znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 233/05-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť D. K., B., zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., B., ktorou   namietala porušenie jej základného práva podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom Okresného   súdu   Bratislava III   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. PK-24 C 91/03,   pôvodne vedenom   (pred   zlúčením   s Okresným   súdom   Bratislava III od 1. januára 2005) na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 24 C 91/03, za účasti Okresného súdu Bratislava III, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta 2005 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. PK-24 C 91/03, pôvodne vedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Bratislava III od 1. januára 2005) na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 24 C 91/03.

V   spojitosti   s rozhodovaním   v tomto   prípade   ústavný   súd   uvádza,   že   podľa   § 15 ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane prechodu správy majetku štátu, práv a povinností   z pracovnoprávnych   vzťahov   a štátnozamestnaneckých   vzťahov   a iných právnych vzťahov a práv a povinností z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešli k 1. januáru 2005 z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III.

Sťažovateľka uviedla, že 2. mája 2003 podala Okresnému súdu Pezinok „žalobu na uloženie   povinnosti   zhotoviť   vec   podľa   zmluvy   o   dielo“ proti   M. N.   (ďalej   len „odporca 1“) a M. G. (ďalej len „odporca 2“).

Sťažovateľka   v sťažnosti   podrobne   opísala   genézu   vzniku   sporu   a uviedla,   že   sa podaniami z 28. októbra 2003, 19. marca 2004, 17. júna 2004, 23. septembra 2004, 4. apríla 2005   a naposledy   podaním   zo 17. mája 2005   sťažovala   predsedovi   okresného   súdu na prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Okresný súd v odpovedi zo 14. júna 2005 na jej ostatnú sťažnosť uviedol, že:

„Vašu sťažnosť som prešetril v súlade s § 62 a nasl. zákona číslo 757/2004 Z. z. Oboznámil som sa so spisom PK-24 C 91/2003 a pripojenými spismi Spr. 2027/04 a Spr. 2061/04. V uvedených správnych spisoch som riešil Vaše predchádzajúce sťažnosti vo   veci   24 C 91/03,   a to   zo   dňa   19. 3. 2004   a zo   dňa   22. 9. 2004.   V tejto   súvislosti poukazujem na moje odpovede na Vaše sťažnosti, a to listy Spr. 2027/04 zo dňa 28. 4. 2004 a Spr.   2061/04   zo   dňa   23. 11. 2004,   v ktorých   som   poukazoval   na   postup   súdu   v čase do 18. 1. 2005.

Na   základe   Vašej   súčasnej   sťažnosti   som   túto   riešil   za   obdobie   od   18. 1. 2005. V uvedený deň mal byť termín pojednávania, avšak pojednávanie bolo odročené z dôvodu nedostavenia   sa   odporcov.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito,   a to   z dôvodu zisťovania   pobytu   odporcu   v 1. rade   M. N.   Súd   úkonmi   zo   dňa   28. 2. 2005   vykonával šetrenie   pobytu   odporcu   v 1. rade,   a to   prostredníctvom   policajného   zboru,   obci,   ako   i prostredníctvom ďalších štátnych orgánov. Podľa vyjadrenia Obvodného oddelenia PZ P., ktoré bolo doručené 15. 3. 2005, M. N. na adrese, ktorú ste udala, nebýva, nikdy nebýval. Rovnako podľa vyjadrenia Obce S. osoba označená ako M. N., nemá v mieste trvalé ani prechodné   bydlisko.   O   tejto   skutočnosti   ste   boli   informovaná   i   prípisom   súdu   zo   dňa 22. 4. 2005.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť kvalifikujem Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní za nedôvodnú. Do dnešného dňa nemohlo byť vo veci vytýčené meritórne pojednávanie z toho dôvodu, že pobyt odporcu, ktorého ste v žalobe označili ako M. N., bytom B., nie je známy.“

Sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK-24 C 91/03 bolo porušené jej označené základné právo, a súčasne navrhla, aby ústavný súd prikázal porušovateľovi jej základného práva konať v tejto   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných   prieťahoch   (IV. ÚS 343/04,   III. ÚS 59/05).   Osobitne   to   platí   o   sporových konaniach,   v ktorých   stoja   proti   sebe   žalobca   a žalovaný,   a kde   sa   v celom   rozsahu uplatňuje   kontradiktórnosť   konania   [porovnaj   § 120   ods. 1   a 4   Občianskeho   súdneho poriadku (napr. IV. ÚS 147/04)].

