znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 235/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   9.   júla   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 342/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 342/04.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „I. A. Žaloba podaná dňa 09. 12. 2004, doteraz nebol vytýčený termín pojednávania. I. B. Žalobca mal vo veci ustanoveného advokáta JUDr. I. P., sídlom Ž. Advokátka má celý spis u seba a tak Ústavnému súdu nemôžem priložiť žiadnu kópiu.

I. C. Vec 6 C/342/2004 je na Európskom súde pre ľudské práva pod č. 34705/06. I. D. Kontakt na JUDr. P.avlíkovú...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol petit: „II.A. Okresný súd v Žiline porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať bez ďalších prieťahov a bez pokračovania porušovania jeho základných práv.

II.C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo výške 50.000.- Eur (pre opakované porušovanie základných práv (III. ÚS 76/01, III. ÚS 77/01, IV. ÚS 174/05, III. ÚS 187/05) (porušovanie základných pred Európskym súdom č. 46844/99)   a tieto   rozhodnutia   nadriadených   súdov   nemalo   žiaden   účinok   na   konanie Okresného súdu v Žiline – ani jedno konanie nebolo doteraz riadne ukončené, spravodlivo ukončené!!!!!

II.D.   Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   zaplatiť   trovy   advokáta.   Všetky   platby   je povinný   vykonať   v lehote   15   dní   od   dňa   doručenia   nálezu   Ústavného   súdu.   V prípade omeškania výplaty súdom má D. B. vymáhať aj úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dĺžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokátky JUDr. I. P. na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod sp. zn. 6 C 342/04.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Predmetom   konania pred ústavným súdom   je nárok   sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 342/04, ktorým boli podľa jeho názoru spôsobené zbytočné prieťahy, a tým aj porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo sťažnosti a z vyžiadanej spisovej dokumentácie   ústavný   súd   zistil,   že   predmetom   namietaného   konania   je   rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o náhrade škody spôsobenej orgánmi štátu doručenej okresnému súdu 9.   decembra   2004.   Sťažovateľ   v žalobe   označil   za   žalovaného   Ministerstvo   vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 342/04 v období do 17. mája 2007

V zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka veci,   o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšej sťažnosti už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ už v predchádzajúcom období namietal sťažnosťami podľa čl. 127 ods. 1 ústavy porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   sp.   zn. 6 C 342/04.   Ústavný   súd   o týchto   sťažnostiach   sťažovateľa   rozhodol   uznesením   sp.   zn. I. ÚS 214/06 z 28. júna 2006 a uznesením sp. zn. II. ÚS 84/07 zo 17. mája 2007, pričom v oboch prípadoch sťažnosti sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 214/06 z 28. júna 2006 vyplýva, že ústavný súd v konaní sp. zn. I. ÚS 214/06 okrem iného preskúmal z hľadiska možného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postup okresného súdu v namietanom konaní v období odo dňa doručenia žaloby, t. j. od 9. decembra 2004 do 18. mája 2006, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, pričom v tejto časti odmietol jeho sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti s poukazom na to, že od 20. septembra 2005 došlo k prerušeniu tohto konania. V tejto súvislosti ústavný súd v príslušnej časti odôvodnenia tohto uznesenia poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku možno považovať za prekážku konania, pričom ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom   poriadku,   nemôžu   sa   v prerušenom   konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu   neposudzuje   ako   zbytočné   prieťahy   v   konaní   (mutatis   mutandis   II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03).

Z uznesenia sp. zn. II. ÚS 84/07 zo 17. mája 2007 vyplýva, že ústavný súd v konaní sp. zn. II. ÚS 84/07 skúmal z hľadiska možného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postup okresného súdu v období odo dňa doručenia   žaloby,   t.   j.   od   9.   decembra   2004   do   17.   mája   2007,   pričom   v odôvodnení odmietajúceho uznesenia najmä uviedol:

„Vzhľadom   na   dobu,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   na   začatie   konania (9. decembra 2004) do prerušenia konania (20. septembra 2005) by nebolo dôvodné ani v tejto   fáze   konania   hodnotiť   postup   okresného   súdu   ako   porušenie   sťažovateľom označeného základného práva. V súvislosti s podaním dovolania (29. marca 2006) okresný súd   po   prerušení   konania   vyzýval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatku   právneho zastúpenia v dovolacom konaní (25. apríla 2006 a 2. januára 2007) a rozhodoval o žiadosti sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov   advokátov   (29.   mája   2006 a 10. augusta 2006). Podľa názoru ústavného súdu bol postup okresného súdu vzhľadom na jeho úlohu v tejto fáze konania dostatočne efektívny...“

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd predchádzajúce sťažnosti sťažovateľa, ktorými namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru,   odmietol   ako   zjavne neopodstatnené predovšetkým   z dôvodu,   že namietané   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   6   C   342/2004   bolo   z ústavne akceptovateľného   dôvodu   prerušené   do   právoplatného   skončenia   konania   o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony, ktoré bolo vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04. Keďže odmietnutie sťažnosti z uvedeného dôvodu nemožno považovať v zmysle §   24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde   za   rozhodovanie   „len   o podmienkach   konania“, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v namietanom   konaní   v období   do   17.   mája   2007   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 342/04 v období po 17. máji 2007

