znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 235/07-6

Ústavný   súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 27. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. C., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. Tp 12/07 z 19. júna 2007 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. C. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2007 doručená sťažnosť E. C., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva podľa   čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. Tp 12/07 z 19. júna 2007 a jemu predchádzajúcim postupom.Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   15. júna 2007   prokurátor   Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal v jeho trestnej veci návrh na predĺženie lehoty väzby podľa § 76 ods. 2 Trestného poriadku. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol uznesením z 19. júna 2007, ktorým sťažovateľovu väzbu predĺžil.

Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho práv došlo tým, že okresný súd rozhodol o predĺžení   jeho   väzby „bez   nariadenia   verejného   zasadnutia   a teda   bez   poskytnutia možnosti   byť   v konaní   pred   súdom   prítomný   a osobne   sa   vyjadriť   k dôvodom   ďalšieho ponechania ma vo väzbe“.

V ďalšom   texte   sťažnosti   sťažovateľ   poukázal   na   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   týkajúcu   sa   možnosti   osoby   pozbavenej   osobnej   slobody   osobne sa vyjadriť pred súdom v rámci konania, v ktorom sa rozhoduje o zákonnosti jej väzby (rozhodnutia:   Sanchez-Reisse   v.   Švajčiarsko   z   21. októbra 1986,   Nikolov   v.   Bulharsko z 25. marca 1999,   Kampanis   v.   Grécko   z   13. júla 1995).   Sťažovateľ   taktiež   poukázal na právne závery vyslovené v nálezoch ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 315/06 z 15. marca 2007 a sp. zn. III. ÚS 84/06 zo 17. mája 2006.

V závere   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol: „Z tohto   dôvodu   nepovažujem   rozhodnutie Okresného súdu SR o predĺžení väzby za dostatočné na to, aby ho bolo možné akceptovať a to práve s prihliadnutím na absenciu verejného prerokovania veci, ktorého by som sa v prípade   jeho   nariadenia   mal   právo   zúčastniť   a osobne   súdu   predniesť   argumenty svedčiace proti môjmu ďalšiemu ponechaniu vo väzbe.

Žiadam   Ústavný   súd   v Košiciach,   aby   toto   nezákonné   rozhodnutie   zrušil   a mňa prepustil na slobodu.“II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie práva byť osobne vypočutý súdom podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, ako aj základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy uznesením okresného   súdu   sp.   zn.   Tp   12/07   z   19. júna 2007   a   jemu   predchádzajúcim   postupom. K porušeniu   označených   práv   malo   podľa   sťažovateľa   dôjsť   konaním   okresného   súdu, postup ktorého mu zabránil vyjadriť sa k návrhu na predĺženie jeho väzby.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická   osoba,   ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorý je kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie   právomoci   ústavného   súdu   (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, o žiadosti o prepustenie z väzby, o ďalšom trvaní väzby, o zmene dôvodov väzby, o návrhu na predĺženie lehoty väzby a rozhodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väzby.

Podľa   §   83   ods.   1   Trestného   poriadku   proti   rozhodnutiu   o   väzbe   je   prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 189   ods. 1   Trestného   poriadku   uznesenie   možno   napadnúť pre a) nesprávnosť   niektorého   jeho   výroku,   b)   zrejmý   rozpor   výroku   s   odôvodnením, alebo c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol, a ako z obsahu sťažnosti vyplýva túto možnosť   aj   využil,   domôcť   ochrany   svojich   práv   podaním   sťažnosti   proti   uzneseniu okresného súdu z 19. júna 2007, o ktorej je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť príslušný krajský súd.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   pre   nedostatok   právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 27. septembra 2007