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v konaní   o   splnení povinnosti (zhotoviť vec podľa zmluvy o dielo).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, jej prílohami a súvisiacim spisom okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Právny   názor   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   vychádza z analýzy doterajšieho priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ktoré začalo 5. mája 2003, teda doručením návrhu okresnému súdu.

Ďalší priebeh konania bol nasledovný:

- asi   13. októbra 2003   (odtlačok   prezentačnej   pečiatky   okresného   súdu   nie   je dostatočne čitateľný) bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky „o vytýčenie dátumu pojednávania“,

- 23. októbra 2003   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku   na   odstránenie   vád   návrhu a oznámenie   hodnoty   práce,   ktorej   uloženia   vykonať   sa   domáha   (za   účelom   vyrubenia súdneho poplatku), všetko v lehote 14 dní (sťažovateľka tak urobila 23. decembra 2003),

- 3. februára 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku 1 000 Sk (sťažovateľka ho uhradila 14. apríla 2004),

- 11. mája 2004   okresný   súd   vyzval   odporcu 1   a odporcu 2,   aby   sa   v 30-dňovej lehote   vyjadrili   k   priloženej   žalobe   (obaja   odporcovia   tak   urobili   spoločným   podaním doručeným okresnému súdu 13. júla 2004),

- 30. septembra 2004   okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   16. november 2004,

- 16. novembra 2004   bolo   pojednávanie   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej sudkyne zrušené (o čom bola sťažovateľka vyrozumená telegraficky),

- 26. novembra 2004 okresný súd nariadil termín pojednávania na 18. január 2005,

- 18. januára 2005 bolo pojednávanie pre závady v doručení predvolania u odporcu 1 (na   uvedenej   adrese   sa   nezdržiava   -   odsťahovaný) aj   u odporcu 2   (neprevzatá   zásielka) odročené na neurčito s tým, že okresný súd bude zisťovať adresu trvalého pobytu odporcu 1 na   Mestskom   úrade   S.,   Ústrednej   evidencii   väzňov   Zväzu   väzenskej   a justičnej   stráže Slovenskej   republiky,   Registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „register obyvateľov“) a Obvodnom oddelení Policajného zboru P.,

- v   období   od   9.   do   15. marca 2005   boli   okresnému   súdu   postupne   doručené odpovede z dožiadaných inštitúcií ohľadom odporcu 1,

- 22. apríla 2005   okresný   súd   opätovne   žiadal   register   obyvateľov   o   oznámenie adresy   trvalého   bydliska   odporcu   1   a taktiež   vyzval   sťažovateľku,   aby   v lehote   5 dní oznámila okresnému súdu, „ak nemá byť následné pojednávanie zmarené (...), správny pobyt odporcu v 1. rade, nakoľko doterajším šetrením nebol potvrdený (...) označený pobyt odporcu v 1. rade “,

- 27. mája 2005 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že „nedopatrením v návrhu podanom pod spis zn. 24 C 91/2003 na Okresnom súde v Pezinku bolo nesprávne uvedené krstné meno odporcu ako M. Správne je M. N. (...)“,

- 3. júna 2005   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   z registra   obyvateľov, že podľa „zadaných údajov sa osoba nedá jednoznačne určiť“ a „na vami uv. ad. nebýva“.

