znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 230/07-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresnej   prokuratúry Vranov nad Topľou   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   Pn   2098/99,   postupom   Krajskej   prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. Kn 2116/99 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2007 doručená sťažnosť MUDr. J. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej   prokuratúry   Vranov   nad   Topľou   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Pn 2098/99,   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Prešove   (ďalej   len „krajská   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kn   2116/99   a tiež   postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol nasledovné podstatné skutočnosti:«Okresný   úrad   vo   Vranove   nad   Topľou,   odbor   životného   prostredia   ma   výzvou sp. zn. 837/1999-Mi zo dňa 26. 5. 1999 vyzval podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Vyhlášky č. 85/1976 Zb. na zabezpečovanie účinných odvádzaní zrážkových vôd zo strechy svojho rodinného domu tak, aby tieto vody nestekali na štátnu cestu, ani na jej krajnicu. Výzva obsahovala   aj   upozornenie,   že   jej   nerešpektovanie   bude   považované   za   porušenie Stavebného   zákona   a tiež   Cestného   zákona   a okresný   úrad   dá   podnet   na   konanie príslušnému cestnému správnemu orgánu.

Listom zo dňa 6. 8. 1999 sp. zn. 837/1999 okresný úrad, odbor životného prostredia dal podnet Okresnému úradu odboru cestného hospodárstva a dopravy na riešenie veci (odvádzanie zrážkových vôd zo strechy môjho rodinného domu) podľa Cestného zákona. Z obsahu tohto listu vyplýva, že okresný úrad, odbor životného prostredia v nadväznosti na výzvu zo dňa 26. 5. 1999 považoval moje konanie za také, ktoré porušuje Cestný zákon a postupoval spôsobom, na ktorý ma v citovanom liste upozornil.

Požiadal som Krajský úrad v Prešove, odbor kontroly listom zo dňa 16. 6. 1999, aby preskúmal zákonnosť postupu Okresného úradu, odboru životného prostredia vo Vranove nad Topľou a túto sťažnosť som následne doplnil ďalšími podaniami.

Vo svojej odpovedi zo dňa 16. 8. 1999 Krajský úrad v Prešove moju sťažnosť vybavil ako neopodstatnenú.

Opätovne   som   sa   na   Krajskom   úrade   v Prešove,   odbore   kontroly   domáhal preskúmania postupu okresného úradu, pretože tak postupu, ako aj k jeho zisteniam, ku ktorým   dospel   okresný   úrad,   odbor   životného   prostredia   som   mal   zásadné   výhrady a nepovažoval som postup okresného úradu za zákonný.

Okresný   úrad   vo   Vranove   nad   Topľou   mi   listom   zo   dňa   13.   6.   2000   sp.   zn. Sť 48/2000, ktorý obsahuje aj vyjadrenia k veciam odlišným ako je postup odboru životného prostredia v konaní č. 830/999-MI, uviedol, že postup tohto orgánu bol správny.

Vzhľadom na to, že ani okresný úrad, ani krajský úrad v reakciách na moje sťažnosti týkajúce sa postupu okresného úradu odboru životného prostredia v konaní č. 838/1990 neakceptovali mnou uvádzané výhrady k zákonnosti ich postupu, obrátil som sa podaním zo dňa 13. 3. 2002 na Krajskú prokuratúru v Prešove.

Toto moje podanie bolo postúpené Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou - odporcovi v 1. rade.

Listom zo dňa 3. 4. 2002 sp. zn. Pn 2098/99 mi bolo odporcom v 1. rade oznámené postúpenie môjho podania zo dňa 13. 3. 2002. Z uvedeného listu vyplýva, že podľa názoru odporcu v 1. rade, z obsahu tohto podania nie je zrejmé: „čoho sa orgánov prokuratúry domáhate“. Odporca v 1. rade mi uložil lehotu do 20. 4. 2002 na doplnenie môjho podania. Listom zo dňa 19. 4. 2002 podaným u odporcu v 1. rade v ten istý deň som uviedol, že žiadam o preskúmanie spisu sp. zn. Sť 235/99/00313-12 zo dňa 16. 8. 1999 odboru kontroly Krajského úradu v Prešove a spisu sp. zn. 837/1999/2001, Sť č. 36/99 Okresného úradu, odboru životného prostredia vo Vranove nad Topľou. V uvedenom liste som žiadal odporcu v 1. rade aj o vykonanie ďalších prokurátorských opatrení.

