znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 23/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., bytom Ž., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa   čl. 1,   čl. 4   ods. 2,   čl. 36   ods. 1   a čl. 38   ods. 2   Listiny   základných   práv   a slobôd postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   o jeho   podnete z 2. októbra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2005   doručená   sťažnosť   (zo   14.   decembra   2005)   J. B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie jeho práv podľa čl. 1, čl. 4 ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o jeho podnete z 2. októbra 2005.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   niektoré   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tak   ako   to   ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   taktiež   nepripojil   k sťažnosti   podnet   z 2. októbra 2005   napriek   tomu, že ho v jej texte označil ako dôkaz, na ktorý sa odvoláva. Sťažnosť neobsahovala ani návrh rozhodnutia (petit) vymedzený presne, určito a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)],   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04).

Ústavný súd výzvou z 5. januára 2006 (doručenou sťažovateľovi podľa doručenky 9. januára 2006) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania   pred   ústavným   súdom,   ako   aj   na   skutočnosť,   že   jeho   sťažnosť   tieto   zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy nedostatky svojej sťažnosti odstránil, pokiaľ nemá byť sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sťažovateľ   v   určenej   lehote   nereagoval,   nedostatky sťažnosti   v zákonom   ustanovených   náležitostiach   neodstránil   a neurobil   tak   ani do predbežného prerokovania jeho sťažnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí sťažovateľa o tom, ako treba opravu alebo doplnenie sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek jeho výzve a podrobnému poučeniu nedoplnil   svoju   sťažnosť   v súlade   s požiadavkami   obsiahnutými   v predmetnej   výzve ústavného   súdu,   najmä   nepredložil   splnomocnenie   pre   advokáta   na   jeho   zastupovanie v konaní o sťažnosti (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2006