znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 232/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., R., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojich   základných   práv   podľa   čl.   17   ods.   5   a podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky, svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie § 71 ods. 10 Trestného poriadku v znení účinnom do 1. januára 2006 uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 1 Tos 116/2006-1438 z 5. decembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2007 doručená   sťažnosť   M.   K.,   R.,   t.   č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   17   ods.   5   a   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   svojho   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie § 71 ods. 10 Trestného poriadku v znení účinnom do 1. januára 2006 uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Tos 116/2006-1438 z 5. decembra 2006.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   krajský   súd   namietaným   uznesením č. k. 1 Tos 116/2006-1438   z 5.   decembra   2006   zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti uzneseniu   Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   3   T   187/2005-1287 z 27. júla 2006, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.

Sťažovateľ uviedol, že krajský súd ako odvolací súd pri rozhodovaní o jeho sťažnosti pochybil najmä z nasledovných dôvodov:

-   v čase   rozhodovania   o jeho sťažnosti   nemal krajský   súd   k dispozícii   kompletný spisový materiál, ale len po stranu 1430, pričom podľa názoru sťažovateľa mal tento spis v čase rozhodovania najmenej 1700 strán;

- sťažovateľ nahliadnutím do uvedeného spisu krátko pred rozhodovaním krajského súdu 5. decembra 2006 zistil, že v spise sa nenachádzajú jeho podania počnúc dátumom 11. september 2006;

- krajský súd sa v namietanom uznesení argumentačne nevysporiadal s podaniami sťažovateľa z 21. augusta 2006, 11. septembra 2006, 2., 9. a 23. októbra 2006 (nahradenie väzby   sľubom, „podrobné   dôvody   prepustenia“,   nové   skutočnosti   týkajúce   sa   kolúznej väzby, nečinnosť procesnej sudkyne);

-   zákonná   sudkyňa   v jeho   trestnej   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 3 T 187/2005 mu umožnila nahliadnuť do jeho spisu len krátko pred hlavným pojednávaním 27. júla 2006;

-   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o zamietnutí   jeho   žiadosti   o prepustenie z väzby na slobodu bola krajskému súdu predložená až 20. septembra 2006;

- trestné konanie proti sťažovateľovi je vedené neobjektívne, pretože sa vyhľadávajú len   dôkazy   svedčiace   v jeho   neprospech   a skutočnosti   svedčiace   v jeho   prospech   sa prehliadajú.

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domnieva, že označeným uznesením krajského   súdu   č.   k.   1   Tos   116/2006-1438   z 5.   decembra   2006   došlo   k porušeniu označených   základných   práv   podľa   ústavy,   označeného   práva   podľa   dohovoru   a tiež označených ustanovení Trestného poriadku (v znení účinnom do 1. januára 2006). V tejto súvislosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil „uznesenie KS o neprepustení z väzby zo dňa 5. 12. 2006“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež ustanovenia § 71 ods. 10 Trestného poriadku (v znení účinnom   do   1. januára   2006)   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   1   Tos   116/2006-1438 z 5. decembra 2006.

Pri posúdení sťažnosti vychádzal ústavný súd z § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom. Viazanosť návrhom platí zvlášť pre petit, čo znamená, že ústavný súd rozhoduje o porušení práv a slobôd v rozsahu, ako ho vymedzí sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   alebo slobody.   Zmeškanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (m.   m.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Ústavný súd zistil, že namietaný rozsudok krajského súdu č. k. 1 Tos 116/2006-1438 z 5. decembra 2006 bol sťažovateľovi doručený 11. decembra 2006. Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 23. marca 2007 a doručená ústavnému súdu 27. marca 2007. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene. Po   odmietnutí sťažnosti   bolo už bez právneho dôvodu   zaoberať sa   aj ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na zrušenie označeného uznesenia krajského súdu).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007