Pri   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   vychádzal ústavný súd   zo   svojej   citovanej judikatúry   a opísaného   doterajšieho   priebehu   konania.   Ústavný   súd   zistil,   že   konanie na okresnom súde prebieha od 5. mája 2003, pričom sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola ústavnému súdu doručená 26. augusta 2005. Celková dĺžka doterajšieho konania spolu s charakterom veci – spor o plnenie podľa zmluvy o dielo s počtom úkonov, ktoré okresný súd vo veci vykonal, zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pod sp. zn. PK-24 C 91/03 bolo už možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

V   prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu   sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného   týmito   článkami   (napr.   II. ÚS 57/01),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00)   alebo   ho   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnený   (napr.   I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   (napr.   II. ÚS 57/01,   I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. PK-24 C 91/03 nebol   nečinný,   a ako   vyplýva   z dosiaľ   uvedeného,   vykonal   vo   veci   viacero   procesných úkonov. Z chronologického prehľadu doterajšieho priebehu konania vyplýva, že okresný súd vykonal prvý úkon vo veci 23. októbra 2003, t. j. po viac ako 5 mesiacoch od doručenia žaloby, čo je jediným obdobím, v priebehu ktorého jeho postup nesmeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky. Aj napriek tomuto obdobiu pasivity okresného súdu s poukazom na dosiaľ uvedené ústavný súd zastáva názor, že prieťahy v jeho doterajšom postupe   nedosahujú   takú   intenzitu,   že   by   ich   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné prieťahy“   v zmysle   čl. 48   ods. 2   ústavy.   Ústavný   súd   zohľadnil   aj   to,   že preštudovanie spisovej   dokumentácie   a zvolenie   vhodného   postupu   súdu   vo   veci   si   pri rozhodovaní vyžadujú určitú dobu (napr. IV. ÚS 221/05).

Taktiež   je pravdou,   že   prvý   termín   pojednávania   bol   v deň   jeho   konania   - 16. novembra   2004   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   telegraficky   zrušený, ale ani   táto   okolnosť   nemala   vplyv   na   spomalenie   konania,   pretože   okresný   súd   už 26. novembra 2004 nariadil ďalší termín pojednávania.

Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že samotná sťažovateľka nesplnením svojej povinnosti zaplatiť v kolkoch súdny poplatok už pri podaní návrhu, resp. splnením tejto vecnej   podmienky   konania   až   na   výzvu   súdu   sama   čiastočne   prispela   k   predĺženiu namietaného konania (napr. II. ÚS 40/05).

Navyše, sťažovateľka pri podaní žalobného návrhu nesprávne označila odporcu 1 a táto   vada   bola   odstránená   až   podaním   z 25. mája 2005,   v ktorom   oznámila,   že „nedopatrením v návrhu podanom pod spis zn. 24 C 91/2003 na Okresnom súde v Pezinku bolo nesprávne uvedené krstné meno odporcu ako M. Správne je M. N. (...)“.

V posudzovanom konaní ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný postupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak, aby súd mohol o uplatnenej ochrane rozhodnúť v súlade so   zákonom.   Súd v sporovom   konaní nie je povinný   konať z vlastnej   iniciatívy,   najmä nahradzovať úkony účastníkov pri uplatňovaní ich nárokov, plnení procesných povinností a využívaní procesných práv (IV. ÚS 24/03).

Vychádzajúc   zo   svojej   ustálenej   judikatúry   (napr.   IV. ÚS 22/03)   ústavný   súd pripomína,   že   v sporovom   konaní,   akým   je   aj   posudzované   konanie,   nesie   procesnú zodpovednosť za riadne uvedenie návrhu na rozhodnutie vo veci samej, postup vo veci samej,   predkladanie   dôkazov   a iných   úkonov   potrebných   na   dosiahnutie   účelu   takého konania vo výraznej miere účastník (najmä § 6, § 101 a § 120 ods. 1 OSP).

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   nepovažoval   ani   postup   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. PK-24 C 91/03 za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho po   prijatí   sťažnosti   na ďalšie   konanie ako   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   to   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   § 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť je dôvodom, ktorý nie je možné odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2005