Listom zo dňa 12. 7. 2002 sp. zn. Pn. 2098/99 mi odporca v 1. rade oznámil, že môj podnet v časti týkajúcej sa veci vedenej na OO PZ vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. ORP- 480/1999 bol vybavený ako opakovaný podnet Generálnou prokuratúrou SR, na vybavenie tej   časti   podnetu,   ktorá   sa   týka   veci   vedenej   na   OO   PZ   Slovenská   Kajňa   pod   sp.   zn. ORP 127/99 je príslušný odporca v 1. rade. V liste bolo ďalej uvedené, že po preskúmaní spisu   Obvodného   oddelenia   PZ   Slovenská   Kajňa   sp.   zn.   ORP   127/99   neboli   zistené nedostatky v postupe, či rozhodovaní policajného orgánu. List je ukončený vetou: „Týmto považujem Váš podnet za vybavený.“.

Na deň 31. 7. 2002 ma odporca v 2. rade predvolal a bol som vypočutý. Vo svojej výpovedi,   ako   to   vyplýva   zo   záznamu,   ktorý   je   prílohou   tejto   sťažnosti,   som   výslovne uviedol, že svojimi podaniami adresovanými odporcovi v 2. rade som „vyslovoval svoju nespokojnosť so spôsobom konania a rozhodovania Okresného úradu, odboru životného prostredia   vo   Vranove   nad   Topľou   sp.   zn.   Sp   837/1999/Mi,   Sť.   č.   36/99   a potvrdené rozhodnutím   odboru   kontroly   KÚ   v Prešove,   sp.   zn.   Sť   235/99/00313.“.   Ďalej   som   vo výsluchu uviedol doslova: „A práve toto rozhodnutie (okresného úradu, odboru životného prostredia)   nepovažujem   za   správne   a vo   všetkých   svojich   predchádzajúcich   i terajších podaniach   ho   namietam   a žiadam   krajskú   prokuratúru   o jeho   preskúmanie.   V súvislosti s týmto mojím konaním aj na podanie z 13. 3. 2002 adresované odporcovi v 2. rade, ktoré následne bolo postúpené odporcovi v 1. rade“. Poukázal som na to, že odporca v 1. rade sa opätovne nezaoberal predmetom   mojej   sťažnosti,   ktorým je   nespokojnosť   s rozhodnutím odboru životného prostredia Okresného úradu vo Vranove nad Topľou. Bol som poučený o tom, že o spôsobe vybavenia podnetu budem upovedomený najneskôr do 30 dní.

Opakovane som urgoval u odporcu v 2. rade vybavenie môjho podnetu. Vzhľadom   na   moju   nespokojnosť   a podľa   môjho   názoru   zaujatosť   prokurátorov činných   na   Okresnej   prokuratúre vo   Vranove nad Topľou   som požiadal   o odňatie veci odporcovi v 1. rade a následne aj odporcovi v 2. rade. Týmto žiadostiam nebolo vyhovené. Listom   zo   dňa   22.   12.   2003   sp.   zn.   Kn   2116/99   mi   bolo   oznámené   odporcom v 2. rade,   že   moje   podania   ako   neodôvodnené   odkladá,   pričom   v obsahu   tohto   listu nemožno nájsť žiadnu zmienku o tom, aké opatrenia alebo úkony odporca v 2. rade urobil pri vybavovaní môjho podnetu na preskúmanie postupu a rozhodnutia Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, odboru životného prostredia a Krajského úradu v Prešove.

Doposiaľ mi odporcom v 1., ani v 2. rade nebolo oznámené, ako bol vybavený môj podnet na preskúmanie postupu týchto orgánov.»

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že v dôsledku nekonania okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry v jeho veci sa už v minulosti obrátil na ústavný súd. Predmetom sťažnosti, ktorú ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 149/03 z 27. augusta 2003 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, však bola iná právna skutočnosť (že uvedené orgány nekonali tak, aby zistili páchateľov trestných činov, ktoré boli voči nemu údajne spáchané).

Sťažnosť sťažovateľa zo 14. apríla 2004, v ktorej sa domáhal vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Pn 2098/99 a krajskou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Kn 2116/99 vo veci   preskúmania   postupu   a rozhodnutia   Okresného   úradu   Vranov   nad   Topľou,   odboru životného prostredia (ďalej len „okresný úrad“), ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 201/05 z 28. septembra 2005 odmietol ako neprípustnú pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany základných práv a slobôd (nepodanie opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Sťažovateľ rešpektujúc právny názor vyslovený v citovanom rozhodnutí ústavného súdu   sa   podaním   z   27.   marca   2006   obrátil   na   generálnu   prokuratúru   s opakovaným podnetom v tej istej právnej veci.

