa 23. júla 2009 sťažovateľka opäť namietala na krajskej prokuratúre a okresnom riaditeľstve nezákonne ustanoveného opatrovníka. Následne v prípise z 23. októbra 2009 generálna   prokuratúra   potvrdila,   že   vo   vzťahu   k sťažovateľke   v 3.   rade   bol   ustanovený opatrovník predčasne a že ide o procesné pochybenie. V dôsledku uvedených skutočností bola na návrh krajskej prokuratúry sťažovateľkám v 2. a 3. rade ustanovená uzneseniami okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   171/2009   z 23.   novembra   2009   a sp.   zn.   0   Tp   169/2009 z 1. decembra 2009 opatrovníčka Bc. E. Z. Proti týmto uzneseniam podala sťažovateľka sťažnosť s odôvodnením, že ich vydal nepríslušný súd a že opatrovníčka nie je ustanovená z územného   obvodu   súčasného   bydliska   maloletých   sťažovateliek   (teda   B.,   okres   P.); sťažovateľka nemá vedomosť o tom, či odvolací súd o jej sťažnosti už rozhodol.

Podľa   názoru   sťažovateľky „ďalším   závažným...   pochybením...   je,   že   podľa uznesenia ORPZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície Trenčín, ČVS: ORP 977/OEK-TN- 2008   zo   dňa 23. 7.   2008   je   poškodenou   mal.   A.,   čo   potvrdzuje   aj   uznesenie   Krajskej prokuratúry   Trenčín,   č.   k.   1   KPt   1245/2008-15   zo   dňa   20.   10.   2008,   orgány   činné v trestnom konaní chybne pribrali znalca PhDr. F. S. poškodenej aj mal. P., ktorá však je poškodenou vo veci ohrozovania mravnej výchovy mládeže, kde trestné stíhanie bolo začaté až dňa 4. 2. 2009. Zároveň ustanovený znalec je od 11. septembra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu zapísaných znalcov a napriek tejto skutočnosti príslušné orgány trvajú na výsluchu mal.   P.   za   jeho   prítomnosti,   za   prítomnosti   nezákonného   opatrovníka,   bez   prítomnosti sťažovateľky   v   1.   rade   a   v konaní   o   trestnom   čine   sexuálneho   zneužívania,   ktoré   však doposiaľ   nebolo   začaté!   Takto   vykonaný   úkon   by   bol   absolútne   nulitný,   neprijateľný a neprípustný, a znalecké dokazovanie by sa muselo znova zopakovať. To by bolo v rozpore s § 135 Trestného poriadku. Preto aj voči ustanovenému znalcovi podala sťažovateľka opravné prostriedky.“.

Sťažovateľka   sa   domnieva,   že   jej „ústavný   súd...   nemôže...   pri   posudzovaní prieťahov pričítať to, že sústavne využíva svoje práva na podávanie opravných prostriedkov proti   rozhodnutiam   a   opatreniam,   ktoré   nemajú   oporu   v   zákone   a   porušujú   tie najzákladnejšie právne princípy.

Sťažovateľke nemožno pričítať ani to, že sa nedostavila s mal. dcérami na výsluchy, ktoré sa mali konať v trestnom konaní, z účasti ktorých sa riadne a z vážnych dôvodov ospravedlnila.   Dôvodom   neúčasti   na   výsluchoch   bola   aj   skutočnosť,   že   vo   veci   nebol doposiaľ zákonne ustanovený opatrovník a výsluchy sa mali konať za účasti nezákonne ustanoveného znalca, ktorý je od septembra 2009 vyčiarknutý zo zoznamu súdnych znalcov, keď naviac trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, doposiaľ ani nebolo začaté. Tieto výsluchy by totiž následne boli absolútne nepoužiteľné a vyhlásené za nezákonné tým by sťažovateľka vystavila svoje dcéry ďalšiemu neľudskému zaobchádzaniu, keď by museli opakovane opakovať a spomínať si na otrasné zážitky, ktoré prežili pri páchaní trestnej činnosti podozrivým na nich samých.

