znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 231/05-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14. februára 2006 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Jána Lubyho prerokoval   prijatú sťažnosť   E.,   so   sídlom   B.,   Maďarská   republika,   zastúpenej advokátom   JUDr.   L.   L.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 1782/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava III   pri rozhodovaní   o   námietkach   proti   exekúcii   v   konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 1782/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 34 Er 1782/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť E. trovy konania v sume 5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   jej   právneho   zástupcu advokáta JUDr. L. L., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 231/05-12 z 21. septembra 2005 prijal na ďalšie konanie sťažnosť E. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon   o ústavnom   súde“),   ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er 1782/03.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,   a   predsedníčku   okresného   súdu   súčasne   vyzval,   aby   sa   vyjadrila aj k sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3896/2005 zo 4. januára 2006 doručenom ústavnému súdu 18. januára 2006 okrem iného uviedla:

„Vec napadla na Okresný súd Bratislava III dňa 28. 8. 2003, dňa 10. 9. 2003 bolo v predmetnej veci vydané okresným súdom poverenie. Dňa 10. 10. 2003 exekútor predložil námietky.   Dňa   4. 2. 2004   sudca   žiada   od   Krajského   súdu   Bratislava   zapožičanie   spisu sp. zn.:   25 Zm 17/95   ako   aj   informáciu   z   N.   Prípisom   zo   dňa   18. 2. 2004   Krajský   súd v Bratislave oznámil, že spis sp. zn.: 25 Zm 17/95 sa nachádza na Krajskej prokuratúre v Bratislave od 28. 10. 2003 a z uvedeného dôvodu nie je možné žiadosti vyhovieť. Sudca dňa 12. 3. 2004, 14. 4. 2004, 31. 5. 2004, 9. 12. 2004, 24. 4. 2005, 8. 6. 2005, 22. 7. 2005,   20. 9. 2005   žiadal   o   zapožičanie   predmetného   spisu   Krajskú   prokuratúru v Bratislave avšak s negatívnym výsledkom.

Podľa   môjho   názoru   za   prieťahy   v   súdnom   konaní   nie   je   zodpovedný   zákonný sudca.“

Obdobné procesné úkony, ktoré uviedol okresný súd, zistil aj ústavný súd z obsahu predloženého súdneho spisu.

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   vyjadrení   k stanovisku   okresného   súdu z 26. januára 2006 okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ   má   za   to,   že   dôvod   uvedený   v písomnom   vyjadrení   Okresného   súdu Bratislava   III.   zo   dňa   04. 01. 2006   nevysvetľuje   a   ani   neospravedlňuje   jeho   nečinnosť v exekučnom konaní vedenom pred ním pod č. k. 34 Er 1782/03. Tento dôvod nevyvracia tvrdenie   sťažovateľa,   že   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov bolo porušené postupom Okresného súdu Bratislava III. (...)

V   konaní   č. k.   34 Er 1782/03   Okresný   súd   Bratislava III.   mal   rozhodnúť o námietkach povinného proti exekúcii.

Exekučný   súd   môže   námietky   povinného   proti   exekúcii   preskúmať   iba   v rámci vymedzenom ustanovením § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., avšak nemôže preskúmať správnosť právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré je exekučným titulom. (...)

K rozhodnutiu   o   týchto   námietkach   vôbec   nie   je   potrebné   preskúmať   celý   spis súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. (...)