Prípisom sp. zn. VI/2 Gd 3067/06 zo 6. apríla 2006 generálna prokuratúra potvrdila prijatie podnetu sťažovateľa a 12. júna 2006 mu oznámila, že predlžuje lehotu na vybavenie jeho podnetu. Následne prípisom z 13. decembra 2006 generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet ešte nie je vybavený, pretože materiál vzťahujúci sa na vec jej bol predložený až 4. decembra 2006.

Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným namieta, že dosiaľ ani po 10 mesiacoch (ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu) jeho podnet nebol generálnou prokuratúrou vybavený. Podľa   názoru   sťažovateľa „postupom   prokuratúr   bolo   zasiahnuté   do   môjho   práva zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a to tak, že tieto orgány moje podnety v rozpore so   svojou   povinnosťou   vybaviť   ich   ignorovali,   tak   tým,   že   ich   nevybavili   zákonom ustanoveným postupom, teda v lehote, ktorú im Zákon o prokuratúre ukladá“.

Poukazujúc   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   jeho sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po prerokovaní veci rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa domáhať   sa svojho práva na nezávislom a nestrannom inom orgáne Slovenskej republiky a právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom inom orgáne Slovenskej republiky, ktoré sú zakotvené v článku č. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo postupom Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou vo veci vedenej pod sp. zn. Pn 2098/99, Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. Kn 2116/99 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou konala vo veci vedenej na Okresnej prokuratúre vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. Pn 2098/99 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Krajská   prokuratúre   v Prešove konala vo veci vedenej na Krajskej prokuratúre v Prešove pod sp. zn. Kn 2116/99 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky konala vo veci vedenej na Generálnej prokuratúre pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk od každého z odporcov zvlášť.

Odporcovia v 1. až v 3. rade sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný   súd   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   požiadal   Generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   o vyjadrenie k sťažnosti. Vyjadrenie bolo ústavnému súdu doručené 18. júla 2007. Generálny prokurátor v ňom okrem iného uviedol:

„Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky,   ani   jej   podriadené   prokuratúry (Krajská   prokuratúra   v Prešove,   Okresná   prokuratúra   vo   Vranove   nad   Topľou)   nijako nezasiahli do práva MUDr. K. zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to z nasledovných dôvodov:

1)   Žiadna   z označených   prokuratúr   nebola   oprávnená   preskúmavať   zákonnosť vybavovania   sťažností Okresným   úradom   vo   Vranove   nad Topľou   či   Krajským úradom v Prešove.

2) Okresná prokuratúra vo Vranove nad Topľou nebola ani miestne príslušná, keďže podnet   smeroval   aj   voči   postupu   Krajského   úradu   v Prešove   spadajúceho   pod   miestnu príslušnosť Krajskej prokuratúry v Prešove.

3)   Dňa   27.   marca   2006,   keď   MUDr.   K.   koncipoval   svoj   opakovaný   podnet adresovaný tunajšej prokuratúre, už vedel, že sa obracia na štátny orgán, ktorému chýba právomoc vykonať ním požadované šetrenie.

Navrhujem preto, aby Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosť MUDr. K. s poukazom na znenie § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov.   Skutkovú   podstatu   tohto   zákonného   ustanovenia   naplnil   MUDr.   K.   tým,   že o preskúmanie zákonnosti vybavovania sťažností žiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, hoci z listu Krajskej prokuratúry v Prešove zo 17. marca 2003 č. k. Kd 2012/03-9 už   vtedy   vedel,   že   k takémuto   postupu   je   oprávnený   výlučne   Úrad   vlády   Slovenskej republiky.“

Zároveň generálny prokurátor v hlavnej časti svojej argumentácie odkázal na obsah vybavenia   opakovaného podnetu   sťažovateľa   tvoriaceho   prílohu   jeho   prípisu   z 11.   júla 2007.

Ústavný súd zaslal vyjadrenie generálneho prokurátora na zaujatie stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľa, ktorá prípisom doručeným ústavnému súdu faxom 7. augusta 2007 a poštou   10.   augusta   2007   okrem   iného oznámila, že 19.   júla 2007   bolo sťažovateľovi doručené oznámenie generálnej prokuratúry   sp.   zn.   VI/2/Gd   3067/06-58   z 2.   júla 2007 o vybavení jeho opakovaného podnetu. Vo svojom vyjadrení konštatovala, že „nepovažuje vybavenie jeho opakovaného podnetu za také, ktoré je v súlade s ustanoveniami Zákona o prokuratúre uvedenými v IV. časti tohto právneho predpisu“. Sťažnosť podanú ústavnému súdu v celom rozsahu považuje za dôvodnú, zotrvávajúc na skutočnostiach, ktoré sú jej obsahom.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   ústavný   súd   nemá   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46   ods.   1   ústavy   postupom   okresnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Pn 2098/99, postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kn 2116/99, ako aj postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. III. ÚS 45/03, III. ÚS 324/05).

