SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 234/04-39
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Auxta v konaní o sťažnosti V. Š., bytom N. P., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., P., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 146/93, za účasti Okresného súdu Bratislava II, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo V. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 146/93 p o r u š e n é b o l o.
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 146/93 konať bez zbytočných prieťahov.
3. V. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 234/04-23 z 25. augusta 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú ústavnému súdu 3. júla 2003, doplnenú podaním doručeným ústavnému súdu 7. novembra 2003, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 146/93.
Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny požaduje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk.
Nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ stavom právnej neistoty v trvaní viac ako jedenásť rokov, ako aj skutočnosťou, že počas konania došlo k zániku žalovaného.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľ vidí zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom v tom, že po podaní žaloby (29. júna 1993) „o náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu vo výške 4 315 451,- Sk s príslušenstvom“ okresný súd je vo veci nečinný a vo vyše jedenásť rokov prebiehajúcom spore právoplatne nerozhodol.
Okresný súd listom sp. zn. Spr. 2124/03 doručeným ústavnému súdu 19. novembra 2004 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom sa okrem iného uvádza: „(...) sťažnosť považujem za nedôvodnú, vo veci som nezistila prieťahy v konaní, čo je podložené aj pripojenou chronológiou úkonov v konaní. (...)
Chronológia úkonov v konaní sp. zn. 10 C 146/1993:
- 29. 06. 1993 – dátum podania návrhu, vec pridelená na vybavenie JUDr. P. T.
- 11. 08. 1993 – výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa
- 07. 09. 1993 – vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k výzve súdu zo dňa 11. 08. 1993
- 18. 11. 1993 – oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa o prejednaní veci s MSPNM SR
- 22. 12. 1993 – vytýčenie termínu pojednávania na deň 4. 2. 1994
- 04. 02. 1994 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 4. 2. 1994 + odročenie na 8. 4. 1994
- 08. 02. 1994 – doplnenie žalobného návrhu právnym zástupcom navrhovateľa
- 08. 04. 1994 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 8. 4. 1994 + odročenie na 13. 5. 1994
- 13. 05. 1994 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 13. 5. 1994 + odročenie na neurčito
- 20. 07. 1994 – vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k pokračovaniu v konaní
- 21. 07. 1994 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 2. 9. 1994
- 11. 08. 1994 – žiadosť odporcu o prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
- 02. 09. 1994 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 2. 9. 1994 + výrok o prerušení konania
- 08. 11. 1994 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 16. 1. 1995
- 16. 01. 1995 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 16. 1. 1995 + odročenie na neurčito
- 08. 02. 1995 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 15. 3. 1995
- 21. 02. 1995 – výzva adresovaná Okresnému súdu v Prievidzi
- 06. 03. 1995 – žiadosť Okresného súdu v Prievidzi na doplnenie výzvy
- 15. 03. 1995 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 15. 3. 1995 + odročenie na neurčito
- 10. 04. 1995 – žiadosť o zapožičanie spisu adresovaná na Okresnú prokuratúru v Prievidzi
- 11. 04. 1995 – dožiadanie na výsluch navrhovateľa adresovaná na KS Banská Bystrica
- 23. 04. 1995 – vrátenie nevybaveného dožiadania z KS Banská Bystrica
- 24. 04. 1995 – odpoveď na dožiadanie Okresnej prokuratúry v Prievidzi (nevybavené)
- 26. 04. 1995 – vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k pokračovaniu v konaní
- 19. 05. 1995 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 21. 6. 1995
- 21. 06. 1995 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 21. 6. 1995 + odročenie na neurčito
- 21. 06. 1995 – uznesenie o ustanovení znalca z odboru účtovnej evidencie (auditu)
- 10. 08. 1995 – odvolanie navrhovateľa voči uznesenie o ustanovení znalca, voči povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok na trovy dôkazu
- 10. 11. 1995 – znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou Ing. M. F. + vyúčtovanie znalečného
- 24. 11. 1995 – doručenie znaleckého posudku účastníkom konania
- 23. 01. 1996 – uznesenie o priznaní znalečného
- 18. 03. 1996 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 24. 4. 1996
- 24. 04. 1996 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 24. 4. 1996 + odročenie na 3. 6. 1996
- 06. 05. 1996 – predvolanie znalkyne Ing. F. na pojednávanie na deň 3. 6. 1996
- 03. 06. 1996 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 3. 6. 1996 + odročenie na 8. 7. 1996 (znalkyňa sa nedostavila)
- 03. 06. 1996 – predvolanie znalkyne Ing. Fialovej na pojednávanie na deň 8. 7. 1996 pod hrozbou pokuty a predvedenia
- 08. 07. 1996 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 8. 7. 1996 + odročenie na 23. 9. 1996
- 05. 09. 1996 – žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania (fax)
- 23. 09. 1996 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 23. 9. 1996 + odročenie na neurčito
- 03. 12. 1996 – urgencia zaplatenia znalečného od znalkyne Ing. F.
