znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 235/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   Š.   (...),   t.   č. vo   výkone   väzby,   vo veci   namietaného porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl. 17   ods. 2   a   5   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   podľa   čl. 5   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 158/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Š. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2008 doručená sťažnosť D. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) doplnená podaním doručeným 30. júna 2008, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 158/2007 v súvislosti s nerozhodnutím o ďalšom trvaní jeho väzby po podaní obžaloby pred uplynutím lehoty trvania   väzby   z prípravného   konania,   ale   až   na   verejnom   zasadnutí   pri   predbežnom prerokovaní obžaloby.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „po podaní obžaloby... dňa 8. 10. 2007 na OS Trnava,   bolo   povinnosťou   OS   Trnava   rozhodnúť   o ďalšom   trvaní   väzby   najneskôr do 25. 10. 07, teda do skončenia mojej 6-mesačnej vyšetrovacej väzby“. Pretože okresný súd tak neurobil, „mal som byť ihneď z väzby prepustený“. Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný   súd „rozhodol   o mojej   väzbe   až   30. 10. 2007   v súvislosti   s predbežným prerokovaním   obžaloby   na   verejnom   zasadnutí“. Keďže   tak   urobil   podľa   sťažovateľa „oneskorene, (...) mal byť správne z väzby prepustený“.

S poukazom   na   judikatúru   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 6/02,   I. ÚS 204/05, III. ÚS 271/06)   a   jej   citáciu,   sťažovateľ   konštatuje,   že   ani   v jeho   prípade „tieto   lehoty neboli dodržané“, a požiadal ústavný súd o stanovisko a prepustenie z väzby na slobodu, pretože jeho väzba je nezákonná.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené   v   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojich označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 T 158/2007 v súvislosti s nerozhodnutím   o   ďalšom   trvaní   jeho   väzby   po   podaní   obžaloby   (8. október 2007) pred uplynutím   lehoty   trvania   väzby   z prípravného   konania   (25. október 2007),   ale   až na verejnom zasadnutí pri predbežnom prerokovaní obžaloby (30. októbra 2007).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04, I. ÚS 109/06).

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 109/06).

Námietky   sťažovateľa   v súvislosti   s porušením   jeho   označených   práv   postupom okresného súdu   v trestnom   konaní v jeho trestnej   veci   treba   považovať za „iný zásah“, o ktorom   sťažovateľ   vedel   od   momentu,   keď   okresný   súd   na   verejnom   zasadnutí pri predbežnom prerokovaní obžaloby 30. októbra 2007 rozhodol o jeho ďalšej väzbe.

Sťažnosť   sťažovateľa   bola   doručená   ústavnému   súdu   27.   júna   2008,   preto   je nepochybné, že sa tak stalo po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   už   nevyzýval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov   podania   (napr.   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho   zastupovanie   pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2008