Z čl.   46   ods.   1   ústavy   taktiež   vyplýva,   že   každý   sa   môže   domáhať   zákonom ustanoveným   postupom   aj   trestnoprávnej   ochrany   svojho   konkrétneho   práva   u orgánov činných v trestnom konaní (obdobne napr. III. ÚS 45/03).

Sťažovateľ tvrdí, že napriek tomu, že okresná prokuratúra aj krajská prokuratúra jeho podanie ako neodôvodnené odložila (okresná prokuratúra listom z 12. júla 2002, krajská prokuratúra listom z 22. decembra 2003), z ich záverov nebolo zrejmé, aké úkony alebo opatrenia orgány prokuratúry urobili pri vybavovaní jeho podnetu na preskúmanie postupu a rozhodnutia   okresného   úradu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   837/1999.   Podľa   tvrdenia sťažovateľa do dňa podania tejto sťažnosti ústavnému súdu sa sťažovateľ nedomohol svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uplatnením opakovaného podnetu v tej istej právnej veci ani na generálnej prokuratúre.

Podľa   ustanovenia   §   31   ods.   1   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov, policajných   orgánov   a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu, pričom   je   oprávnený   vykonať   opatrenia   na   odstránenie   zistených   porušení,   ak   na   ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania.   V odôvodnených   prípadoch   rozhodne   o predĺžení   tejto   lehoty   bezprostredne nadriadený   prokurátor   (§   53   ods.   1).   Podľa   ods.   2   citovaného   ustanovenia   prokurátor upovedomí   podávateľa   podnetu   v lehote   ustanovenej   v odseku   1   o spôsobe   vybavenia podnetu.   V rovnakej   lehote   upovedomí   podávateľa   podnetu   o predĺžení   lehoty   na   jeho vybavenie.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity zakotvený   v čl.   127   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   nemal   právomoc   na   preskúmanie namietaných   postupov   a záverov   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. Pn 2098/99   a krajskej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kn   2116/99,   keďže preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu sťažovateľa z dôvodu práva podať opakovaný podnet patrilo do právomoci generálnej prokuratúry. Na základe toho ústavný súd sťažnosť sťažovateľa   v častiach   namietajúcich   porušenie   ním   označeného   základného   práva postupom   a rozhodnutiami   okresnej   prokuratúry   a krajskej   prokuratúry   pri   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   v konaní vedenom pod sp. zn.VI/2 Gd 3067/06 pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľa o preskúmanie   zákonnosti   postupu   a rozhodnutia   okresného   úradu,   odboru   životného prostredia,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   837/1999,   ústavný   súd   zo   sťažnosti   a k nej priložených   príloh   zistil,   že   generálna   prokuratúra   prípisom   zo   6.apríla   2006   potvrdila sťažovateľovi prijatie jeho podnetu a 12. júna 2006 mu oznámila predĺženie lehoty na jeho vybavenie. Na základe žiadosti sťažovateľa z 27. novembra 2006 generálna prokuratúra 13. decembra 2006 sťažovateľovi oznámila, že jeho podnet ešte nie je vybavený, pretože kompletný spisový materiál jej bol predložený až 4. decembra 2006.

Generálna prokuratúra oznámením č. k. VI/2 Gd 3067/06-58 z 2. júla 2007 reagovala na   podnet   sťažovateľa,   v ktorom   konštatovala,   že   ani   krajská   prokuratúra,   ani   okresná prokuratúra vo veci nebola oprávnená konať pre nedostatok právomoci. V ďalšom uviedla: „Preskúmavať správnosť vybavovania sťažností však neprislúcha prokuratúre, ale Úradu vlády (§   24   ods.   1   zákona č.   575/2001   Z.   z.   o organizácii   činnosti   vlády   a organizácii štátnej   správy   v znení   neskorších   zmien   a doplnkov).   O   tejto   skutočnosti   ste   bol   (hoci v iných súvislostiach) informovaný prípisom Krajskej prokuratúry v Prešove zo 17. 3. 2003 č. k. Kd 2012/03-9.   Z uvedeného   vyplýva,   že   dňa   27.   3.   2006,   kedy   ste   koncipoval   Váš opakovaný podnet adresovaný tunajšej prokuratúre, ste sa už vedome obracal na orgán štátu,   ktorý   nebol   oprávnený   sa   predmetom   podnetu   zaoberať,   pričom   o absencii   tohto oprávnenia ste vedel. Záverom poznamenávam, že Vaše prípadné ďalšie opakované podnety v tejto istej veci budú vybavované len ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).“

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ   svoje   tvrdenie   o odopretí   práva   domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na generálnej prokuratúre v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06 vyvodzuje z nedodržania zákonnej dvojmesačnej lehoty na vybavenie podnetu podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre a údajnej „úplnej ignorácie jeho podnetu“.