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV. ÚS 92/04,   III. ÚS 168/05, IV. ÚS 221/05).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   v období   do   17.   mája   2007   z dôvodu neprípustnosti   bolo   úlohou   ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   posúdiť,   či k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   mohlo   dôjsť   v   období   po   vydaní   uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 84/07 zo 17. mája 2007.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. Ps   12/04   z 15.   mája   2007,   ktorý   nadobudol   právoplatnosť   2.   júla   2007,   rozhodol,   že nezbavuje sťažovateľa spôsobilosti na právne úkony a ani neobmedzuje jeho spôsobilosť na právne úkony, čím odpadla prekážka prerušenia konania. V nadväznosti na to okresný súd uznesením č. k. 6 C 342/2004-142 zo 4. septembra 2007 rozhodol, že bude pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 342/2004. Na základe požiadavky žalovaného okresný súd opätovne doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie (pôvodne bola žaloba žalovanému doručená   28.   septembra   2005),   ktorý   sa   k žalobe vyjadril   podaním   zo   4.   októbra   2007 doručeným okresnému súdu 11. októbra 2007. Žalovaný vo svojom vyjadrení okrem iného poukázal na to, že sťažovateľ proti žalovanému vedie na okresnom súde konanie pod sp. zn. 17 C 100/2003, v ktorom opisuje totožné právne skutočnosti týkajúce sa postupu orgánu štátu – Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bytči v trestnej veci obvinenej A. B. a požaduje od   žalovaného náhradu   nemajetkovej   ujmy v peniazoch   v sume 200 000   Sk. Následne   okresný   súd   uznesením   č. k.   6   C   342/2004-163   z 2.   novembra   2007   priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. 6 C 342/2004-183 z 3. marca 2008 ustanovil sťažovateľovi advokátku JUDr. I. P. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že v období do 3. marca 2008 okresný súd konal vo veci plynulo, a teda svojou činnosťou efektívne smeroval k právoplatnému skončeniu veci.

Dňa 10. apríla 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 29. máj 2008. Podaním z 18. apríla 2008 označeným ako „Kolízia termínov“ sťažovateľ požiadal o odročenie   pojednávania   pre   kolíziu   s iným   pojednávaním.   Okresný   súd   žiadosti sťažovateľa   o odročenie   pojednávania   vyhovel   a 5.   mája   2008   nariadil   nový   termín pojednávania na 12. jún 2008. Pojednávanie nariadené na 12. jún 2008 žiadal odročiť tak žalovaný, ako aj právna zástupkyňa sťažovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní na strane sťažovateľa.   V nadväznosti   na   to   okresný   súd   23.   mája   2008   odročil   pojednávanie   na 14. august   2008.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podaním   z 5.   augusta   2008   požiadala odročiť   pojednávanie   nariadené   na   14.   august   2008   z dôvodu   nutnej   pooperačnej starostlivosti o dcéru. Okresný súd tejto žiadosti 7. augusta 2008 vyhovel, zrušil termín pojednávania nariadený na 14. august 2008 a pojednávanie odročil na neurčito.

Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľa uvedené v sťažnosti,   podľa ktorého „doteraz nebol vytýčený termín pojednávania“. Okresný súd v posudzovanom   období nariadil   3 termíny   pojednávania, pričom   všetky   boli   odročené, resp. zrušené na základe žiadostí sťažovateľa, resp. jeho právnej zástupkyne (pojednávanie určené na 12. jún 2008 žiadal odročiť aj žalovaný).

Zo   zistení   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   5.   novembra   2008   došlo   k zmene zákonného sudcu v dôsledku funkčného postupu pôvodnej sudkyne na Krajský súd v Žiline a vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni. Zo spisovej dokumentácie ústavný súd tiež zistil, že v súčasnosti je Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 28 Ps 13/08 vedené ďalšie konanie o pozbavení spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného súdu   sa   otázka,   či   v konkrétnom   prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl.   48 ods.   2   ústavy, skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne   okolnosti   každého prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania a postup súdu (napr. II. ÚS 26/95). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. rozhodnutie   sp.   zn.   I.   ÚS   128/03   z 25.   júna   2003   a v ňom   citovanú   predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu).

V danom prípade nemožno považovať postup okresného súdu v namietanom konaní v období po 3. marci 2008 za optimálny, najmä vzhľadom na to, že v jeho priebehu sa vo veci neuskutočnilo pojednávanie, ktoré by umožňovalo okresnému súdu vykonať potrebné dokazovanie,   a efektívne   tým   smerovať   k právoplatnému   skončeniu   veci   v primeranom čase.   Na   druhej   strane   ústavný   súd   vzal   do   úvahy,   že   pojednávanie   sa   neuskutočnilo z dôvodov   prekážok   na   strane   sťažovateľa.   Na   základe   tejto   skutočnosti   ústavný   súd konštatoval, že postup okresného súdu v období po 3. marci 2008 sa nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol namietaný postup okresného súdu   po   prijatí   návrhu   na   ďalšie   konanie kvalifikovať ako porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených   dôvodov   ústavný súd sťažnosť   sťažovateľa   aj v tejto   časti   odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už nezaoberal.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by sa postup okresného   súdu   v namietanom   konaní   v ďalšom   období   vyznačoval   neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne podal   sťažnosť,   ktorou   bude namietať porušenie svojho základného práva   podľa   čl.   48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 342/04.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009