Dôsledkom všetkých uvedených úkonov orgánov činných v trestnom konaní a súdov je spôsobenie závažných prieťahov, ktorých dôsledkom je hrozba oslabenia pamäťovej stopy u   maloletých   poškodených   a   následné   zmarenie   vykonania   dôkazu   v   predmetnej   veci... Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa v uvedenom konaní porušilo: právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... spočívajúce v porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Z vyjadrenia okresného riaditeľstva z 25. mája 2010 ústavný súd zistil, že „... na základe   rozhodnutia   riaditeľa   KR   PZ   Trenčín   pod   č.   p.:   KRP-879/ÚJKP-2008   zo   dňa 16. 12. 2008 z dôvodu rozhodnutia o námietke zaujatosti policajtov Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, kde bol pôvodne realizovaný pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008 – odňatý a zároveň bol prikázaný do vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi. Na základe toho po doručení dňa 7. 1. 2009 bol pridelený vyšetrovateľovi PZ mjr. Mgr. Z., ktorý vo veci koná.

Doposiaľ nebolo v predmetnej veci vznesené obvinenie a ani vydané iné rozhodnutie, trestné stíhanie je vedené pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 a to pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kde bolo v zmysle § 199/1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie ešte vyšetrovateľkou OR PZ Trenčín dňa 23. 7. 2008 pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008. Vyšetrovateľom OR PZ Prievidza bolo na základe pokynu dozorujúcej   prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   v   Trnave   zo   dňa   29.   1.   2009   pod 2 Pv 1325/08-13   podľa   §   199/1   Tr.   poriadku   začaté   trestné   stíhanie   vo   veci   prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o čom bola oznamovateľka JUDr. J. J. upovedomená – doručenka z 23. 2. 2009.

Vyšetrovateľom   OR   PZ   Prievidza   bola   matka   maloletých   detí   –   JUDr.   J.   J. predvolaná ako svedok k úkonu dňa 25. 2. 2009, pričom v ten deň okrem jej výsluchu mal byť vykonaný aj výsluch maloletých dcér P. a A. na kameru v predmetnej trestnej veci, kde sa JUDr. J. písomne ospravedlnila. Zároveň oznámila vyšetrovateľovi, že podala sťažnosti proti viacerým rozhodnutiam Okresného súdu v Trenčíne, pričom nie je vyriešená otázka zástupcu práv maloletých dcér. Na základe toho sa požadované úkony nevykonali, resp. boli vykonané až dňa 29. 4. 2010 v budove ZŠ v Banke, pod vedením prokurátorky KP Trnava JUDr. A. B., za prítomnosti soc. kurátorky ÚPSVaR Trenčín – Mgr. J. M., pedagogickej pracovníčky – riaditeľky ZŠ Banka – Mgr. H. H. Matka maloletých detí JUDr. J. J., počas úkonu položila do miestnosti výsluchu nahrávacie zariadenie, ktoré po upozornení aby ho zobrala   preč,   toto   odmietla   s   tým,   že   ona   musí   chrániť   svoje   deti   a   potrebuje   mať   k dispozícii záznam z výsluchu výlučne z dôvodu, aby nedošlo k zámene zápisníc,   ona je jediná   osoba,   ktorá   svoje   deti   chráni   a   musí   ich   chrániť   naďalej.   Pribratí   znalci Výskumného ústavu detskej psychológie Bratislava sa úkonu nezúčastnili.

Vyšetrovateľ OR PZ Prievidza vykonal úkony – prepočutie svedkov v predmetnej veci vrátane   JUDr.   J.–   matky   maloletých   detí,   a   aj   ich   otca   JUDr.   A.   J.   ako   svedka   za prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava – JUDr. A. B.– v mesiaci máj 2009. Matka maloletých detí JUDr. J. J. sa dožadovala procesného postavenia poškodenej v predmetnej veci, kde jej malo byť listom Okresnej prokuratúry Trnava oznámené v januári 2009,   že   v predmetnej   veci   nemá   postavenie poškodenej   a   viac nebude   informovaná o vykonávaných úkonoch.

Zo strany vyšetrovateľa neboli zistené zavinené prieťahy a nečinnosť. Ku prieťahom došlo na základe toho, ako sama sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, rozhodovaním iných inštitúcii týkajúcich sa vyriešenia a zabezpečenia výkonu práv maloletých A. J. (nar. 1998)   a P.   J.   (nar.   2001),   ako   aj   obštrukcii   zo   strany   svedka   JUDr.   J.,   ktorá   bránila vykonaniu úkonov s maloletými dcérami. V spise sú založené ospravedlnenia matky detí JUDr. J. k neúčasti na úkonoch zo dňa 16. 2. 2009, 7. 5. 2009, 12. 10. 2009, 18. 1. 2010. Okrem toho vykonávaniu úkonov bránili aj sťažnosti a námietky zaujatosti o ktorých sa muselo v predmetnej veci rozhodovať.