V súvislosti   s namietaným   porušením   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   46 ods. 1   ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   ústavný   súd   považoval   za   potrebné upozorniť, že je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo slobôd   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie   právnych   názorov   orgánov   verejnej   moci   rozhodujúcich   o právnych prostriedkoch   nápravy   a ochrany   práv   a slobôd   (vrátane   základných   práv   a slobôd) fyzických   osôb   a právnických   osôb   pri   výklade   a uplatňovaní   zákonov   v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami   o ľudských   právach   a základných   slobodách,   ktoré   Slovenská   republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Skutkové   a právne   závery   orgánov   verejnej   moci   rozhodujúcich   o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom   kontroly   zo   strany   ústavného   súdu   vtedy,   ak by vyvodené   závery   boli zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06, IV. ÚS 114/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00, III. ÚS 278/06) ďalej vyplýva, že nikto nemá právny nárok a ani ústavnoprávny nárok na to,   aby jeho podaniu   (v   prípade   sťažovateľa   sťažnosti   adresovanej   okresnej   prokuratúre,   krajskej prokuratúre, podnetu a opakovanému podnetu adresovanému generálnej prokuratúre) bolo vyhovené.   Posúdenie   podnetu   je   vo   výlučnej   právomoci   prokurátora   (I.   ÚS   98/97, II. ÚS 55/98). Sťažovateľ ako osoba, ktorá podala podnet a opakovaný podnet generálnej prokuratúre má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho podaniami generálna prokuratúra   riadne   zaoberala.   Z oprávnenia   prokurátora   na   vykonanie   opatrenia   však nemožno vyvodiť právo na výsledok vybavenia podnetu, ktorý by zodpovedal predstave sťažovateľa (II. ÚS 168/03, III. ÚS 62/04).

Z uvedeného   vyplýva,   že   rozhodnutie   generálnej   prokuratúry   nevykonať sťažovateľom požadované šetrenie z dôvodu nedostatku jej právomoci vo veci preskúmania zákonnosti   vybavovania   sťažností   [k   takémuto   postupu   je   podľa   jej   názoru   oprávnený výlučne Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“)], tlmočené sťažovateľovi v prípise   prokurátora   generálnej   prokuratúry   sp.   zn.   VI/2   Gd   3067/06   z   2.   júla   2007, nemožno podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na okolnosti prípadu vyplývajúce aj zo skutkových zistení a právnych záverov nižších zložiek prokuratúry považovať za také, ktoré by bolo z ústavného hľadiska neakceptovateľné a malo za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Aj   keď   je   nesporné,   že   generálna   prokuratúra   reagovala   na   podnet   sťažovateľa (vybavila ho) s odstupom viac než 1 roka, t. j. v zjavnom rozpore s lehotami ustanovenými na   vybavovanie   podnetov   v zákone   o prokuratúre,   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu, predovšetkým na skutočnosť, že sťažovateľ už v roku 2003 (a pri podávaní opakovaného podnetu)   mal   vedomosť,   že   orgány   prokuratúry   nie   sú   oprávnené   na   preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho sťažnosti, ako aj na skutočnosť, že podľa názoru ústavného súdu (v   zhode   s názorom   generálneho   prokurátora   vo   vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu 18. júla   2007)   sa   sťažovateľ   mohol   svojich   nárokov   účinne   domáhať   na   úrade   vlády, ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   porušenie   zákona   o prokuratúre   postupom   generálnej prokuratúry   v predmetnej   veci   nevykazuje takú   intenzitu,   ktorá   by   umožňovala   dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 3067/06.

V súvislosti s uvedeným záverom ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v takýchto prípadoch kritériom pre jeho rozhodovanie musí byť najmä intenzita, akou malo byť   zasiahnuté   do   ústavou   alebo   kvalifikovanou   medzinárodnou   zmluvou   zaručených základných práv alebo slobôd a v spojitosti s tým zistenie, či v okolnostiach daného prípadu ide   o zásah,   ktorý   zjavne   viedol   k obmedzeniu,   resp.   odopretiu   základných   práv   alebo slobôd (IV. ÚS 238/07).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sťažovateľa rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí pre zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007