znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 232/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Bohumíra Navrátila, L., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu   Bratislava V v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   T   60/95,   za   účasti   Okresného   súdu Bratislava V, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Bohumíra Navrátila   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2004 doručená sťažnosť Bohumíra Navrátila, L. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 60/95.

Sťažovateľ uviedol, že v jeho trestnej veci vedenej na okresnom súde pod uvedenou spisovou značkou dochádzalo k prieťahom „... tým, že predsedníčka senátu JUDr. M. L. alebo prísediaci na pojednávaní chýbali“. Zároveň uvádza desať konkrétnych prípadov, keď k takejto situácii došlo.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že predsedníčka senátu porušovala jeho právo na obhajobu a dopúšťala   sa   procesných   chýb,   čo   si   z jeho   strany   vyvolalo   nutnosť   podávania opakovaných sťažností. Napokon bol prípad pôvodnej zákonnej sudkyni odňatý a pridelený inej.

V súvislosti s uvedeným poukazuje sťažovateľ na to, že „ Podľa Slovenskej ústavy mám právo na rýchle súdne konanie bez zbytočných prieťahov“. V nadväznosti na to sa sťažovateľ domáha, „... aby moje väzobné náklady boli zrušené, nakoľko prieťahy v konaní a procesnými chybami spôsobil Okresný súd Bratislava V pod vedením JUDr. M. L., ktorá by mala znášať moje terajšie väzobné pohľadávky“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02). Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 60/95.

Ústavný súd zistil, že trestnoprávne konanie vedené proti sťažovateľovi na okresnom súde pod uvedenou spisovou značkou bolo právoplatne skončené 30. mája 2000.

Sťažnosť sťažovateľa z 20. júla 2004 bola ústavnému súdu doručená 23. júla 2004, teda   v čase,   keď   už   nedochádzalo   k namietanému   porušovaniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 139/02). Z uvedeného ďalej vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu bolo právoplatne skončené štyri roky pred uplynutím dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004