- 11. 12. 1996 – uznesenie o priznaní znalečného doručované účastníkom a Ing. F.
- 14. 03. 1997 – lehota 1 mesiac (čaká sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR)
- 21. 03. 1997 – vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa a rozsudok NS SR
- 07. 04. 1997 – predvolanie na pojednávanie na deň 14. 5. 1997
- 14. 05. 1997 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 14. 5. 1997 + vyhlásenie rozsudku
- 14. 05. 1997 – rozsudok č. k. 10 C 146/93-53
- 05. 08. 1997 – úprava sudcu na doručenie rozsudku účastníkom
- 28. 08. 1997 – odvolanie odporcu voči rozsudku
- 03. 09. 1997 – odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa voči rozsudku
- 05. 09. 1997 – zaslanie odvolania odporcu na vyjadrenie právnemu zástupcovi navrhovateľa
- 18. 09. 1997 – vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k odvolaniu odporcu
- 09. 10. 1997 – zaslanie odvolania právneho zástupcu navrhovateľa odporcovi
- 31. 10. 1997 – zaslanie stanoviska navrhovateľa k odvolaniu odporcu odporcovi
- 27. 01. 1998 – oznámenie učtárne tunajšieho súdu o vyplatení znalečného
- 17. 02. 1998 – predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní
- 16. 04. 1998 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 3. 6. 1998 na KS Bratislava
- 12. 05. 1998 – pripojený spis OS Prievidza sp. zn. 5 C 122/94 (vylúčený dňa 18. 8. 1998)
- 19. 05. 1998 – pripojený spis OS Bratislava II č. k. 18 C 121/92 k spisu K Bratislava, sp. zn. 17 Co 59/98 (spis OS Bratislava II bol vylúčený dňa 18. 8. 1998)
- 03. 06. 1998 – zápisnica z pojednávania konaného na KS Bratislava dňa 3. 6. 1998 + výrok o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci
- 03. 06. 1998 – Uznesenie KS Bratislava č. k. 17 Co 59/98-73 o zrušení napadnutého rozsudku Okresného súdu Bratislava II
- 26. 08. 1998 – doručenie uznesenia KS Bratislava účastníkom konania
- 17. 11. 1998 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 13. 1. 1999
- 13. 01. 1999 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu právnym zástupcom navrhovateľa
- 13. 01. 1999 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 13. 1. 1999 + odročenie na 10. 2. 1999
- 18. 01. 1999 – predvolanie firmy BULLS na pojednávanie na deň 10. 2. 1999
- 02. 02. 1999 – stanovisko navrhovateľa
- 12. 02. 1999 – oznámenie učtárne tunajšieho súdu o vyplatení znalečného
- 06. 04. 2000 – uznesenie o ustanovení znalca z odboru oceňovania nehnuteľností, Ing. M. B. + jeho doručenie účastníkom a znalcovi
- 17. 05. 2000 – vyjadrenie znalca Ing. B. o pracovnej zaneprázdnenosti (odmietnutie veci)
- 23. 05. 2000 – uznesenie o ustanovení znalca z odboru oceňovania nehnuteľností, Ing. M. B. + jeho doručenie účastníkom a znalcovi
- 12. 6. 2000 – oznámenie učtárne tunajšieho súdu o vyplatení znalečného
- 27. 07. 2000 – úprava sudcu učtárni, zistenie či bol uhradený preddavok na trovy dôkazu od účastníkov konania
- 11. 08. 2000 – oznámenie učtárne tunajšieho súdu, že preddavok na trovy dôkazu nebol uhradený (k 8. 8. 2000)
- 24. 08. 2000 – úprava sudcu (lehota 15 dní)
- 30. 08. 2000 – úradný záznam o nahliadnutí do spisu znalcom Ing. B.
