znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 230/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa)   a sudcu   Jána   Lubyho   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   Š.   a D.   K., zastúpených Advokátskou kanceláriou STANO a partneri s. r. o., Námestie 1. mája 16, Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   Petra   Stana,   ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   4   Ústavy   Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 14 C 113/2013-16 z 19. júna 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 416/2013-79 zo 6. augusta 2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. Š. a D. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2013   doručená   sťažnosť   A.   Š.   a D.   K.   (ďalej   spolu   len   „sťažovateľky“),   označená ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti“, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   č.   k.   14   C 113/2013-16   z 19.   júna 2013 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 Co 416/2013-79 zo 6. augusta 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd označeným uznesením vydal predbežné   opatrenie   na   návrh   A.   B.   (ďalej   len   „navrhovateľka“),   ktorým   uložil sťažovateľkám   povinnosť   zdržať   na   akéhokoľvek   nakladania,   prevodu,   scudzenia, zaťaženia,   prenájmu,   výpožičky,   prenechania   do   bezplatného   užívania   tretej   osobe nehnuteľností   špecifikovaných   vo   výroku   uvedeného   uznesenia.   Krajský   súd   predbežné opatrenie potvrdil.

Sťažovateľky namietajú, že okresný súd aj krajský súd nedostatočne zistili skutkový stav   a vec   nesprávne   právne   posúdili.   Podľa   ich   názoru   navrhovateľka   neosvedčila naliehavosť   dočasnej   úpravy   pomerov   a nebezpečenstvo   bezprostredne   hroziacej   ujmy. Tvrdenia navrhovateľky o nasťahovaní neprispôsobivých občanov do časti rodinného domu sú   podľa   sťažovateliek   nepravdivé,   navrhovateľka   nepredložila   dôkazy   o nevhodnom správaní sa týchto osôb a ich správanie nebolo prejavom takej intenzity, ktorá by vyvolávala hrozbu   ujmy   odôvodňujúcej   nariadenie   predbežného   opatrenia.   Rovnako   sú   podľa   ich názoru nepravdivé tvrdenia navrhovateľky o šikanóznom výkone práva či poškodzovaní. Účelom nájmu bolo zabezpečiť starostlivosť o dom, pretože ani jedna sťažovateľka v obci nebýva. Svojvoľného výkonu práva sa podľa názoru sťažovateliek, naopak, mala dopustiť navrhovateľka   vykonaním   rekonštrukcie   2/3   predmetnej   nehnuteľnosti.   Podľa   tvrdenia sťažovateliek sa však touto skutočnosťou súdy nezaoberali a nevzali do úvahy ani dohodu o užívaní nehnuteľnosti, ktorej existenciu potvrdili obidve strany sporu.

Sťažovateľky poukazujú na to, že im nebolo pred rozhodnutím odvolacieho súdu doručené vyjadrenie navrhovateľky k ich odvolaniu. V sťažnosti namietajú: „Konanie OS BA III, ktorý nariadil predbežné opatrenie ako aj KS BA, ktorý ho potvrdil, pričom došlo k obmedzeniu   základného   ústavného   práva   považujeme   za   konanie   nad   rámec   zákona, keďže opodstatnenosť jeho nariadenia nebola dostatočne preukázaná, najmä s ohľadom na dispozičné   právo   nehnuteľnosť   scudziť,   alebo   darovať   blízkej   osobe   čo   umožňujú ustanovenia § 140 občianskeho zákonníka aj v prípade podielového spoluvlastníctva.“

Na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Okresný   súd   Bratislava   III   v   k.   č.   14   Co/416/2013-16   a   Krajský   súd Bratislava v k. č. 14 Co/416/2013-79 porušili ústavné právo sťažovateliek, pani A. Š. a pani D.   K.   −   nútené   obmedzenie   vlastníckeho   práva   iba   v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme podľa čl.   20 ods.   4 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému porušeniu práva došlo   nariadením   predbežného   opatrenia   uznesením   č. k. 14 C/113/2013-16   vydaného Okresným súdom Bratislava III zo dňa 19. 06. 2013 a potvrdením predbežného opatrenia uznesením č. k. 14 C/113/2013-79 vydaného Krajským súdom Bratislava zo dňa 06. 08. 2013.   Žiadame   aby   Ústavný   súd   v   zmysle   ustanovenia   §   56   ods.   3   písm.   c)   zákona o organizácií   Ústavného   súdu,   zakázal   pokračovanie   v   porušovaní   práva   na   nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.

eventuálne

2. Okresný súd Bratislava III v k. č. 14 Co/416/2013-16 a Krajský súd Bratislava v k. č. 14 Co/416/2013-79 porušili ústavné právo sťažovateliek, pani A. Š. a pani D. K. − nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. K uvedenému porušeniu práva došlo nariadením predbežného   opatrenia   uznesením   č. k. 14 C/113/2013-16   vydaného   Okresným   súdom Bratislava III zo dňa 19. 06. 2013 a potvrdením predbežného opatrenia uznesením č. k. 14 C/113/2013-79 vydaného Krajským súdom Bratislava zo dňa 06. 08. 2013. Žiadame aby Ústavný súd v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. d) zákona o organizácií Ústavného súdu, prikázal Okresnému súdu Bratislava III a Krajskému súdu Bratislava aby obnovili stav pred porušením práva na nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateliek podľa čl. 20 ods. 4 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 14 C 113/2013-16 z 19. júna 2013

Z   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   vyjadreného   v čl.   127   ods.   1 ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   poskytnúť   ochranu   základným   právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.   Preto   právomoc   ústavného   súdu   nastupuje   až vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné odvolanie, ktoré sťažovateľky podali. O ich odvolaní rozhodoval krajský súd, ktorý bol príslušný im v medziach svojej právomoci svojím rozhodnutím poskytnúť ochranu základnému právu, ktorého porušenie namietajú. Pretože   existoval   iný   (všeobecný)   súd,   ktorý   mal   právomoc   poskytnúť   ústavnoprávnu ochranu základnému právu sťažovateliek, ústavný súd odmietol ich sťažnosť v tejto časti podľa   §   25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nedostatok   svojej   právomoci na jej prerokovanie.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   4   ústavy uznesením krajského súdu č. k. 14 Co 416/2013-79 zo 6. augusta 2013

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že označené uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2013. Sťažovateľky podali sťažnosť na poštovú prepravu 20. novembra 2013. Sťažnosť označili ako „Doplnenie ústavnej sťažnosti“ a podali ju k sp. zn. Rvp 18835/2013.

Pod   sp.   zn.   Rvp   18835/2013   je   v evidencii   ústavného   súdu   vedené   podanie sťažovateliek, ktoré ústavný súd vybavil odložením podľa § 23a zákona o ústavnom súde, o čom   boli   sťažovateľky   upovedomené   prípisom   č. k. Rvp 18835/2013-5   z 15.   októbra 2013.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nepovažoval podanie sťažovateliek doručené 30. septembra 2013, ktoré je vedené pod sp. zn. Rvp 18835/2013, za návrh na začatie konania, o ktorom by mohol konať. Sťažnosť doručenú 21. novembra 2013 preto nemožno považovať za doplnenie uvedeného podania, ale za nový návrh na začatie konania.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   proti uzneseniu krajského súdu zo 6. augusta 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11. septembra 2013, uplynula 11. novembra 2013. Sťažnosť bola podaná 20. novembra 2013, teda zjavne po uplynutí tejto lehoty.

Zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie lehoty (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03), a preto ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014