Obsah spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 25 Zm 17/95 nemohol mať žiadnu relevanciu pre rozhodnutie o námietkach   povinného.   Preto Okresný súd   Bratislava III. zbytočne strácal svoj drahocenný čas s korešpondenciou o zaslanie tohto súdneho spisu. Zo svojho samotného písomného vyjadrenia Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 04. 01. 2006   je   jednoznačné,   že   okrem   napísania   jedného   dotazu   na   N.   a   9   žiadostí o zapožičanie   spisu   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp. zn. 25 Zm 17/95,   od   doručenia písomného vyjadrenia sťažovateľa k námietkam povinného neurobil žiadny iný úkon. Tieto úkony boli pre jeho rozhodnutie úplne zbytočné, teda de facto neurobil v záujme svojho správneho   rozhodnutia   žiadny   z potrebných   úkonov.   Tento   postup   Okresného   súdu Bratislava   III.   predstavuje   jeho   absolútnu   nečinnosť   a porušenie   práva   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote nestranným a nezávislým súdom... podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom   a   cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím (napr. III. ÚS 127/03). Toto základné právo sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. V takom druhu civilného procesu je účelom tohto základného práva to, aby sa po nariadení núteného výkonu bez zbytočných prieťahov uskutočnil tento výkon tak, aby vymáhaný nárok bol čo najskôr, ak tomu nebránia dôvody relatívnej alebo absolútnej neprípustnosti núteného výkonu súdneho rozhodnutia, uspokojený.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy, ako aj práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 187/05)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).   Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania vo veci   vedenej   pod sp.   zn.   34 Er 1782/03 podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Na   základe   preskúmania   doterajšieho   priebehu   konania   vo   veci   sp. zn. 34 Er 1782/03 pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o námietkach proti exekúcii nemožno hodnotiť z právneho i skutkového hľadiska ako zložitú vec. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení netvrdil, že ide o zložitú vec.

2. Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a súdneho spisu nezistil, že by samotná sťažovateľka prispela k vzniku zbytočných prieťahov v konaní.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom konaní, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd na základe zistení o úkonoch okresného súdu v posudzovanom konaní konštatuje,   že   všeobecný   súd   od   10. októbra 2003,   keď   mu   boli   predložené   námietky povinného   proti   exekúcii,   do   dňa   rozhodovania   pred   ústavným   súdom,   vypracoval   iba 4. februára 2004   výzvy   Krajskému   súdu   v   Bratislave   za   účelom   predloženia   spisu   a N. za účelom zistenia hodnoty kurzu, iné úkony vo veci nevykonal a o námietkach nerozhodol.

Ústavný súd neakceptoval tvrdenie predsedníčky okresného súdu, že „Sudca dňa 12. 3. 2004,   14. 4. 2004,   31. 5. 2004,   9. 12. 2004,   24. 4. 2005,   8. 6. 2005,   22. 7. 2005, 20. 9. 2005 žiadal o zapožičanie predmetného spisu Krajskú prokuratúru v Bratislave avšak s negatívnym   výsledkom.   Podľa   môjho   názoru   za   prieťahy   v   súdnom   konaní   nie   je zodpovedný   zákonný   sudca“, pretože   v   spise   sa   nenachádza   žiadny   doklad   o   tom, že okresný   súd   žiadal   o   predloženie   spisu   v   tomto   období   (na   str. 49   až   54   spisu sa nachádzajú   iba   úradné   záznamy   o   tom,   že   spis   sa   nachádza   na   Krajskom   súde v Bratislave).

Ústavný súd preto dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom v predmetnej veci porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže   prikázať,   aby   ten,   kto   tieto   práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Preto ústavný súd prikázal v zmysle tohto ustanovenia okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 34 Er 1782/03 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Podľa   § 56   ods. 5   citovaného   zákona   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v   sume   300 000 Sk.   Svoju   žiadosť   odôvodnila   tým,   že „Predmetom   núteného   výkonu súdneho rozhodnutia v predmetnom exekučnom konaní je nárok sťažovateľa na sumu viac ako   5.000.000,- Sk.   Vzhľadom   na   dlhodobú   nečinnosť   a   neefektívny,   nesústredený a ľahostajný postup Okresného súdu Bratislava III sťažovateľ má počas dlhej doby pocit právnej aj faktickej neistoty“.

Vychádzajúc   z   doterajšej   dĺžky   konania,   princípov   spravodlivosti   a   spôsobu zavŕšenia   ochrany   základných   práv   každej   oprávnenej   osoby,   ako   aj   z   konkrétnych okolností tohto prípadu ústavný súd dospel k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeranou satisfakciou spojenou s porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. L. L., B. Ústavný súd priznal sťažovateľke na základe jej žiadosti úhradu   trov   konania   vo   výške   5 302 Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún) z dôvodu   trov   jej   právneho   zastúpenia,   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby   v   hodnote po 2 501 Sk   (príprava   a   prevzatie   veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti   (základom   pre výpočet výšky náhrady za úkon právnej služby bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2004   vo   výške   15 008 Sk.   Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 150 Sk podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2006