- 07. 09. 2000 – vyjadrenie súdneho znalca Ing. B. (odporúčanie súdu prekvalifikovať úlohu pre znalca)
- 15. 11. 2000 – žiadosť o informáciu adresovaná na Mestský úrad Prievidza
- 06. 12. 2000 – odpoveď z MÚ Prievidza
- 04. 01. 2000 – úprava sudcu, lehota 3 mesiace
- 06. 09. 2001 – predvolanie účastníkov na pojednávanie na deň 27. 11. 2001
- 26. 11. 2001 – záznam o nahliadnutí do spisu právnym zástupcom odporcu
- 27. 11. 2001 – stanovisko odporcu k rozsudku KS Bratislava
- 27. 11. 2001 – zápisnica z pojednávania konaného dňa 27. 11. 2001 + odročenie na neurčito
- 27. 11. 2001 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, adresovaná navrhovateľovi
- 27. 11. 2001 – úprava sudcu na pripojenie spisu sp. zn. 18 C 121/92
- 03. 12. 2001 – úprava sudcu (k pripojeniu spisu 18 C 121/92)
- 07. 12. 2001 – žiadosť navrhovateľa na upustenie od platenia súdneho poplatku
- 11. 12. 2001 – podanie právneho zástupcu navrhovateľa: vyčíslenie uplatňovaných trov konania
- 12. 12. 2001 – úprava sudcu, lehota 15 dní
- 16. 01. 2002 – opätovná výzva na zaplatenie súdneho poplatku adresovaná právnemu zástupcovi navrhovateľa
- 05. 02. 2002 – stanovisko právneho zástupcu navrhovateľa k úhrade súdneho poplatku
- 08. 03. 2002 – uznesenie o povinnosti navrhovateľa uhradiť súdny poplatok z návrhu + jeho doručenie právnemu zástupcovi navrhovateľa
- 27. 03. 2002 – odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 8. 3. 2002
- 12. 04. 2002 – predloženie spisu s opraným prostriedkom Krajskému súdu Bratislava
- 23. 07. 2002 – uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 4. 7. 2002 č. k. 14 Co 190/02- 110, ktorým odvolací súd potvrdzuje napadnuté rozhodnutie
- 30. 07. 2002 – doručenie uznesenia KS Bratislava právnemu zástupcovi navrhovateľa
- 20. 09. 2002 – výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mien a adries svedkov, ktorých žiada vypočuť
- 07. 11. 2002 – vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k výzve zo dňa 20. 9. 2002
- 02. 12. 2002 – dožiadanie na OS Prievidza (výsluch svedka – M. O. – BULLS)
- 25. 03. 2003 – zaslanie vybaveného dožiadania z OS Prievidza (sp. zn. 8 Cd 3/2002)
- 14. 07. 2003 – predvolanie na pojednávanie na deň 23. 9. 2003
- 27. 08. 2003 – záznam z nahliadnutia do spisu právnym zástupcom navrhovateľa
- 23. 09. 2003 – zápisnica z pojednávania zo dňa 23. 9. 2003 + vyhlásenie rozsudku
- 23. 09. 2003 – rozsudok č. k. 10 C 146/93-152, ktorým súd návrh zamieta + jeho doručenie účastníkom
- 23. 09. 2003 – doplňujúci rozsudok č. k.10 C 146/93-152 + doručenie účastníkom
- 02. 12. 2003 – odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa voči rozsudku
- 02. 12. 2003 – doručenie odvolania právneho zástupcu navrhovateľa na vyjadrenie odporcovi
- 19. 12. 2003 – vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa
- 09. 01. 2004 – predloženie spisu s opravným prostriedkom na KS Bratislava
- 23. 01. 2004 – doplnenie odvolania + žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov
- 23. 01. 2004 – zaslanie dodatku navrhovateľa zo dňa 23. 1. 2004 na KS Bratislava
- 26. 10. 2004 – vrátenie spisu z KS Bratislava bez meritórneho vybavenia so žiadosťou o odstránenie vád.“
Podaním doručeným ústavnému súdu 3. decembra 2004 sa sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k stanovisku predsedu okresného súdu a okrem iného v ňom uviedol, že: „(...) už v roku 2000 som podal sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní. Moja sťažnosť bola vybavená ako opodstatnená. (...) Poukazujem na skutočnosť že súdny spor v označenom konaní trvá od roku 1993 (...).“
Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v posudzovanom konaní, ktorý je uvedený v jeho písomnom vyjadrení, sa zhoduje so zisteniami ústavného súdu vyplývajúcimi s obsahu dotknutého súdneho spisu. Pri celkovom posúdení, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd prihliadol na celý obsah predloženého spisu a zohľadnil aj ďalšie okolnosti, ktoré z neho vyplývali.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal 15. marca 2000 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky „sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní“, ktoré ju postúpilo predsedovi okresného súdu na priame vybavenie. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 2007/00 z 11. apríla 2000 sťažovateľovi oznámil, že jeho sťažnosť je opodstatnená.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom“. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 38 ods. 2 listiny, ktorý je však svojím znením identický s označeným článkom ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 218/04), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že súd vo veci koná“ (m. m. II. ÚS 65/03, I. ÚS 76/03). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. III. ÚS 192/03).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 20/02, IV. ÚS 92/03) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: faktická a právna zložitosť veci (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu v konaní (3).
1) Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 146/93 je nárok na náhradu „škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím orgánu štátu vo výške 4 315 451,- Sk s príslušenstvom“.
Z hľadiska skutkovej zložitosti takéhoto sporu treba uviesť, že hoci rozhodovanie v tejto veci predstavuje vysoký stupeň zložitosti súvisiaci s dokazovaním, všeobecné súdy majú dostatok skúseností s prejednávaním a rozhodovaním takýchto sporov, čo vyplýva z rozsiahlej judikatúry vzťahujúcej sa na túto problematiku. Ak by aj ústavný súd akceptoval právnu alebo faktickú zložitosť veci, nemôže byť len táto okolnosť jedinou rozhodujúcou príčinou, pre ktorú trvá konanie v skúmanom prípade tak dlho, a preto nemôže akceptovať doterajšiu dĺžku súdneho konania, ktoré ku dňu vydania tohto nálezu trvá viac ako jedenásť rokov. Treba však poukázať aj na to, že okresný súd sa vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 19. novembra 2004 neodvolával na skutkovú a právnu zložitosť veci.
2) V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, či a akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade možno hodnotiť správanie účastníka konania ako také, ktorým čiastočne prispel k zbytočným prieťahom v konaní (neúčasť sťažovateľa na pojednávaniach 8. apríla 1994, 2. septembra 1994, ktorých sa však nezúčastnil ani odporca, a 16. januára 1995, ktoré bolo pre neprítomnosť sťažovateľa odročené).
3) Ústavný súd sa zaoberal aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 146/93, pričom zbytočné prieťahy posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní spočívajúcim v nečinnosti okresného súdu došlo v období od 2. februára 1999 (okresnému súdu bolo doručené stanovisko právneho zástupcu sťažovateľa) do 6. apríla 2000 (okresný súd vydal uznesenie, ktorým ustanovil znalca), ako aj v období od
25. marca 2002 (okresnému súdu bol vrátený spis z Okresného súdu Prievidza) do 30. decembra 2002 (okresný súd nariadil pojednávanie na 13. január 2003), t. j. spolu počas viac ako 23 mesiacov.
Zo zistenia ústavného súdu ďalej vyplýva, že k neefektívnej činnosti okresného súdu došlo napríklad v období od 13. januára 1999, keď okresný súd odročil pojednávanie na „10. februára 1999 s tým, že bude predvolaná svedkyňa“, o ktorej vypočutie dožiadal 9. decembra 2002 Okresný súd Prievidza, t. j. po vyše troch rokoch a desiatich mesiacoch. Ďalším príkladom neefektívnej činnosti okresného súdu je i jeho rozsudok zo 14. mája 1997 zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 17 Co 59/98 z 3. júna 1998 z dôvodu „neujasnenia si právnej problematiky spojenej so sporom“ a rozsudok z 23. septembra 2003, ktorý bol po odvolaní sa sťažovateľa Krajským súdom v Bratislave vrátený bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu predčasného predloženia odvolania s poukázaním na to, že okresný súd mal pred predložením odvolania najprv rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o oslobodení od súdnych poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že postup okresného súdu je poznačený nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou, a so zreteľom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.
Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde a prihliadal na všetky okolnosti zakladajúce porušenie uvedeného základného práva sťažovateľa.
Sťažovateľ vo svojej žiadosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia „v rozsahu 20.000 Sk za každý rok prieťahov“. Okrem iného uviedol, že celková doterajšia doba nečinnosti okresného súdu nepriaznivo vplývala na jeho psychický stav.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z uvedeného, pozície sťažovateľa, princípu spravodlivosti a potreby zavŕšenia ochrany jeho základných práv, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k názoru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80 000 Sk je dostatočnou satisfakciou za porušenie označených základných práv sťažovateľa.
Pretože si sťažovateľ neuplatnil nárok na úhradu trov právneho zastúpenia, ústavný súd o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Vladimírom Štrbíkom, nerozhodoval.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2005