Po vykonaní požadovaných výsluchov maloletých detí A. a P. J. bude v dohľadnej dobe   vypracovaný   znalecký   posudok   Výskumným   ústavom   detskej   psychológie   a patopsychológie Bratislava, na základe ktorého predpokladáme, že bude možno rozhodnúť v predmetnej veci.“.

Sťažovateľky vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti žiadajú, aby ústavný súd o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví:

„Základné právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   a   čl.   6   Dohovoru   postupom   Okresných   riaditeľstiev   PZ   Trenčín a Prievidza, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín a Prievidza, Okresnej prokuratúry Trenčín a Trnava,   Krajskej   prokuratúry   Trenčín a Trnava,   Generálnej   prokuratúry SR, Okresného súdu Trenčín, Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-23/OVK-PD-2009 (pred tým vedené na ORPZ TN pod číslom ČVS: ORP- 977/OEK-TN-2008) porušené bolo.

Okresnému riaditeľstvu PZ Prievidza sa prikazuje v konaní pod ČVS: ORP-23/OVK- PD-2009 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke v 1., 2. a 3. rade sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či sťažnosť nebola podaná   zjavne neoprávnenými osobami,   ako   aj   to,   či   v   danom   prípade   nejde   o   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Z   návrhu   na   rozhodnutie   (petitu)   vyplýva,   že   sťažovateľky   v právnom   postavení poškodených   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva Trenčín, okresného riaditeľstva,   Okresnej   prokuratúry   Trenčín,   okresnej   prokuratúry,   Krajskej   prokuratúry v Trenčíne, krajskej prokuratúry, generálnej prokuratúry, okresného súdu a krajského súdu v konaní   vedenom   okresným   riaditeľstvom   pod   ČVS:   ORP-23/OVK-PD-2009   (predtým vedenom Okresným riaditeľstvom Trenčín pod ČVS: ORP-977/OEK-TN-2008).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom,   podstatou   a   zmyslom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom uvedeného základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka, t. j. v jeho záležitosti. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej doterajšej judikatúre   vyslovil   právny   názor,   podľa   ktorého   uplatnenie   tohto   základného   práva   je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej   ochrany,   ktorej   prejednanie   a   rozhodnutie   je   zahrnuté   do   účelu   procesného poriadku,   ktorý   upravuje   postup   orgánu   verejnej   moci   pri   prejednaní   veci   účastníka (I. ÚS 18/06).

Podstatou námietok sťažovateliek sú skutočnosti, ktoré podľa ich názoru zakladajú dôvod   na   vyslovenie   záveru   o zbytočných   prieťahoch   v namietanom   konaní.   V   tejto súvislosti   upriamuje   ústavný   súd   pozornosť   na   svoju   stabilizovanú   judikatúru,   z   ktorej možno vyvodiť, že sťažovateľ ako poškodený v trestnom konaní vedenom vo veci bez vznesenia obvinenia sa nemôže domáhať vyslovenia porušenia svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods.   1   dohovoru   (napr.   I.   ÚS   212/07,   II.   ÚS   212/07,   III.   ÚS   109/06).   Až   vznesenie obvinenia   je   tým   momentom,   ktorý   dáva   možnosť   poškodenému   v   trestnom   konaní uplatňovať si ochranu proti konkrétnemu možnému pôvodcovi svojho poškodenia, a teda z nej robí „vec“, na ktorej prerokovanie bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 109/06).

Keďže v namietanom trestnom konaní nedošlo dosiaľ k vzneseniu obvinenia žiadnej konkrétnej   osobe,   konaním   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sťažovateľky   označili   za porušovateľov svojich ústavou garantovaných práv, nemohlo byť ani porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ani ich právo podľa čl. 6 ods. 1 ústavy, ktorých ochrany sa domáhali prostredníctvom sťažnosti adresovanej ústavnému súdu.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateliek   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenými osobami.

Nad rámec uvedeného považoval ústavný súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateliek, ktoré sú v tomto prípade zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý je koncentrovane vyjadrený v petite   sťažnosti.   Preto   v danej   veci   ústavný   súd   predbežne   prerokoval   sťažnosť   len v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých vyslovenia sa sťažovateľky domáhali v petite   sťažnosti.   Tvrdenie   sťažovateliek,   že   v uvedenom   konaní   bolo   porušené   aj   ich „... právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1“, ktoré je uvedené mimo petitu, treba totiž v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu považovať len za súčasť ich právnej argumentácie (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010